Veľkonočná nádej Nikdy nesklame. Ako kresťania sa môžeme spoľahnúť na to, že Boh je nad všetkým

V rámci seriálu o čnostiach a nerestiach prinášame ďalší rozhovor, tentoraz s kňazom z Rehole sv. Augustína Jurajom Pigulom o čnosti nádeje.

Každý človek pozná, čo je nádej. Počas svojho života stále po niečom túžime a máme nádej, že sa nám to splní. Vďaka nádeji vieme uskutočniť zmeny, o ktorých snívame, a nemusíme byť veriaci.
   
„Ako kresťania však tým, že máme teologálnu čnosť nádeje, ktorá vychádza z našej viery, sa môžeme spoľahnúť na Boha, ktorý je nad všetkým,“ hovorí augustinián Juraj Pigula.

V Liste Rimanom apoštol Pavol píše, že nádej nesklame. Ani vtedy, keď sme v ťažkostiach. „Je to neustály plameň. Tým plameňom je pre nás Boh, ktorý nás vždy zodvihne a nikdy nesklame. Je to niečo nádherné a práve v tomto môžeme byť svedkami nádeje pre tento svet,“ vysvetľuje rehoľník.  

V rozhovore ďalej približuje, aká je pre nás najlepšia škola nádeje, hovorí o túžbach a nádejach, o ktoré prosíme v modlitbe, aj o prijímaní Božej vôle. V neposlednom rade odkazuje práve na nádej Veľkej noci, vďaka ktorej vieme, že náš život má zmysel.

Ako môžeme spoznať svedka nádeje?

V prvom rade je to optimista. Niekto by mohol namietať, že to je slabé slovo pre kresťana. Ale optimista je ten, ktorý sa otvára pre život. Som optimista, lebo viem, že patrím do Božích rúk, že Boh vedie môj život.

Pápež Benedikt XVI. v encyklike o kresťanskej nádeji Spe salvi hneď na začiatku konštatuje, že v mnohom sa nádej prelína s vierou. Čo je čnosť nádeje a v čom sa líši od viery?

Nie je vôbec jednoduché jasne to rozlíšiť. Keď hovoríme o viere a nádeji, máme na mysli teologálne, teda božské čnosti. Sú to dary, ktoré dostávame od Boha. Skrze vieru dostávame aj nádej, cez krst je vliata do nášho srdca.

Nádej by som stotožnil s víziou, s tým, čo nás ťahá dopredu, aby sme dôverovali, aby sme verili. Nádej dáva viere zmysel.

U svätého Augustína je nádej často spájaná s eschatológiu, s večnou spásou.

Kotva našej nádeje je totiž v nebesiach, na mieste, po ktorom všetci túžime. Boh nám dal prísľub, že tento svet sa nekončí, že je tu ešte pokračovanie, večné šťastie. Toto je čnosť nádeje, prísľub Boha, na ktorý sa môžeme spoľahnúť.

Keď tak úzko súvisí nádej s kresťanskou vierou, čo potom napríklad neveriaci? Tí nemajú nádej?

Nemajú nádej, o ktorej my rozprávame, keď hovoríme o božskej čnosti nádeje.

Samozrejme, každý človek na tejto zemi pozná, čo je nádej. Malé dieťa má nádej, že pôjde do školy. Školák túži po nejakom konkrétnom povolaní alebo že sa skončí škola. Po škole túži po krásnom vzťahu, po deťoch. Keď má deti, teší sa, že prídu vnúčatá. Stále po niečom túžime, že budeme zdraví, bohatí, šťastní... Máme toľko nádejí.

Potom sú nádeje politické, že sa zmení niečo v našej spoločnosti. Veľmi ma oslovuje príbeh Nelsona Mandelu ako človeka nádeje. Aj mnohí českí a slovenskí politici mali v srdci nádej, že môže prísť k zmene. Vďaka svojej nádeji priniesli tú zmenu a nemuseli byť vôbec veriaci. Každý veľký líder bol nositeľom obrovskej nádeje.

Pripomeňme si slová Martina Luthera Kinga: Mám sen! Je to nádherné vyjadrenie nádeje. Každý z nás má nejaký sen, túži po niečom, aby on sám alebo jeho blízki či spoločnosť, v ktorej žije, smerovali k lepšiemu.

Nestačí takáto nádej? 

Ako kresťania tým, že máme teologálnu čnosť nádeje, ktorá vychádza z našej viery, sa môžeme spoľahnúť na Boha, ktorý je nad všetkým.

Prirodzene, pred rôznymi ťažkosťami, s ktorými sa počas života stretávame, cítime beznádej, napríklad pred smrťou. Ten rozdiel by mal byť v tom, že pre kresťana je rovnako prirodzené, že v takýchto chvíľach utrpenia sa v ňom rozhýbe nádej.

Svätý Pavol v Liste Rimanom hovorí, že nádej nesklame. Je to neustály plameň a tým plameňom je pre nás Boh, ktorý je nad všetkým, čo prežívame, ktorý nás vždy zodvihne a nikdy nesklame. Je to niečo nádherné a práve v tomto môžeme byť svedkami nádeje pre tento svet.

Foto: Iva Kúšiková
 

Z človeka nádeje je zrejmé, že miluje a verí. Toto môže mnohokrát ohromiť, že si druhí s obdivom pri stretnutí s ním povedia, wau, a toto je čo?

Svedok nádeje je ten, kto stále niečo očakáva. Predstavujem si ho, že čaká pri dverách ako človek adventu, je stále pripravený, aby v správnej chvíli otvoril dvere Bohu. Lebo má nádej, že keď Boh vstúpi do tohto sveta, do života jeho blízkych, keď príde do tejto krajiny, tohto spoločenstva, tak sa niečo zmení.

Ako posilňovať nádej v každodennom živote?

K nádeji len tak neprídeme. Aj keď ju prijímame ako dar, je potrebná naša spolupráca. Svätý Augustín nás učí, že dobrá škola nádeje je modlitba. Hovorí, že tvoja túžba je tvoja modlitba. Keď prosíme o mnohé veci, po ktorých túžime, učíme sa zároveň povedať Bohu, nech sa stane tvoja vôľa.

To znamená, že sa potrebujeme naučiť prijať realitu a korigovať svoje túžby. Mal som nádej, že získam nové pracovné miesto, a nezobrali ma. A čo teraz? Nemám už nádej? Skončila sa moja modlitba? Nie.

Modlím sa za svoju prácu, ale nemusím sa modliť za tú konkrétnu. Boh mi v tomto otvára nové možnosti.

Modlitbou by sme sa my mali obrátiť a inak nasmerovať svoje túžby. Modlitba premieňa naše srdce, nie to Božie. Každá modlitba, aj tá nevyslyšaná, by mala meniť človeka. A tým sa môžu meniť aj ľudské nádeje na väčšiu nádej, ktorú má pre nás pripravenú Boh.

Spravodlivosť ako cnosťKeď hovoríme o Božej spravodlivosti, často myslíme na pomstu, no Boh taký nie je

Pavol Hudák

Je akoby takým predstupienkom k nádeji to, že sa naučíme prijímať niektoré situácie, okolnosti tak, ako sú? A vtedy uvidíme tú nádej tam, kde sme ju predtým nevideli?

V tom boji, ktorý zvádzame sami so sebou a s mnohými sklamaniami u druhých, si musíme v istom bode povedať, áno, tak to je, toto jednoducho nezmením. Nezmením svoje deti, svojho manžela či manželku, hoci po tom túžim, nezmením okolnosti.

Mám však nádej, že má zmysel to, čo robím ja práve teraz – že ja sa snažím byť dobrým rodičom, dobrým manželským partnerom a že pre to urobím všetko, avšak nie aby som okolnosti či tých druhých zmenil, ale aby som ja vytrval v tom, čo je moja úloha práve teraz.

Aktuálne intenzívne prežívame tajomstvá Veľkej noci. V čom je odkaz veľkonočnej nádeje?

Vďaka veľkonočnej nádeji môžeme spievať aleluja. Je to radosť, že je tu niekto ako Ježiš Kristus, ktorý prešiel cez všetky beznádeje každého človeka skrze svoj kríž. On nám dáva takú nádej, ktorá dokáže prelomiť všetky bariéry, všetky naše strachy a beznádeje.

Keď uveríme, že v Bohu máme cez Ježiša takúto neotrasiteľnú nádej, potom všetky naše každodenné malé nádeje budú zakotvené v nej. Boh nechce, aby sme zažívali len maličké veci alebo útržky. Vďaka zmŕtvychvstalému Ježišovi vieme, že môžeme zažiť plné šťastie.