VATIKÁNSKA SEDMA: Diabol vo Vatikáne

Tento týždeň o šokujúcej výpovedi rímskeho exorcistu a reakciách pod minulotýždňovou Sedmou.

„Áno, aj vo Vatikáne sú členovia satanistickej sekty.“ Nad takouto vetou čitateľ mávne rukou alebo zbystrí pozornosť. Vážnosť jej začne pripisovať až po tom, keď zistí, že nejde o novinársku provokáciu, ale o výpoveď dlhoročného exorcistu Rímskej diecézy a predsedu Medzinárodnej asociácie exorcistov Gabriela Amortha. „Sú medzi kňazmi, vyššími hierarchmi, ale aj kardinálmi,“ dodáva exorcista a priznáva aj zdroje svojich informácii. Nejde len o ľudí, ale aj o diabla, ktorý sa „priznal“ počas niektorých exorcismov.

Spoveď exorcistu

Takmer 85-ročný exorcista, ktorý toto poslanie vykonáva od roku 1986, vyvolal rozruch nielen knihou Páter Amorth. Spomienky exorcistu. Môj život v boji proti satanovi, ktorá v Taliansku vyšla minulý mesiac a v ktorej odpovedá na otázky vatikanistu denníka La Stampa Marca Tossatiho, ale aj rozhovormi, ktoré poskytol denníkom La Repubblica a Il Foglio. Jeho slová šokujú, miestami pripomínajú tvrdenia exkomunikovaných kňazov z Jarka. „Máme mnohých kňazov a biskupov, ktorí neveria v Satana a verejne hovoria, že peklo ani diabol neexistujú.“ Problém vidí v tom, že vo viacerých krajinách nepôsobia takmer žiadni exorcisti (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Španielsko, Portugalsko) alebo toto poslanie vykonávajú neskúsení kňazi.

A čo na to pápež Benedikt XVI.? „Mal som možnosť s ním trikrát rozprávať ešte keď bol prefektom Kongregácie pre náuku viery. O exorcizme párkrát rozprával aj na verejnosti. Prijal tiež našu asociáciu exorcistov, mal pekný príhovor, povzbudil nás a ocenil v našej službe. A nezabúdajme, že o diablovi a exorcisme mnohokrát rozprával aj Ján Pavol II.“

Pri pasážach o satanistických omšiach, ktoré sú často príčinou posadnutia a o okolnostiach, ktoré sprevádzajú vyháňania diabla, naskakuje husia koža. Napriek tomu sa páter Amorth nejaví ako maniak, ktorý za všetkým vidí diabla. Priznáva, že aj keď jeho rukami prešli tisícky ľudí, v mnohých prípadoch nešlo o posadnutie, ale len o vážne psychické problémy.

Hľadať vtipné momenty v tejto oblasti je asi nemiestne, no napriek tomu v závere rozhovoru pre denník Il Foglio pridáva epizódku, ktorá ponúka aspoň náznak úsmevu. V istej situácii, keď si páter nebol istý, či je žena, ktorá ho žiadala o exorcizmus skutočne posadnutá, ponúkol jej dva poháre vody. Kým pohár s obyčajnou vodou bez problémov vypila, pohár so svätenou vodou zmenil výraz jej tváre a z vnútra jej začal vychádzať silný, nízko položený hlas: „Ty si ale prefíkaný kňaz.“

Ad Miro Kocúr a Anonym

Dnes napoludnie zverejnila Svätá stolica očakávaný list pápeža Benedikta XVI. írskej cirkvi, ktorý sa venuje sexuálnym škandálom kňazov. Aj tejto téme som venoval minulotýždňový článok s názvom Odkrývanie minulosti. Zaujali ma pod ním reakcie Mira Kocúra a „Anonyma“, ktorý všetky svoje príspevky – zrejme v snahe, aby som ich neprehliadol – duplicitne vešal aj na môj blog Svet kresťanstva. „Anonym“ sa usiloval urobiť zo mňa „rytiera“, ktorý obhajuje cirkev tým, že zakrýva jej chyby. Napriek úsiliu som nepochopil, o čo opiera svoje tvrdenia, keďže v úvode článku som jasne napísal, že ak by došlo len k jedinému prípadu zneužitia, bolo by to „hnusné a zavrhnutiahodné“ a že „nechutným faktom“ je, že „mnohé takéto prípady boli nezvládnuté a zatĺkané“. Navyše, kto sleduje môj blog, vie, že systematicky sledujem vývoj v katolíckom hnutí Kristovi legionári, ktoré je exemplárnym príkladom tvrdošijného utajovania sexuálnych škandálov svojho zakladateľa. O ukončení prvej fázy hĺbkovej kontroly hnutia som písal aj dnes.

Na spomínané reakcie však nechcem reagovať v negatívnom, ale v pozitívnom duchu. Miro Kocúr má úplnú pravdu v tom, že škandály sa utajovali najmä kvôli záchrane dobrého imidžu cirkvi v spoločnosti a s Anonymom nemožno nesúhlasiť v tom, že hierarchia sa mnohokrát starala o ochranu inštitúcie, nie obetí. Napokon, v dnešnom liste to naznačil aj Benedikt XVI., ktorý vyjadril zdesenie nad spôsobom, akým sa cirkevná hierarchia v Írsku vyrovnala s týmto zločinným konaním. Rovnako súhlasím s Anonymom v tom, že otvoreniu tejto bolestnej témy museli cirkvi „pomôcť“ samotné obete, ktoré sa nebáli ozvať, občianska spoločnosť či médiá.

Kto pozorne čítal môj článok, pochopil, že neobhajujem neobhájiteľné, ale zároveň odmietam názor o neochote a nečinnosti cirkvi pri riešení problému v posledných rokoch.

Imrich Gazda

Foto: www.libreriadelsanto.it, www.hln.be

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Sledujte nás aj na Twitter.com/postoy.