Minizamyslenie Otvorené alebo zatvorené?

Ježiš, ktorý sa identifikuje ako správne dvere či brána, tým otvára ďalšie otázky. Dvere poznáme. Ale majú byť tieto dvere zatvorené alebo otvorené? A ak majú byť otvorené, koho cez ne vpustiť a komu zamietnuť víza na vstup? A vôbec, akým smerom cez ne ísť? Smerom dovnútra alebo von?

Preto im Ježiš znova vravel: „Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.“ Jn 10, 1 – 10 

Na nedávnej prednáške predstavil kolega Imrich Gazda dva modely pre budúcnosť cirkvi. Prvý vychádzal z knihy Roda Drehera Benediktova voľba, v ktorej autor navrhuje, aby sa kresťania uzavreli do malých skupiniek, v nich rástli v zbožnosti a štúdiu a tak prečkali nepriaznivé časy. 

Druhý vychádzal z knihy Tomáša Halíka Odpoledne křesťanství, v ktorej autor, naopak, vyzýva, aby sa kresťania otvorili a vyrazili so svojou ponukou do sveta. 

Zdá sa, že žiaden z týchto smerov nebude fungovať v čistej podobe. Ak sa kresťania uzatvoria na vlastných ostrovoch, potom sa z nich vlastne stane zvláštna sekta. Ak sa rozletia do sveta, hrozí, že sa utopia v aktivizme. 

Ak chceme, aby dvere fungovali, potrebujem sa občas utiahnuť do vlastnej skupiny, kde môžeme zažívať spoločenstvo, duchovno a vnútorne načerpať. Aby sme potom mohli vyraziť von. Tak ako nás vyzval pápež tesne pred svojím zvolením: „Ježiš stojí pri dverách a klope. Dnes klope z druhej strany, zvnútra cirkvi – chce vyjsť von a my ho musíme nasledovať. Chce ísť predovšetkým k všetkým marginalizovaným, k ľuďom na okraji spoločnosti aj cirkvi, k chudobným, vykorisťovaným, ide tam, kde sú ľudia zraňovaní.“ (Jozef Husovský)