Synoda, II. časť Pápežov projekt je vo finále, kontroverzné témy nechce na hlavnej diskusii

Azda najväčší projekt pontifikátu pápeža Františka je vo finále.

V stredu sa začalo vo Vatikáne synodálne zhromaždenie, ktoré potrvá do 27. októbra. Ide o druhú časť, tá minuloročná takisto trvala skoro celý október. 

Takmer 400 delegátov z celého sveta bude pokračovať v diskusii o témach, ktoré sa týkajú fungovania cirkvi, o tzv. synodalite. 

Najväčší rozdiel oproti vlaňajšiemu zasadaniu spočíva v tom, že kým minulý rok sa pri okrúhlych stoloch v Aule Pavla VI. diskutovalo aj o niektorých kontroverzných témach, ako napríklad prístupe k sexuálnym menšinám či otázke svätenia žien, tentoraz to bude inak. 

František chce debatu o synodalite

Pápež František po vlaňajšom zasadaní rozhodol, že kontroverzné témy bude riešiť 15 špeciálnych študijných skupín. 

Medzi témy, ktoré tieto výbory skúmajú, patrí napríklad ekumenický dialóg, formácia kňazov, úloha biskupov, teologické otázky týkajúce sa pastorácie a „kontroverzné doktrinálne, pastoračné a etické otázky“. Ženy diakonky sa majú študovať v rámci kategórie „služby“, zatiaľ čo otázky LGBTI sa budú študovať v rámci rubriky „vzťah medzi doktrínou a pastoráciou“.

Študijné skupiny majú na začiatku októbrového zasadnutia synody poskytnúť aktuálne informácie o pokroku vo svojej práci.

„Odhadujem, že budú podávať správy skôr o témach, ktoré treba skúmať, než o nejakých výsledkoch svojich štúdií. Nemyslím si, že uvidíme nejaké prvé návrhy ich záverov,“ napísal jezuita Thomas Reese na portáli National Catholic Reporter.

Zaujímavosťou je, že mandát týchto študijných skupín potrvá až do júna budúceho roku. Podľa všetkého sa tak odsunie aj finálny záver celej synody – posynodálna exhortácia, teda dokument, ktorý napíše pápež na základe výsledkov synodálnej diskusie.

Pápež František podľa Reesa chce, aby sa delegáti počas druhého zasadnutia synody sústredili skôr na tému synodality než na kontroverzné otázky.

Téma synodality rozmenená na drobné má zahŕňať aj otázky typu: Ako sa môže cirkev stať synodálnejšou na farskej, diecéznej, národnej a medzinárodnej úrovni? Ako môže byť cirkev viac počúvajúca a menej klerikálna? Ako môže cirkev počúvať Ducha a nasledovať to, kam nás vedie? Ako sa môžu laici viac zapojiť do Ježišovej misie?

Pátri Radcliffe a Martin o LGBTI

Napriek tomu, že kontroverzné témy nemajú byť oficiálnymi diskusnými bodmi na synodálnom zhromaždení, niektorí vplyvní duchovní sa k nim vyjadrili ešte pred začiatkom podujatia.

Ako uvádza Catholic News Agency, dominikán Timothy Radcliffe a jezuita James Martin zverejnili 19. septembra osobné úvahy o pastoračnom prístupe ku katolíkom, ktorí prežívajú príťažlivosť k rovnakému pohlaviu.

Radcliffe v denníku L’Osservatore Romano napísal, že „túžby“ osôb rovnakého pohlavia, ako všetky túžby, sú „dané Bohom“ a treba ich „vychovávať“, a nie odmietať. Dominikánsky kňaz pochválil „zrelých homosexuálnych katolíkov“ vo „verných vzťahoch“.

„Učenie cirkvi sa už vyvíja, pretože je osviežované živou skúsenosťou: homosexuáli už nie sú vnímaní len z hľadiska sexuálnych aktov, ale ako naši bratia a sestry, ktorí podľa pápeža Františka môžu byť požehnaní,“ dodal 79-ročný Radcliffe.

Páter James Martin je známy angažovaním sa pre LGBTI komunitu. V rovnaký deň, ako vyšiel Radcliffov článok vo vatikánskych novinách, jezuita Martin pre časopis America Magazine opísal rozhovory, ktoré mal s delegátmi synody za posledný rok a ktoré sa týkali podľa jeho slov „otázok LGBTQ“.

James Martin, ktorý sa na synode v roku 2023 zúčastnil ako pápežský nominant, uviedol, že sa stretol so silným odporom.

„Napokon, najlepší spôsob, ako pomôcť tým, ktorí sú proti LGBTQ, je stretnúť sa s nimi, vypočuť ich a spoznať ich ako milované Božie deti, teda našich bratov a sestry v Kristovi,“ napísal. 

Poliaci kompletne vymenili zostavu

Ešte pred začiatkom synodálneho zhromaždenia zaujali aj niektoré zmeny v delegáciách. Tých však nebolo veľa, z celkového počtu 368 delegátov (z toho nebiskupov je 96) došlo oproti minulému roku len k 25 zmenám.

Portál The Pillar si všimol, že ku kompletnej obnove pristúpili poľskí biskupi, ktorí spomedzi seba do Ríma poslali tento rok inú trojicu. 

Na synode bude, samozrejme, aj tento rok pápežom nominovaná trojica Poliakov kardináli Ryś, Krajewski a laický filozof Bańka. 

Kým vlani poslala Poľská biskupská konferencia do Ríma zostavu Gądecki (Poznaň), Galbas (Katovice) a Jędraszewski (Krakov), tento rok ich nahradia biskupi druhej ligy – Górzyński (Warmia), Oder (Gliwice) a Grzybowski (pomocný Varšava-Praga). 

Arcibiskup Poznane Gądecki sa vlani počas synody mediálne zviditeľnil niekoľkokrát. Ukázalo sa, že počas synodálneho zhromaždenia napísal pápežovi list, kde varoval pred zlým smerovaním synodálneho procesu. Po skončení synody sa zase sťažoval, že zatiaľ čo niektorí účastníci boli vyzvaní, aby sa vyjadrili tri alebo štyri razy, on „nemal také šťastie“. Nasledovala jeho mediálna prestrelka s predsedom Nemeckej biskupskej konferencie Georgom Bätzingom.

Objavili sa preto špekulácie, že Poliaci poslali tento rok do Ríma biskupov, ktorí sú viac naklonení myšlienkam synodálneho procesu.

Rozruch medzi poľskými a nemeckými biskupmiVzďaľujú sa od katolicizmu, písal Gądecki pápežovi. Bätzinga to sklamalo

Pavol RábaraJuraj Brezáni

Aby sme však neobišli „slovenskú zostavu“. 

Na synode v Ríme zastupujú cirkev na Slovensku prešovský gréckokatolícky arcibiskup Jonáš Maxim a košický pomocný biskup Marek Forgáč. Vlani bol za gréckokatolíkov na synode biskup Milan Lach, medzitým bol však vymenovaný nový prešovský arcibiskup, preto zmena.

Každá krajina, respektíve biskupská konferencia, posielala do Vatikánu dokument, ktorý mal zosumarizovať diskusiu nad podnetmi, ktoré vzišli z vlaňajšieho zasadania v Ríme. 

V správe za Slovensko sa uvádza aj to, že spoločným menovateľom diskusií je volanie po cirkvi, ktorá je otvorenejšia a dialogická. 

„Ide o to, prejaviť všetkým veriacim, bez ohľadu na ich životné okolnosti, že cirkev s nimi ráta, chce im načúvať a byť pre nich domovom. Nemožno sa však uspokojiť len s konštatovaním, ,že sme otvorená farnosť‘, ale treba aktívne hľadať konkrétne spôsoby, ako môžu byť všetci, ktorí po tom túžia, plnohodnotne zapojení do cirkevného života,“ uvádza materiál.

Slovenský dokument sa nevyhýba ani téme žien v cirkvi, podľa správy „treba hľadať cesty, ako im umožniť zastávať významnejšie roly nielen v laických funkciách, ale aj v oblastiach, kde boli tradične obmedzené (napr. na niektorých riadiacich postoch v cirkvi alebo v diakonskej službe). Spomína sa potreba prehodnotenia jazyka používaného v cirkevných dokumentoch a učeniach, aby lepšie odrážal rovnosť a dôležitosť žien v cirkvi“. 

Barron sa teší aj na Bätzinga

Biskup americkej diecézy Winona-Rochester Robert Barron je rovnako ako vlani účastníkom synodálneho zhromaždenia. Pred svojím odchodom do Ríma napísal článok, ktorý sme uverejnili aj v denníku Postoj.

Okrem toho, že v texte opísal plánovaný odklon od „horúcich tém“, priblížil aj praktické fungovanie synody. „A ako som napísal už pred rokom, táto synoda znamená veľa práce! Trvá plné štyri týždne a stretávame sa každý deň od pondelka do soboty od 8.30 ráno do 19.30 večer,“ napísal Barron. 

Pri odchode na druhé zasadnutie synodyNačúvajme si, ale dostaňme sa aj do tvorivého nesúhlasu

Robert Barron

Známy biskup priznal, že mnohí účastníci žiadali, aby organizátori tohto roku upravili kalendár a dali viac voľného času, no program zachovali takmer bez zmeny.

Americký biskup, ktorý stojí za projektom Word on Fire, považuje za najlepšiu časť synody príležitosť nadväzovať kontakty. Podľa vlastných slov sa teší, že opäť opráši priateľstvo s bavorským biskupom Stefanom Osterom z Passau či arcibiskupom Johnom Wilsonom zo Spojeného kráľovstva.

„A celkom isto aj s biskupom Georgom Bätzingom, predsedom Nemeckej biskupskej konferencie, mužom, s ktorým vrelo nesúhlasím vo väčšine teologických otázok, no s ktorým som minulý rok nadviazal priateľské vzťahy,“ napísal biskup Barron. 

Aj o tom môže byť synoda.