Nie zriedka sa stretávame s otázkou, ako je to s manželstvom medzi katolíkmi a nepokrstenými alebo medzi katolíkmi a členmi iných kresťanských cirkví.
Čo na to hovorí kánonické právo, sme sa pýtali cirkevných právnikov profesora Jána Dudu a Petra Paľovčíka.
Z pohľadu Katolíckej cirkvi je rozdiel, či katolík uzatvára manželstvo s veriacim cirkvi, s ktorou si katolíci uznávajú sviatosť krstu, alebo s nepokrsteným človekom.
„Na uzatvorenie platného manželstva katolíka s nepokrsteným je potrebný v prvom rade dišpenz biskupa. Takéto manželstvo je platné, ale nie je sviatostné,“ vysvetľuje gréckokatolícky kňaz a cirkevný právnik Peter Paľovčík.

Medzi veriacimi sa objavujú mylné názory, že ak sa sobáši katolík a nepokrstený, vtedy je to sviatosť len pre katolícku stránku. Ján Duda objasňuje, že toto nie je pravda – buď je manželstvo sviatostné pre oboch, alebo ani pre jedného.
Iná situácia nastáva, ak si katolík berie pokrsteného nekatolíka, ktorý patrí do kresťanskej cirkvi, ktorej krst sa považuje z pohľadu Katolíckej cirkvi za platný. Ide napríklad o Evanjelickú cirkev augsburského vyznania alebo pravoslávnych.
V prvom i druhom prípade ide o tzv. miešané manželstvo, ale rozdiel je vo forme uzavierania manželstva. Kým manželstvo katolíka s evanjelickou stránkou si pre platnosť vyžaduje, aby manželstvo uzavierali v Katolíckej cirkvi, v druhom prípade sa uzavieranie manželstva v Katolíckej cirkvi vyžaduje nie pre platnosť, ale dovolenosť. Ale v obidvoch prípadoch ide nielen o platné manželstvo, ale aj sviatostné.
Ján Duda vysvetľuje, že sviatostné manželstvo je pre Katolícku cirkev nerozlučiteľné. V nesviatostnom manželstve sa manželia ochudobňujú o milosť, ktorá vyplýva zo sviatosti. „Ale teoreticky si nedovolím tvrdiť, že Božia milosť je viazaná iba na sviatosť a že Boh aj mimo sviatostí nemôže udeliť svoju milosť.“
Ak by sa nesviatostné manželstvo rozpadlo, za určitých presne stanovených podmienok môže pápež takéto manželstvo rozlúčiť.
Nerozlučiteľné je iba sviatostné manželstvo medzi dvoma platne pokrstenými z pohľadu Katolíckej cirkvi. Nemusí ísť o dvoch katolíkov.
Ak si katolíčka berie kresťana nekatolíka, hovoríme o miešanom manželstve, ktoré povoľuje miestny ordinár. Ak sa chce zosobášiť katolík s nepokrstenou, hovoríme o manželskej prekážke rozdielneho náboženstva, ktoré dišpenzuje miestny ordinár.
O povolenie alebo dišpenz svojho diecézneho biskupa alebo ordinára žiada zväčša farár, kde sa manželstvo uzatvára.
„K žiadosti sa má priložiť dokument, kde sa katolícka stránka zaväzuje, že urobí všetko pre to, aby deti boli vychovávané v katolíckej viere. A nekatolícka stránka potvrdzuje, že o tomto záväzku vie,“ vysvetľuje Paľovčík.
Podľa Jána Dudu sa neraz stáva, že farár aj od nekatolíckej strany žiada, aby podpísala, že bude súhlasiť s výchovou detí v katolíckej viere. Nekatolícka stránka však len podpisom potvrdzuje, že vie o záväzku katolíckeho partnera alebo partnerky.
„Niektorí farári to neodlišujú, myslia si, že tým, že sa nekatolícka stránka k niečomu zaväzuje, niečo zabezpečujú. My však nemôžeme zaväzovať k niečomu človeka iného vyznania, napríklad evanjelikov, ale robí sa to,“ konštatuje profesor Duda.
Ak to zhrnieme, podľa cirkevného práva je potrebný dišpenz, ak ide o sobáš medzi katolíkom a pokrsteným nekatolíkom, ktorého krst uznáva aj Katolícka cirkev, rovnako ako medzi katolíkom a nepokrsteným.
No v prvom prípade, ak by dišpenz nebol, manželstvo je platné, ale nedovolené, kým v druhom prípade by bolo z pohľadu Katolíckej cirkvi neplatné, teda ani nevzniklo. Ak by kňaz takto niekoho sobášil bez súhlasu biskupa, ten ho môže za to potrestať.
Odpoveď je áno, katolík môže uzavrieť platný sobáš aj v chráme inej cirkvi, ale manželstvo by malo byť uzavreté spôsobom predpísaným Katolíckou cirkvou.
„Katolícka stránka s nekatolíckou pokrstenou alebo nepokrstenou stránkou je povinná sláviť manželstvo v katolíckom chráme, a to predpísanou formou. Udeliť povolenie sláviť manželstvo mimo chrámu má biskup, to platí pre oba obrady, teda východný aj západný,“ hovorí Peter Paľovčík.
Môže však nastať situácia, že katolík nemá veľmi na výber a musí pre nejaké okolnosti uzavrieť manželstvo v chráme nekatolíckej stránky, napríklad pre rodinné okolnosti.
Môže sa stať, že rodičia nekatolíckej stránky by v prípade sobáša v katolíckom kostole so svadbou nesúhlasili alebo nekatolícka stránka je v príbuzenskom vzťahu s duchovným danej cirkvi či je silne angažovaná v spoločenstve svojej cirkvi.
„Vtedy sa žiada o udelenie dišpenzu od predpísanej formy. Zatiaľ čo v západnom obrade tento dišpenz udeľuje biskup, vo východnom je kompetentný udeliť tento dišpenz Apoštolský stolec,“ hovorí Paľovčík.
Ján Duda dodáva, že výnimkou je Pravoslávna cirkev, tam by bol sobáš bez dišpenzu platný, ale nedovolený. Čiže katolík by takto porušil cirkevné právo, ale sobáš by bol platný.
Ak by sa katolík zosobášil bez dišpenzu v inom chráme a podľa obradov nekatolíckej cirkvi, jeho manželstvo by z pohľadu Katolíckej cirkvi nebolo platné. V takomto prípade by nemohol napríklad pristupovať k sviatostiam. Platné, ale nedovolené by bolo v pravoslávnom chráme, keďže katolíci uznávajú, že sviatosti v Pravoslávnej cirkvi sú platné.
Zdá sa, že ide aj o prípad osoby z úvodu textu, kde síce presné okolnosti nepoznáme, ale ak sa katolícka žena alebo muž bez dovolenia svojho biskupa zosobášia napríklad u evanjelikov, z pohľadu Katolíckej cirkvi je ich manželstvo neplatné.
Pre takéhoto človeka podľa právnikov existuje riešenie, ktorým je sanácia. „Zjednodušene povedané, cez dekrét vydaný biskupom,“ vysvetľuje gréckokatolícky kňaz Paľovčík.
Kňaz Duda na otázku, či sa v takom prípade nemôže zopakovať obrad napríklad v katolíckom chráme, odpovedá, že nie. „Cirkevné právo neumožňuje uzavrieť sobáš u katolíkov aj evanjelikov, nemôže sa opakovať alebo robiť duplicitne.“

Takisto nie je možné, aby pri vysluhovaní sviatosti manželstva bol katolícky kňaz a napríklad evanjelický farár a snúbenci si najprv vyslúžili manželstvo podľa jedného obradu a potom podľa druhého.
Pri sanácii manželstva sa musí katolícka stránka tiež zaviazať, že urobí všetko pre to, aby neodpadla od viery a aby deti boli vychovávané a pokrstené v katolicizme.
Peter Paľovčík hovorí, že na to dáva odpoveď Pápežská rada pre napomáhanie jednoty kresťanov v Direktóriu na vykonávanie princípov a noriem ekumenizmu z 25. marca 1993.
Dokument uvádza, že „pri plnení svojej úlohy odovzdávať katolícku vieru vlastným deťom katolícky rodič bude rešpektovať náboženskú slobodu a svedomie druhého rodiča a bude sa starať o zachovanie jednoty a stálosti manželského zväzku a rodinného spoločenstva.
Ak napriek všetkým snahám deti nie sú ani pokrstené, ani vychovávané v Katolíckej cirkvi, katolícky rodič nepadne pod cenzúru kánonického práva.
Ak napriek všetkým snahám deti nie sú ani pokrstené, ani vychovávané v Katolíckej cirkvi, katolícky rodič nepadne pod cenzúru kánonického práva. Predsa však zostáva jeho povinnosť odovzdávať vlastným deťom katolícku vieru.
Táto požiadavka zostáva a môže prispieť k tomu, aby hral aktívnu úlohu pri vytváraní kresťanskej atmosféry v rodine a aby konal všetko možné slovom a príkladom s tým úmyslom, aby pomohol iným členom rodiny oceniť špecifické hodnoty katolíckej tradície.
Všetko má zamerať na to, aby bol dobre poučený o svojej viere a bol schopný túto vieru v diskusii vysvetľovať iným. Modlí sa spolu so svojou rodinou za milosť zjednotenia kresťanov tak, ako to chce Pán“.
Ak máte otázku, ktorá sa týka duchovného či cirkevného života, môžete nám ju napísať na svetkrestanstva@postoj.sk. Vopred ďakujeme za vaše tipy.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.