Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
05. august 2021

Katolícky sobáš mimo kostola

Prečo cirkev nezvykne povoľovať sobáše v parku či v prírode?

Na uzatvorenie katolíckeho manželstva mimo chrámu je potrebný súhlas biskupa a na sobáš v inom ako farskom kostole zasa od farára.

Prečo cirkev nezvykne povoľovať sobáše v parku či v prírode?

Zdroj foto - frenchweddingstyle.com

Kedysi bol tradičným miestom na uzatvorenie manželstva kostol, kaplnka, prípadne úrad, dnes sme svedkami sobášov na rôznych miestach. Kým civilný sobáš je možný aj niekde vonku v parku, v prírode, na zámku, v záhrade či na inom peknom mieste, tak cirkevný sobáš by mal byť v kostole.

Na uzatvorenie sviatosti manželstva mimo chrámu je potrebný dôvod a súhlas ordinára, teda diecézneho biskupa. Na uzatvorenie sviatostného manželstva v inom ako farskom kostole je zas potrebný v prípade Katolíckej cirkvi súhlas farára.

Prečo Katolícka cirkev trvá na uzatváraní sviatosti manželstva v kostole a za akých podmienok si môžu snúbenci vyslúžiť manželstvo mimo kostola, sme sa pýtali cirkevných právnikov a kňazov Radoslava Šaškoviča a Petra Majchera.

Prečo cirkev nezvykne povoľovať uzatvorenie manželstva v lese, v parku, na zámku či na horách?

Cirkevný právnik Radoslav Šaškovič vysvetľuje, že táto otázka má z pohľadu kánonického práva viacero rovín. Prvá je, že „manželstvo patrí medzi sviatosti a jeho uzatváranie, teda sobášny obrad, má svoj liturgický priebeh. A liturgia nie je súkromnou záležitosťou, ale je vždy slávením samej cirkvi. Preto všetko, čo sa týka liturgie, závisí od autority cirkvi“.

Druhá vec je, že „manželstvo, ako inštitút spoločného života, je nielen kánonickým právom, ale aj civilným právom vnímané ako verejná záležitosť, preto je potrebné pre jeho vznik zachovať všetko, čo predpokladá právny systém, a to v rámci liturgického úkonu aj štátneho úkonu. Sem spadá aj miesto konania“, vysvetľuje kaplán v Dóme sv. Martina v Bratislave.

Treťou rovinou z pohľadu kánonického práva je, že sobášny obrad by sa mal sláviť na posvätnom mieste, teda na mieste, ktoré je určené na liturgiu. „Ak niekto uvažuje o inom priestore, je vhodné sa spýtať, aký dôvod na to má a či náhodou tento dôvod nemôže naznačovať vylúčenie sviatostnej povahy manželstva,“ upozorňuje Šaškovič.

„Štvrtou dôležitou rovinou z pohľadu kánonického práva je, že sviatosť manželstva si vysluhujú samotní snúbenci, no ich manželský súhlas prijíma asistujúci kňaz, prípadne v latinskom obrade aj diakon. Podľa kánonického práva je prítomnosť kňaza či diakona potrebná, aby bolo manželstvo platné,“ vysvetľuje Šaškovič. Zároveň dodáva, že kňaz alebo diakon platne prijíma manželský súhlas na svojom území, resp. na základe delegácie.

Inými slovami, aby manželstvo bolo platne uzavreté, muž a žena musia uzatvoriť sviatosť manželstva pred kňazom, ktorý na mieste, kde sa sobášia, je farárom, správcom farnosti či farským vikárom, alebo výpomocným duchovným. Ak sobáši kňaz z inej farnosti, musí mať na to delegáciu od miestneho farára.

„Podobne je to aj v prípade civilných lokálnych autorít, ktoré tiež môžu sobášiť len v rámci svojej územnej kompetencie,“ dodáva Šaškovič.

Piata rovina, na ktorú Šaškovič upozorňuje z pohľadu kánonického práva, pri tejto otázke je, že „ak je zrejmé, že park alebo zámok sa nachádza na území farnosti, v ktorej má asistujúci služobník kompetenciu na základe svojho úradu alebo delegácie, nie je tu riziko neplatnosti. No ak by išlo o zámok, hrad, vinicu či les, ktorých poloha nie je vzhľadom na územnú kompetenciu jasná, mohlo by ísť o neplatné slávenie manželstva“.

Šaškovič vníma v tomto zo strany cirkvi istú opatrnosť, a to vzhľadom na riziko neplatnosti prijatia manželského súhlasu zo strany asistujúceho služobníka.

Na akých miestach dovoľuje Katolícka cirkev uzavrieť manželstvo?

Cirkevný právnik Peter Majcher vysvetľuje, že „kánon 1118 Kódexu kánonického práva (CIC) jasne určuje, kde a za akých podmienok možno uzatvárať sviatosť manželstva. Levočský dekan poukazuje na kánon 1118 §1 CIC, „ktorý stanovuje všeobecný princíp, podľa ktorého vlastným miestom pre slávenie sviatosti manželstva je farský kostol jednej alebo druhej, alebo, ak sú z tej istej farnosti, farský kostol obidvoch stránok“.

Zjednodušene povedané, sviatosť manželstva sa má uzatvárať vo farskom kostole ženícha alebo nevesty.

„Popri tomto základnom princípe existuje aj druhá možnosť, ktorá však nie je v rovnakom stupni dôležitosti ako všeobecný princíp, a to možnosť sláviť sviatosť manželstva v inom kostole alebo oratóriu s podmienkou, že to povolil miestny ordinár alebo farár miesta, kde sa iný kostol, kaplnka alebo oratórium nachádza,“ vysvetľuje cirkevný sudca spišskej diecézy Peter Majcher.

V praxi to znamená, že ak sa chcú snúbenci zosobášiť inde ako vo farskom kostole, musia mať súhlas farára, správcu farnosti či biskupa. Ak chcú mať snúbenci napríklad sobáš aj v niektorom rehoľnom kostole, ktorý nie je farský, musia mať na to súhlas farára, na ktorého území sa kostol nachádza.

Peter Majcher dodáva, že sobáš v súkromných kaplnkách môže povoliť len miestny ordinár, teda diecézny biskup.

Je možné uzavrieť sviatosť manželstva mimo kostola, napríklad v parku, v lese, v záhrade či na zámku?

Ako už vysvetlili cirkevní právnici, vo všeobecnosti sa podľa Kódexu kánonického práva má sviatosť manželstva uzatvárať vo farskom kostole, prípadne s povolením farára či správcu farnosti je možné sa zosobášiť vo filiálnom kostole, kaplnke či oratóriu.

Pokiaľ sa chcú snúbenci zosobášiť napríklad v kaplnke na zámku, opäť platí, že si na takomto mieste môžu sviatosť manželstva vyslúžiť s povolením farára či ordinára.

„Miestny ordinár alebo farár môže v jednotlivom prípade dovoliť slávenie manželstva aj mimo farského kostola. Predpokladá sa, že ten, kto takéto povolenie udelí, sa postará o to, aby manželstvo bolo slávené platne vzhľadom na miestnu kompetenciu,“ dodáva k tejto otázke cirkevný sudca Radoslav Šaškovič.

Pokiaľ sa chcú snúbenci sobášiť niekde v parku, v lese či na horách, je to tiež možné, ale potrebujú na to povolenie diecézneho biskupa alebo ordinára. Tí však takéto výnimky nezvyknú udeľovať.

Inzercia

Cirkevný právnik Peter Majcher pri tejto otázke poukazuje na kánon 1118 §2 CIC, ktorý dáva možnosť sláviť manželstvo na inom vhodnom mieste, teda na mieste, ktoré nie je sakrálne, avšak musí byť vhodne prispôsobené a vyzdobené.

„Slávenie manželstva na takomto mieste je viazané na povolenie miestneho ordinára. To znamená, že ordinár je jediný oprávnený posúdiť vhodnosť alebo nevhodnosť vybratého miesta a na základe toho povoliť, resp. nepovoliť slávenie manželstva na inom mieste. Počas revízie nového kódexu niektorí navrhovali, aby bola stanovená podmienka ‚z vážnej príčiny‘ pre povolenie sobáša na inom vhodnom mieste.

Konzultori však nepovažovali za vhodné dať tam túto podmienku, pretože je úlohou samotného ordinára zhodnotiť jednotlivé prípady a múdro rozhodnúť, či treba povoliť, alebo zamietnuť slávenie manželstva mimo sakrálneho priestoru,“ vysvetľuje spišský cirkevný sudca.

Radoslav Šaškovič dodáva, že v praxi je najlepší postup, ak snúbenci predložia svoju predstavu o „inom vhodnom mieste“ pre slávenie sobáša farárovi farnosti, v ktorej bude sobáš. „Ak sa nájde u neho pre túto predstavu porozumenie, on následne pýta pre túto predstavu povolenie od svojho ordinára. Teda definitívne schválenie vhodnosti takéhoto miesta je práve na úsudku miestneho ordinára,“ vysvetľuje Šaškovič.

Ordinári zvyknú dávať povolenie na sobáš mimo sakrálneho priestoru, ak ide napríklad o vážne zdravotné dôvody. „V prípade zdravotných dôvodov niet pochýb, že ide o vážne dôvody pre udelenie takéhoto povolenia, či už ide o súkromné obydlie, alebo zdravotnícke zariadenie,“ dodáva Šaškovič.

Prečo snúbenci nemajú právo uzatvárať sviatosť manželstva hocikde?

Cirkevný sudca Peter Majcher zdôrazňuje, že je potrebné vnímať, že „snúbenci nemajú kódexom garantované právo zosobášiť sa hocikde. Keďže slávenie manželstva mimo farského kostola je viazané na povolenie, či už miestneho ordinára, alebo farára, snúbenci musia rešpektovať ich rozhodnutie“.

V praxi sa môže stať, že farár z rôznych dôvodov nepovolí sobáš v inej kaplnke na území farnosti či v oratóriu, prípadne vo filiálnom kostole. Peter Majcher už viac ako rok pôsobí ako farár a dekan v Levoči. Pre Svet kresťanstva hovorí, že zatiaľ nemal požiadavky na sobáš mimo kostola. „Ako bývalý kancelár biskupského úradu som sa s tým stretol. Snúbenci sa chceli sobášiť napríklad v zime na svahu, lebo obidvaja radi lyžovali a milovali prírodu, alebo bola aj požiadavka sobášiť sa v záhrade jedného zámku, kde mali svadobnú hostinu a chceli si to uľahčiť tým, že by všetko mali na jednom mieste,“ uvádza príklad z praxe kňaz Majcher.

Podľa neho zosnulý spišský diecézny biskup Štefan Sečka takéto sobáše nepovoľoval a zvlášť kresťanským snúbencom zdôrazňoval, že v chráme, kde je uchovávaná Eucharistia, je Kristus prítomný živým a špeciálnym spôsobom.

„Ak by snúbencom povolil zosobášiť sa mimo sakrálneho priestoru – na svahu či v altánku, prípadne na inom mieste, ochudobnil by ich o túto špeciálnu prítomnosť Krista v Eucharistii, ktorá je taká dôležitá pri vysluhovaní si sviatosti manželstva,“ uzatvára kňaz Peter Majcher.

Aký je postoj Konferencie biskupov Slovenska k uzatváraniu sobášov mimo kostola?

K otázke uzatvárania manželstva mimo kostolov sa vyjadrili ešte pred viac ako 15 rokmi aj slovenskí biskupi. Vyhlásenie vydali 8. júna 2005 na svojom 51. plenárnom zasadnutí. Okrem iného sa v ňom píše: „Z roka na rok sa zvyšuje počet neopodstatnených (resp. málo opodstatnených) žiadostí o povolenie prijať sviatosť manželstva v prírode či na nejakom inom atraktívnom mieste.

Neopodstatnené žiadosti častokrát stoja na základnom ,nedorozumení‘, keď mladí snúbenci argumentujú: ,To je predsa ,náš‘ sobáš, my si môžeme rozhodnúť, čo a ako pri ňom bude.‘ Toto je pravda, ale len v prípade hostiny a veselia. Ak niekto chce prijať sviatosť manželstva, to už je Kristova sviatosť aj vec cirkvi, ktorá sviatosti spravuje. Mladomanželia urobia veľmi dobre, keď sa cirkevnému poriadku úprimne podriadia,“ uviedli vo vyhlásení slovenskí biskupi.

Podľa tohto vyhlásenia „nie je vhodnejšie miesto na zemi na vyslúženie takejto sviatosti s dlhodobým (celoživotným) účinkom, ako je farský kostol, kde je eucharisticky prítomný Pán Ježiš, s ktorým manželia chcú budovať svoju spoločnú lásku; kde je krstiteľnica, v ktorej raz budú krstiť svoje deti; kde je spovednica, v ktorej budú hľadať zmierenie s Bohom aj medzi sebou (lebo život je neľahký a všade prídu nedorozumenia); kde budú aspoň raz za týždeň prijímať Eucharistiu, aby dobre – s Božou pomocou – budovali svoju miestnu rodinnú cirkev“.

Biskupi poukázali, že „kostol je vhodne pripravený liturgický priestor (posvätný) na slávenie všetkých sviatostí. Mimo kostola môže dôjsť k dehonestácii sviatosti a tiež k pohoršeniu iných veriacich; čo je vždy na úkor pastorácie (môže sa dať slabším vo viere zlý príklad). Čím je ,kút‘ prírody krajší, tým je väčšie rozptýlenie pri náboženskom obrade a duchovnosť tým veľmi trpí“.

„Biskupi odporučili všetkým veriacim, aby kvôli zvýrazneniu posvätného charakteru sviatostného manželského zväzku uzatvárali manželstvá na posvätných miestach (v kostoloch) a aby veriaci ľahkovážne (z dôvodov trendu a módy) nežiadali výnimky uzatvárať manželstvo v prírode, na chatách atď.“

Je možné uzavrieť manželstvo v kostole aj v iný deň, ako je sobota? Prípadne môže sa sobášiť cez pôst alebo advent?

Nedávno nám prišla do redakcie Sveta kresťanstva správa s otázkou, či je možné sobášiť sa aj v iný deň ako v sobotu. Cirkevný právnik a sudca Radoslav Šaškovič odpovedá, že áno.

„Niet žiadnej právnej úpravy o tom, v ktoré dni v týždni sa môže uzatvárať manželstvo. Sobota je vec zvyku, keďže cez týždeň sa chodí do práce. Ak je sobáš vo svätej omši s platnosťou na nedeľu, sobota je vhodná aj preto, aby si mohli svadobčania na druhý deň po svadbe oddýchnuť,“ vysvetľuje Šaškovič.

Pokiaľ ide o možnosť sobášiť sa v advente či v pôste, podľa Šaškoviča starý kódex konštatoval, že manželstvo je možné uzavrieť kedykoľvek. V advente a pôste však nemal mať sobáš slávnostný charakter a jeho účastníci sa mali zdržať prílišnej okázalosti.

„Súčasný kódex takúto úpravu nemá, manželstvo možno sláviť kedykoľvek. Je však vhodné najmä v pôste, ale do istej miery i v advente zdržať sa vzhľadom na charakter týchto liturgických období svadobného veselia,“ uzatvára Radoslav Šaškovič.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.