Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
04. 09. 2016, 14:49

Matka Tereza: Ako sa zrodila svätica

Pápež František vyhlásil za svätú Matku Terezu z Kalkaty. Ženu, ktorá celý život prežila medzi poslednými, povýšil na oltár a dal za vzor všetkým veriacim.
Matka Tereza: Ako sa zrodila svätica

Pápež Ján Pavol II. vyhlásil Matku Terezu v roku 2003 za blahoslavenú a pápež František 4. septembra 2016 za svätú. Foto - TASR/AP

Brazílčan Marcilio so smrteľnou chorobou mozgu už ležal v kóme na operačnej sále. Lekári však z technických príčin museli zákrok na chvíľu odložiť. Keď sa chirurg neskôr vrátil do sály, našiel 35-ročného pacienta sedieť na lôžku pri plnom vedomí a – bez predchádzajúcich symptómov. Určite vtedy netušil, že tento moment povedie k svätorečeniu jednej z najuznávanejších osobností minulého storočia. 

O sedem rokov neskôr, v decembri 2015, v deň svojich 79. narodenín pápež František potvrdil medicínsky nevysvetliteľné uzdravenie Brazílčana ako zázrak, ktorý sa udial na príhovor blahoslavenej Matky Terezy z Kalkaty. Nič už nebránilo tomu, aby cirkev povolila písať pred jej meno prívlastok, ktorý deklaruje najväčšie vyznamenanie, aké môže veriaci človek za svoj život získať. Svätá.

Dva zázraky

Marciliovi Andrinovi z mesta Santos oznámili lekári zdrvujúcu správu krátko po svadbe. Po tom, čo dva roky nedokázali určiť diagnózu, mu na mozgu našli niekoľko zhubných nádorov, ku ktorým sa pridal hydrocefalus. „Choroba prerušila mnohé sny, ktoré mali so svojou manželkou. Videl som ich bolesť a utrpenie,“ povedal pre portál Vatican Insider kňaz, ktorý manželom daroval relikviu Matky Terezy a zveril ich pod jej ochranu. „Dala im silu v ťažkom období. Keď doktori potvrdili uzdravenie, vedel som, čia je to zásluha.“ Jasno v tom mal aj samotný Marcilio: . „Bol som si istý, že moje uzdravenie má na svedomí Matka Tereza.“

„Nebolo to ľahké, no táto situácia posilnila našu lásku a vieru,“ pridáva sa aj Fernanda, ktorá svojmu manželovi vo chvíľach najväčších bolestí prikladala na hlavu relikviu Matky Terezy a modlila sa zaňho.


Pacienti Domu Matky Terezy pre chorých a opustených v indickom Ahmadabáde sa modlia vedľa jej portrétu v roku 2010, keď uplynulo sto rokov od narodenia kalkatskej svätice. Foto – TASR/AP

Po rokoch skúmania uznalo kolégium lekárskych expertov vedecky nevysvetliteľné uzdravenie. Po tom, čo v roku 2003 potvrdil pápež Ján Pavol II. zázračné vyliečenie ženy z rakoviny, čo viedlo k blahorečeniu Matky Terezy, išlo v prípade Marcilia o druhé oficiálne uzdravenie na jej príhovor. Nie náhodou pápež František vybral za deň kanonizačnej slávnosti 4. september, keď si cirkev v rámci Svätého roka milosrdenstva pripomína Jubileum pracovníkov a dobrovoľníkov diel milosrdenstva.

Dôstojníčka v službách Pána

V roku 1910 sa v Skopje, dnes hlavnom meste Macedónska, narodilo rodine kosovských Albáncov najmladšie dieťa Agnes Gonxhe Bojaxhiu. Rodina patrila ku katolíckej menšine a viedla pomerne zabezpečený život. Otec, ktorý bol doktorom farmácie a obchodníkom, sa však angažoval v proalbánskom hnutí, čo ho napokon stálo život. Keď mala Agnes osem rokov, otrávila ho pravdepodobne juhoslovanská polícia.

Už od detstva zaujali malú Agnes osudy a služba misionárov v Indii. Informácie o nich získavala od juhoslovanských jezuitov pôsobiacich v tejto krajine. Spočiatku nechcela byť rehoľníčkou, neskôr však zistila, že je to pre ňu jediná cesta, ako sa k misionárskej službe dostane.

V osemnástich rokoch opustila rodičovský dom a vstúpila k írskym misionárkam z Inštitútu Preblahoslavenej Panny Márie. Keď sa pripravovala na odchod z domu, jej brat Lazar, mladý dôstojník, ju odhováral. „Chceš byť pochovaná zaživa?“ spýtal sa jej. Agnes však už bola o svojom povolaní presvedčená a sebavedomo odvetila: „Aj ja som dôstojníčka. No v službách Pána sveta.“


Matka Tereza s pápežom Jánom Pavlom II. počas návštevy Kalkaty v roku 1986. Foto – TASR/AP

V roku 1928 vstúpila mladá žena do noviciátu v indickom meste Darjeeling. Pri rehoľných sľuboch si vybrala meno podľa patrónky misionárov svätej Terézie z Lisieux.

Po dvojročnom štúdiu sa stala učiteľkou na St. Mary´s High School v Kalkate, kde učila dievčatá z vyšších vrstiev indickej spoločnosti. Povolanie, v ktorom strávila takmer dvadsať rokov sa jej páčilo, žiačky ju mali rady a neskôr sa stala riaditeľkou školy. Vo vnútri však stále cítila, že jej niečo chýba.

Prečítajte si aj
Čo dráždi kritikov Matky Terezy Zdieľať

Dôvod pochopila v jeseni 1946 počas cesty vlakom na duchovné cvičenia. Pri pohľade na chudobných na železničnej stanici v Kalkate nastal v jej vnútornom živote zásadný zlom. „Vedela som, že Ježiš mi prikazuje opustiť kláštor, ale nevedela som, ako to urobiť,“ uviedla po desaťdňových duchovných cvičeniach. Keďže Matka Tereza už zložila večné sľuby, musela nájsť spôsob, ako získať povolenie opustiť rehoľu napriek tomuto záväzku. Vtedajší arcibiskup Kalkaty Ferdinando Périer ani rehoľné predstavené nemali spočiatku pre jej rozhodnutie pochopenie.

Až po vyše roku dospel arcibiskup k presvedčeniu, že rehoľníčkin bláznivý nápad žiť medzi chudákmi na ulici pochádza od Boha. Na jeho žiadosť pápež Pius XII. povolil Matke Tereze opustiť kláštor a v roku 1950 schválil vznik novej Kongregácie misionárok lásky.

Svedectvo reportéra

Spočiatku trinásť sestier, ktorých počet postupne narastal, otvorilo svoje centrum pomoci pre tých najbiednejších. „Sme tu pre každého, ale obzvlášť pre tých najchudobnejších z chudobných,“ opakovala Matka Tereza. Snažila sa o to, aby ľudia z chudobných štvrtí preplnenej Kalkaty, ktorí žili v bezútešných podmienkach, mohli umierať v dôstojnosti. „Zbieram umierajúcich z bahna, aby som ich dostala do neba. Žijú ako zvieratá, no zomierajú ako anjeli.“

V domoch, ktoré časom pribúdali aj v ďalších krajinách, nachádzali pomoc a útechu chudobní, trpiaci, starí, chorí, aj hladní. Sama Matka Tereza dodržiavala rehoľný sľub chudoby a vyžadovala to aj od svojich spolusestier. „Nie sú to iba papierové slová. Ak moje sestry nebudú jesť jedlo ako biedni a nebudú žiť ako biedni, nebudú biednym rozumieť.“

Matka Tereza na Slovensku

Nová svätica dvakrát navštívila aj našu krajinu. Ešte počas socializmu, v roku 1987, zavítala do Baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Druhýkrát pricestovala v máji 1990. V sprievode biskupa Pavla Hnilicu a vtedajšieho nitrianskeho biskupa kardinála Jána Chryzostoma Korca navštívila Čadcu. Pozdraviť ju prišli tisícky ľudí. V novootvorenom misijnom dome Nazaret zanechala na Slovensku prvé štyri rehoľné sestry. Po ôsmich rokoch sa misionárky lásky presťahovali do Žiliny, kde pôsobia dodnes. Druhá slovenská komunita sa nachádza v Bratislave.


Matka Tereza hľadala Boha v ľuďoch na úplnom okraji spoločnosti. Každý z nich mal pre ňu rovnako vysokú hodnotu, ktorá pre katastrofálne životné podmienky zostala často skrytá aj pred nimi samými. „Hinduisti, moslimovia a kresťania – všetci v nej videli veľkú osobnosť a vzor,“ hovorí Leo Maasburg, jej duchovný poradca, spolupracovník a autor jednej z kníh o slávnej misionárke. „Bola populárna, lebo bola autentická, úprimne milovala ľudí.“

Vo svojej službe neponúkala len zdravotnú či materiálnu pomoc, ale usilovala sa aj o duchovné uzdravenie tých, o ktorých sa starala. Svojim sestrám pri práci pripomínala: „Nikto nesmie od vás odchádzať bez toho, aby nebol aspoň o trochu šťastnejší.“

Jej činnosť a dielo si časom vyslúžili celosvetovú pozornosť a rešpekt. „Bola svätá po celý život,“ spomína dnes 85-ročný bývalý americký reportér Joe McGowan, ktorý pred štyridsiatimi rokmi ako prvý informoval o dovtedy neznámej Matke Tereze. „Bola taká skromná a priateľská.“


Pápež František s následovníčkami Matky Terezy počas slávnosti svätorečenia na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Foto – TASR/AP

McGowan bol reportérom agentúry Associated Press v Indii, Pakistane, Nepále a Afganistane. Keď v roku 1966 hľadal zaujímavý životný príbeh, poprosil svojho kolegu z Kalkaty o radu. „Nuž, je tu jedna malá sestra, ktorá chodí po uliciach a zbiera umierajúcich,“ odpovedal. „V tej chvíli som vedel, že mám niečo, čo som hľadal,“ vraví reportér, ktorý sa ihneď vybral do Indie na miesta, kde sestry pôsobili. V marci toho istého roku vyšiel prvýkrát v novinách príbeh o misionárke z Kalkaty. „Nie som katolík, ale je jasné, že to bola ohromujúca žena, ktorá chcela jediné – slúžiť Bohu,“ dodáva.

Prečítajte si aj
Boh ma nechce, trpela Matka Tereza. Dejiny duchovného zápasu ženy, ktorá dobyla svet Zdieľať

Keď v roku 1964 navštívil Matku Terezu pápež Pavol VI., daroval jej svoju limuzínu Ford Lincoln. Sestra však požiadala o dovolenie auto vydražiť a peniaze venovať chudobným. Za svoju prácu si vyslúžila množstvo ocenení, nevnímala ich však ako svoj osobný úspech, ale ako pozornosť voči ľuďom v núdzi. V roku 1979 sa stala nositeľkou Nobelovej ceny za mier. Ani vtedy nezabudla na tých, ktorým obetovala celý svoj život. Odmietla slávnostnú recepciu a peniaze za ocenenie použila pre výstavbu nových domovov.

V polovici deväťdesiatych rokov začala pociťovať ťažkosti so zdravím. Odstúpila z vedenia kongregácie, ktorá sa medzitým rozšírila do celého sveta. Zomrela 5. septembra 1997 vo veku 87 rokov.

Odporúčame