Vatikánska sedma Na Trumpa sa spustila kritika pre migrantov a neprichádza len od progresívnych biskupov

V aktuálnom súhrne sa dozviete:

• kto prekvapil tým, že Trumpa kritizoval, a kto, naopak, zostal zdržanlivý;
• že ďalší vysoký post vo Vatikáne obsadí žena
• a ktorá česká arcidiecéza má nový podcast.

Vedeli sme, že to medzi nastupujúcim americkým prezidentom a predstaviteľmi cirkví skôr či neskôr zaiskrí. Vrece s kritikou voči Donaldovi Trumpovi sa však roztrhlo okamžite po jeho nástupe do funkcie. No zrejme najväčším prekvapením je, že kritika prišla aj od postáv, kde sme to nečakali.

Začnime hlavou Katolíckej cirkvi. V nedeľný večer, ktorý predchádzal pondelkovej inaugurácii, bol pápež František hosťom v talianskej televízii Nove. Na jednu z otázok moderátora, čo hovorí na Trumpov plán deportovať nelegálnych migrantov z územia Spojených štátov, odvetil, že „ak je to pravda, bude to pohroma, pretože za nerovnováhu nechá zaplatiť chudákov, ktorí nič nemajú. To nie je správne! Takto sa problémy neriešia“.

V samotný deň inaugurácie zaslal František Trumpovi formálne blahoželanie, kde mu poprial, aby viedol spoločnosť, v ktorej nie je miesto pre nenávisť či diskrimináciu, a podporoval mier a zmierenie medzi národmi.

Proti hromadným deportáciám sa v januári ozval aj chicagsky kardinál Blase Cupich a odporcom Trumpovho plánu je aj nový washingtonský arcibiskup kardinál Robert McElroy či arcibiskup Newarku kardinál Joseph Tobin.

Počas inaugurácie v pondelok 20. januára zaujali ďalšie postavy cirkvi. 

Kardinál Timothy Dolan z New Yorku otvoril ceremoniál modlitbou, v ktorej prosil Boha o múdrosť a vedenie pre novú administratívu. Po ňom nasledovali evanjelikálni pastori Franklin Graham a Lorenzo Sewell a rabín Ari Berman.

Záverečné požehnanie predniesol Frank Mann z Brooklynskej diecézy. V prípade tohto kňaza na dôchodku ide o pozoruhodný príbeh, ktorý sa spája s jeho vzťahom s Trumpom. Ten vznikol po tom, čo Mann narazil na hroby Trumpových rodičov na cintoríne v Queense, a keď videl, aké sú zarastené, z vlastnej vôle ich upravil. Keď sa to Trump dozvedel, skontaktoval ho. Prvý raz sa stretli po Trumpovej prehre vo voľbách v roku 2020 a odvtedy sú v kontakte.

Výraznú mediálnu pozornosť vyvolala kritika, ktorú voči Trumpovi vyjadrila biskupka Episkopálnej cirkvi Mariann Edgar Buddeová. Stalo sa tak v kázni, ktorú predniesla deň po inaugurácii vo washingtonskej katedrále v rámci ekumenickej pobožnosti.

Donald Trump, ktorý sedel s rodinou v prvej lavici, si okrem iného vypočul jej apel, aby sa zmiloval nad ľuďmi, ktorí sú teraz vystrašení. Buddeová narážala na Trumpove nariadenia o migrácii a ukotvení dvoch pohlaví.

„V demokratických, republikánskych aj nezávislých rodinách žijú homosexuáli, lesbičky a transrodové deti, ktorí sa obávajú o svoj život,“ povedala.

Trump nenechal na reakciu dlho čakať. Po bohoslužbe na sociálnu sieť napísal, že biskupka mala „odporný tón a nebola presvedčivá ani múdra“. Podľa neho vo svojej práci nie je veľmi dobrá a ona i jej cirkev dlhujú verejnosti ospravedlnenie.

Religion News píše, že pobožnosť sa od predchádzajúcich ročníkov líšila tým, že kazateľ, teda Buddeová, bol ohlásený ešte pred dňom novembrových volieb. V októbri však dekan katedrály Randolph Marshall Hollerith zdôraznil, že nepôjde o bohoslužbu pre novú vládu, ale že bez ohľadu na to, kto sa stane prezidentom, liturgia bude zameraná na krajinu.

Prezident Donald Trump sa pozerá na biskupku Mariann Buddeovú, ktorá prichádza na modlitbu v národnej katedrále v utorok 21. januára 2025 vo Washingtone. Foto: TASR/AP Photo/Evan Vucci

Neprekvapivo sa voči Trumpovým zámerom s migrantmi ozvali tento týždeň katolícki biskupi, ktorí vedú diecézy na juhu Spojených štátov.

Arcibiskup John C. Wester zo Santa Fe v Novom Mexiku vo svojom stanovisku pripomenul ťažkú situáciu prisťahovalcov, ktorí vo svojich domovských krajinách čelia hrozivým situáciám. „Prednedávnom sme spolu s biskupom Markom Seitzom z El Pasa navštívili Tegucigalpu, kde sme boli v rodine, ktorej rozstrieľali dom, pretože ich syn sa nechcel pridať ku gangu,“ poukázal Wester, podľa ktorého masové deportácie nie sú odpoveďou na situáciu.

Vydané nariadenia ostro kritizoval aj spomenutý biskup Mark Seitz z diecézy El Paso, ktorý je aj predsedom komisie pre migráciu pri biskupskej konferencii USA. Seitz uznal zodpovednosť krajiny za verejný poriadok a jej právo podporovať ho dobre regulovanými hranicami a spravodlivým obmedzením imigrácie, no dodal, že „národný záujem neospravedlňuje politiku s dôsledkami, ktoré sú v rozpore s morálnym zákonom“.

Jeho diecéza v Texase avizuje, že na novú Trumpovu politiku bude reagovať vzdelávaním imigrantov o ich právach, poskytovaním právnych služieb a humanitárnej pomoci.

Kým od protestantskej biskupky a spomínaných kardinálov či biskupov južných diecéz a dokonca i samotného pápeža sa kritické slová voči Trumpovi dali očakávať, pomerne prekvapivý krok urobil v stredu predseda americkej biskupskej konferencie arcibiskup Timothy Broglio.

„Niektoré ustanovenia obsiahnuté v exekutívnych príkazoch, napríklad tie, ktoré sa zameriavajú na zaobchádzanie s prisťahovalcami a utečencami, zahraničnú pomoc, rozšírenie trestu smrti a životné prostredie, sú hlboko znepokojujúce a budú mať negatívne dôsledky, z ktorých mnohé poškodia tých najzraniteľnejších z nás,“ napísal Broglio. 

Pokiaľ ide o nariadenie o biologickom pohlaví, Broglio vyjadril s Trumpom súhlas. „Ostatné ustanovenia v exekutívnych príkazoch možno vnímať pozitívnejšie, napríklad uznanie pravdy o každej ľudskej osobe ako muža alebo ženy,“ cituje Broglia Catholic News Agency.

Vojenský ordinár Broglio je považovaný za konzervatívca, respektíve za jedného z „nefrantiškovcov“ v americkom episkopáte, a preto fakt, že prišla tak rýchlo kritika aj od neho, možno označiť za významný moment.

Zato newyorský arcibiskup Dolan vo svojom príhovore na inauguračnom ceremoniáli nespomenul migráciu ani migrantov a na sociálnych sieťach bol za to kritizovaný, poukazuje Michael Sean Winters z NC Reporter. 

V komentári píše, že Dolan mohol nájsť kreatívny spôsob, ako otvoriť tému ľudskej dôstojnosti, no pripúšťa aj možnosť, že kardinál si možno myslel, že bude účinnejšie, ak si Trumpa potichu stiahne bokom a prihovorí sa za migrantov.

Napokon, Dolan bol pred voľbami hostiteľom tradičnej charitatívnej večere v New Yorku, na ktorú odmietla prísť Kamala Harrisová, a tak za hlavným stolom sedel len s neskorším volebným víťazom. Možno si to kardinál Dolan len nechce s Trumpom pokaziť hneď na začiatku alebo sleduje niečo iné.

V každom prípade pokiaľ ide o vzťah Trumpa a cirkvi, čaká nás aj v jeho druhom účinkovaní ešte veľa „zábavy“.

Ďalšie udalosti v skratke

Pápež František avizoval, že o niekoľko týždňov nastúpi do funkcie predsedu Governatorátu Mestského štátu Vatikán rehoľná sestra Raffaella Petriniová. Vo vedení vystrieda 80-ročného kardinála Fernanda Vérgeza Alzagu.

Český senát napriek výhradám niektorých členov schválil zmluvu s Vatikánom. Česko je jednou z posledných európskych krajín, ktorá nemá dohodou upravené vzťahy so Svätou stolicou.

Pápež František prijal rezignáciu viedenského arcibiskupa kardinála Christopha Schönborna v deň jeho 80. narodenín. Za apoštolského administrátora sede vacante vymenoval kňaza Josefa Grünwidla z Viedenskej arcidiecézy.

V Prahe sa rozlúčili so slovenským biskupom Ladislavom Hučkom. Pohrebnej liturgii predsedal prešovský arcibiskup Jonáš Maxim, v homílii sa prihovoril pražský arcibiskup Jan Graubner. 

Novým predsedom Českej biskupskej konferencie bude od 29. apríla olomoucký arcibiskup Josef Nuzík a podpredsedom litoměřický biskup Stanislav Přibyl.

Ruské ostreľovanie vážne poškodilo Katedrálu svätého Andreja v Záporoží. Strop chrámu sa zrútil a výzdoba vrátane ikon zostala poškodená.

O čom píšu vatikanisti 

Charles Collins z portálu Crux sa venuje americkému prezidentovi v článku, ktorý hlási, že svet čaká druhý diel trháka s názvom František verzus Trump.

Publicista Collins sa vracia k textu vatikanistu Johna Allena Jr. z roku 2017, v ktorom opisoval, čo majú pápež a vtedy nastupujúci nový americký prezident podobné a v čom spočívajú ich odlišnosti. Niektoré postrehy sú vcelku zaujímavé.

Collins k tomu pridáva „aktualizáciu“ po ôsmich rokoch a pripomína, že Trump už nebude znovu môcť kandidovať a Františkov vek tiež pokročil. „Obaja muži vedia, že ich čas sa pravdepodobne kráti, a obaja cítia, že majú ešte veľa práce,“ zakončil Collins.

Nenechajte si ujsť

Rozhovor s biskupom Františkom TrstenskýmZranená študentka sa ma pýtala, prečo ju Pán Boh ochránil a Alenku nie

Pavol Hudák

Správa NKÚ o cirkváchÚrad vyčíta excel na rezorte kultúry, prekáža mu aj výška príspevku cirkvám. Čo na to KBS a ECAV?

Pavol Rábara

Rehoľníčka, ktorá prežila vážnu dopravnú nehoduS Bohom som sa nepohádala, ale dlho som bola smutná. Až neskôr som našla nový zmysel života

Jana Holubčíková

Nobelista Albert SchweitzerSlávny „lekár džungle“, ktorého si už takmer nikto nevšíma, dokáže vyvolať aj kritiku

Ján Krupa

Podcastová bodka

Pražská arcidiecéza spustila na jeseň vlastný podcast s názvom Arcipodcast.

Diely zverejňuje dvakrát do mesiaca, vypočuť sa dajú na známych podcastových platformách a na youtubovom kanáli Pražského arcibiskupstva. Podcast moderuje Eva Čerešňáková, vicemiss Českej republiky 2007 a autorka knihy o púti do Santiaga de Compostela.

V prvom diele bola hostkou katolícka disidentka Kamila Bendová. Nasledoval rozhovor s Jaroslavom Brožom, dekanom Katolíckej teologickej fakulty Karlovej univerzity, ktorý je zároveň exorcistom.

Arcidiecéza chce podcastom sledovať dve hlavné línie – jedna sa zameriava na komunikáciu a aktivity arcidiecézy a druhá na šírenie evanjelia prostredníctvom zaujímavých a aktuálnych rozhovorov. „Chceme verejnosti priblížiť nielen to, čo cirkev robí, ale predovšetkým ukázať, ako naša viera dokáže inšpirovať a meniť životy,“ priblížil generálny vikár arcibiskupstva Jan Balík.

Prajem vám príjemný víkend.