Dominikán Samuel Lovás Pôst má byť našitý na konkrétneho človeka, no niektoré spôsoby považuje cirkev za privilegovanejšie

So začiatkom Pôstneho obdobia sa začínajú rôzne výzvy, sebazápory, výkony. Ako využiť tento čas na to, aby sme viac vzrástli v láske k Bohu a blížnym a budovali svoje cnosti? A ako si ušiť predsavzatie na mieru aj z pozitívnej, aj negatívnej stránky? Na začiatku 40-dňovej prípravy pred Veľkou nocou sme sa o tom rozprávali s dominikánom a morálnym teológom Samuelom Lovásom.

V posledných rokoch prevažuje téza o tom, že si v Pôstnom období máme skôr dávať pozor na používanie sociálnych sietí, na svoje slová či prijímať kríž bežného života a nie je potrebné konať klasické pôsty ako pôst od jedla či nebodaj stredoveké bičovanie. Ako sa na to pozerá cirkev? 

Duchovní autori by povedali, že jedno druhé nevylučuje. Môžem robiť všetky tieto veci, že prijímam kríž svojho každodenného života, ale zároveň si aj niečo pridám. Nejaké predsavzatie zahŕňajúce aj klasické formy askézy, ktoré sú časom overené a fungujú. 

Je adekvátne používať pôstne praktiky v štýle spôsobovania nejakého nepohodlia sebe samému?

Aj keď sa človek zriekne jedla, tak je to nepohoda. A dosť veľká. Alebo keď sa zriekne vecí, ktoré má rád, napríklad nepozerá televízor. Alebo keď niekto fajčí a prestane fajčiť. Alebo zredukuje alkohol.

Existuje niečo z pôstnych skutkov, čo zostalo v stredoveku a čo teraz už nie je vhodné robiť? 

Nie je vhodné robiť to, čím si človek poškodzuje zdravie. Na druhej strane aj vtedy, keď je človek hladný alebo smädný alebo keď si odopiera pohodlie, ide tiež celkom efektívne proti svojmu telesnému životu. 

Prečo sa teda svätci v stredoveku bičovali? 

Spôsobovali tak „násilie svojmu telu“. V extrémnej miere je to niečo, čo konáme aj my, keď sa postíme. Len pohľad na zdravie človeka vtedy nebol na takej úrovni, ako nám ho sprostredkúva dnešná medicína. 

Ako sa cirkev stavia k týmto ich praktikám?

Dnes ich neodporúča práve pre spomenutý pokrok v medicíne. Cirkev si však vždy uvedomovala, a práve asketické praktiky vrátane bičovania sú toho dôkazom, že náš život tu na zemi nie je konečnou stanicou. Naším cieľom je večný život. 

Kto teda „umŕtvuje svoje telo“, „zapiera sám seba“, vyberá si vyššie dobro – zjednocovanie s Kristom a večný život s ním. Tieto skutky samy osebe tak nie sú morálne neprípustné, pokiaľ teda nejde o trvalé zmrzačenie. Dnes však vplyvom medicínskych poznatkov pristupujeme k asketickým praktikám opatrnejšie.

Mali by sme teda vo svojich pôstoch využívať aj klasické prostriedky, ale len do tej hranice, aby nám to neškodilo? 

Áno, pôstom si nemáme poškodzovať zdravie.

Ak by sme sa pozreli na ľudí, ktorí sú starí, chorí a chceli by sa postiť, čo by ste im odporučili?

Môžu sa zrieknuť niečoho, čo majú radi. To môže byť napríklad televízia. Nebudú pozerať televízor, ale budú si čítať Sväté písmo alebo duchovnú literatúru.

Takže nejde o to, že jedno pokánie by bolo lepšie alebo horšie ako druhé, ale aby bolo našité na mňa. 

Na jednej strane áno, pôst má byť našitý na konkrétneho človeka. Na druhej strane sú niektoré spôsoby pôstu privilegovanejšie.

Prečo?

Cirkev odporúča, aby sa človek v bežný piatok zriekol mäsa. Ale dáva aj alternatívy, pretože sú ľudia, napríklad vegetariáni, pre ktorých zrieknutie sa mäsa vôbec nepredstavuje sebazápor. Pre nich je tento spôsob pôstu absurdný, lebo to robia stále.

Títo ľudia by si mali premyslieť nejaký iný spôsob pôstu. Cirkev teda ponúka alternatívy, ale privilegovanou cestou ostáva zrieknutie sa mäsa. Z toho by sme mohli usúdiť, že cirkev niektoré prostriedky považuje za vhodnejšie.

Štěpán Smolen o pôsteDobré predsavzatie je konkrétne, splniteľné a múdre

Štěpán Smolen

Aké sú ďalšie možnosti okrem pôstu od mäsa?

Najklasickejší pôst je pôst od jedla. Zriekame sa toho, čo nám chutí, zároveň však ide o niečo, bez čoho nedokážeme dlhodobo žiť. Človek, ktorý by sa úplne zriekol jedla, zomrie. Pôst od jedla aj hneď pocítim a ide proti mojim základným ľudským potrebám. Duchovne nám pripomína, že „nielen z chleba žije človek“.

Má aj v dnešných časoch svoje miesto klasický pôst o chlebe a o vode?

Určite.

Ako ho poňať duchovne, aby sa z toho nestal len nejaký výkon?

Dôležité je mať správny úmysel, ktorým je, že to robím z lásky k Bohu.

Ale aj pri ňom asi každého na konci poteší, že to zvládol. To je normálne. Problém je iba vtedy, keby sa niekto postil len pre svoje vlastné uspokojenie.

Foto: archív Tomistického inštitútu Slovensko

Čo je ešte dôležité mať na mysli počas pôstu?

Na jednej strane robiť nejaký skutok, ktorý zahŕňa odriekanie si niečoho. A na druhej strane mať stále to zameranie a zacielenie, že to robím z lásky k Bohu a nie pre skutok samotný. Pôst nie je to, že niekto drží hladovku. Pôstom je to, že sa zriekam niečoho, čo mi prináša potešenie, radosť alebo naplnenie, z lásky k Bohu.

Je vhodné mať v rámci Pôstneho obdobia každý rok rovnaké predsavzatie alebo je to lepšie obmieňať?

Pôstne obdobie sa dá v tomto zmysle prežívať aj komplexne. Všetci by sme si mohli pred jeho začiatkom sadnúť a porozmýšľať, s čím máme problém. Alebo, naopak, či je nejaká vec, ktorá mi bráni v mojom vzťahu s Bohom, a ako by som sa k nemu mohol bližšie dostať.

Konkrétne pôstne predsavzatie by mohlo ísť v tejto línii. Je to vyrovnanie chodníkov, aby Kristus prišiel do môjho srdca. Toto môže byť jeden smer rozmýšľania pri formulovaní pôstneho predsavzatia.

Sadnem si a prídem na to, že nemám dostatok času na modlitbu, lebo veľa času trávim pozeraním televízie alebo hraním počítačových hier. Tak si poviem, že toto by som mohol obmedziť. A Pôstne obdobie je na to najlepšie.

Aký je druhý spôsob?

Ten praktizovali púštni otcovia a prví mnísi. Vždy mali aj pozitívny rozmer svojho pôstu. Snažili sa pracovať na formovaní konkrétnej cnosti a mali nejaké predsavzatie, ktoré im v tom pomáhalo.

Ako to vyzeralo v praxi? 

Niekto z nich si napríklad uvedomil, že mu chýba odvaha. Povedal si, že chce pracovať na svojej odvahe a zameria sa na odvážne skutky. Mohol mať trebárs strach zo psov, tak si dal predsavzatie, že sa tomu nebezpečenstvu trochu vystaví tým, že aspoň okolo nejakého psa prejde v bezpečnej vzdialenosti.