Osobnosti o Františkovom pontifikáte Aký bol najväčší prínos pápeža Františka a v čom najviac prekvapil?

Text bol pôvodne publikovaný 13. marca.

Pri príležitosti 12. výročia pontifikátu pápeža Františka 13. marca sme položili niektorým osobnostiam dve otázky:

1. Čo považujete za najväčší prínos pontifikátu pápeža Františka?

2. V čom vás najviac prekvapil?

V ankete odpovedajú košický arcibiskup Bernard Bober, bývalý predstavený spovedníkov v Bazilike sv. Petra Lucian Bogucki, líder spoločenstva Rieka života a laický misionár Bohumír Živčák, spišský diecézny biskup František Trstenský, redemptorista Michal Zamkovský a sestra Hermana.

Arcibiskup Bernard Bober. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Arcibiskup Bernard Bober, košický arcibiskup a predseda KBS

1. Vážim si pápeža Františka pre jeho pokoru a hlboký rozmer ľudskosti, vďaka čomu je v očiach mnohých, nielen katolíkov, pápežom blízkosti a stretnutia. Hoci jeho pontifikát poznačili bolestné vojnové konflikty, nikdy nestratil odvahu presadzovať spravodlivý a udržateľný mier. Je mužom nádeje, ktorý nielen slovami, ale celým bytím nabáda na bratstvo a zmierenie. Je pre mňa príkladom biskupa, ktorý otvára brány cirkvi dokorán pre všetkých, čo sa túžia priblížiť.

2. Pápež rozvinul napríklad ekologické témy, ktorá dovtedy patrili viac medzi „externé“. Mal odvahu apelovať tiež na pastoračné pôsobenie pri pároch v neregulárnych situáciách, pričom musel počítať aj s vlnou kritiky. Myslím si, že tak urobil preto, že do stredu záujmu svojho pontifikátu postavil človeka 21. storočia, jeho krehkosť a krásu zároveň.

Pápežova túžba byť zrozumiteľný a autentický v ohlasovaní radostnej zvesti našla podľa môjho názoru veľkú odozvu. Prajem si, aby sme neustali v odhodlaní byť načúvajúcou, vychádzajúcou a misijnou cirkvou.

Lucian Bogucki. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Lucian Bogucki, minorita, bývalý predstavený spovedníkov v Bazilike sv. Petra

1. František je pre mňa pápežom, ktorý vyprevadil cirkev na periférie v širšom zmysle slova. Či už periférie sociálne, politické, hospodárske, alebo náboženské. V centre sa nachádzajú tí, ktorí sú nadaní, šikovní, podporovaní inými, alebo jednoducho tí, na ktorých sa osud usmial. A opačne, na periférii sa z rôznych dôvodov, často nezavinených, nachádza oveľa viac ľudí. Práve ich si všíma František a chce, aby si ich všímali aj iní.

Svätý Otec František svoje apoštolské cesty začal od krajín, kde sú katolíci v menšine. V jeho sprievode je vždy niekto zo služobného vatikánskeho personálu. Liturgiu Veľkého štvrtka vyprevadil spod kopúl bazilík do väzení a sociálnych zariadení. K narodeninovému stolu namiesto kardinálov pozýva bezdomovcov. Počas covidu myslel aj na transsexuálov z Torvaianica, ktorí sa ocitli v núdzi.

Pre tých, ktorí sa ocitli v problémoch svedomia, ustanovil misionárov milosrdenstva a rozšíril povolenie rozhrešiť od hriechu abortu na všetkých kňazov. Do papamobilu počas generálnych audiencií berie deti, aby im urobil radosť. Takých príkladov je oveľa viac. Pre mňa je František pápežom s ľudskou tvárou, ktorý Petrov úrad urobil bližší ľuďom.

2. V marci 2014 počas slávenia liturgie zmierenia v Bazilike sv. Petra pri príležitosti pôstnej iniciatívy 24 hodín pre Pána sme vedeli, že pápež František bude spovedať veriacich v jednej z našich spovedníc. Aké veľké bolo prekvapenie pre ceremoniárov, fotografov a pre nás vatikánskych spovedníkov, keď pápež predtým, ako sadol do spovednice, pokľakol pred jedným z nás a poprosil o svätú spoveď.

Neviem, či novodobá história Cirkvi pozná takýto obraz, keď biskup Ríma verejne kľačí pred kňazom a vyznáva sa zo svojich hriechov. Spolubrat, ktorý spovedal pápeža, poprosil vatikánsky fotografický servis o fotografiu. Tí mu ju odmietli dať, hovoriac, že nemajú povolenie šíriť ju. Krátko nato, so súhlasom Svätého Otca, sa tá fotografia objavila vo všetkých novinách.

V mojej pamäti pápež František zostane pápežom sviatosti zmierenia. Všetko to, čo povedal o tejto sviatosti, by sa malo stať príručkou pre súčasných spovedníkov a pre penitentov. Na začiatku svojho pontifikátu, keď mal pápež viac síl, využíval každú príležitosť, aby osobne vysluhoval túto sviatosť. Jeho želaním je, aby sa Jubilejný rok 2025 stal príležitosťou na znovuobjavenie svätej spovede.

Bohumír Živčák. Foto: Postoj/Kristína Kružicová

Bohumír Živčák, líder spoločenstva Rieka života a laický misionár

1. Pontifikát pápeža Františka vnímam ako kontinuitu pápežov po Druhom vatikánskom koncile. Akademický, intelektuálny štýl komunikácie sv. Jána Pavla II. a Benedikta XVI. dokázal preložiť do praktického jazyka ľudu. 

Bol nekompromisný vo svojej chudobe, jednoduchosti a blízkosti ľuďom. Podľa mňa jednoznačne najväčší prínos je v rozvoji dialógu v cirkvi aj voči svetu až úplne na hranu. Miera opozície, ktorú dokázal uniesť, prekročila všetky predstavy. Viedol rozhodný boj s formálnosťou a korupciou v cirkvi. Synodalita rozhýbala stojaté vody.

2. Prekvapením, hoci nie úplným, by mohlo byť, že napriek predpovediam o úplnom rozviazaní pravidiel v cirkvi stojí pevne na tradícii, a tak tí, ktorí očakávali dramatické zmeny v smerovaní, môžu byť sklamaní.

Biskup František Trstenský. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

František Trstenský, spišský diecézny biskup

1. Trpezlivé pripomínanie troch princípov: Žiť vieru v spoločenstve bratov a sestier – tzv. princíp synodality. Byť otvorení v komunikácii so všetkými, tzv. princíp „todos“ – „všetci“ sú pozvaní. Evanjeliový princíp tesnej brány a úzkej cesty, tzn. neuchýliť sa k lacnému či násilnému presviedčaniu iných, ale autenticky vydávať svedectvo Ježišovho evanjelia vlastným životom.

2. Keď bol zvolený za pápeža, mal 77 rokov. Preto ma prekvapil jeho entuziazmus a neúnavnosť. Napriek svojmu veku uskutočnil množstvo apoštolských ciest, pričom si vybral často pastoračne a spoločensky náročné krajiny.

Ďalej je to výrazná reorganizácia Rímskej kúrie. Osobitne ma oslovili mnohé duchovné aktivity, napríklad Rok milosrdenstva, Rok zasvätený sv. Jozefovi, nádherná encyklika o úcte k Ježišovmu Božskému Srdcu, Deň starých rodičov a seniorov, Nedeľa Božieho slova.

Sestra Hermana. Foto: Postoj

Hermana Matláková, Kongregácia milosrdných sestier sv. Vincenta – satmárky, pedagogička a spolupracovníčka Sveta kresťanstva

Pontifikát pápeža Františka je v mnohých oblastiach unikátny – prvá ekologická encyklika, prvé vymenovanie ženy do úradu dikastéria, ale na druhej strane to nie sú prekvapivé veci, ale sú prirodzeným vyústením krokov, ktoré robili jeho predchodcovia.

Pre mňa osobne je pokračovaním línie, ktorú určil Ján XXIII. zvolaním Druhého vatikánskeho koncilu. František sa viac zameriava na prístup k človeku a k jednotlivostiam. Neberie ľudstvo ako celok, ale pozerá na každú kvapku v celku. V tomto je jeho pohľad unikátny a často prekvapujúci, keď pomenuje jednotlivosti a danosti každého človeka.

Michal Zamkovský. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Michal Zamkovský, redemptorista a misionár

1. Pamätám si ešte ten šok a príjemné prekvapenie, keď bol v roku 1978 zvolený za pápeža kardinál Karol Wojtyła z Krakova. Bol to prísľub veľkej nádeje pre kresťanov žijúcich v komunistických krajinách. A dnes viem, že nesklamal. 

Pápež Benedikt XVI. svojou hlbokou teológiou zakotvil viac moju vieru a myslím, že aj vieru celej cirkvi v Ježišovi Kristovi. A prekvapenie z roku 2013 – pápež František, ktorý vedie cirkev i svet k stále novým prekvapeniam práve tým, že je otvorený vanutiu Ducha Svätého.

Sám často pripomína, že Duch Svätý je Bohom prekvapení, a pozýva nás očakávať prekvapenia. Ako novozvolený pápež prekvapil svet zvolením si mena František a tým aj upriamením pozornosti na chudobných a ochranu stvorenstva.

Vnímavý na vanutie Ducha pápež František neustále vyzýva Cirkev vychádzať na periférie k strateným ovciam a ponúkať milosrdenstvo bez hraníc. Cirkev ako poľná nemocnica má byť blízko ľuďom a ponúkať súcit a nežnosť samého Boha.

Musím priznať, že mi v tom neskutočne pomáha služba misionára milosrdenstva, ku ktorej ma pozval a stále inšpiruje pápež František. Od neho sa učím tomu, aby v každom mojom príhovore bolo ohlásené milosrdenstvo Boha. Od neho som prevzal spôsob kázania v troch bodoch, kde má byť myšlienka, obraz a cit.

Pápežovi Františkovi záleží na tom, aby sa rozohriali naše srdcia pri Ježišovom srdci, lebo inak sú naše ohlasovanie a služba suchopárne a neúčinné.

2. Pre mňa bola veľkým prekvapením pápežova návšteva na Slovensku v roku 2021 a to, ako presne opísal našu situáciu, i jeho naliehavé pozvanie na otvorenosť voči vanutiu Ducha Svätého a tým voči vykročeniu k novým výzvam.

Pre mňa je pápež František veľkým prorokom tejto doby a mužom veľkej nádeje. Ale viem, že cirkev spravuje Duch Svätý a ten nás dokáže vždy prekvapiť.