Vatikánska sedma Čo môžeme čakať od pápeža Františka po hospitalizácii

Vo Vatikánskej sedme sa dozviete: 

• v akom stave sa pápež vrátil z nemocnice do Vatikánu;
• aké kroky by mohol František realizovať a
• v čom spočíval význam prednášky arcibiskupa Róberta Bezáka.

Pápež František je späť. V nedeľu 23. marca sa po takmer piatich týždňoch vrátil do Domu sv. Marty vo Vatikáne, kde podstupuje ďalšiu liečbu.

Medzitým sme sa dozvedeli, že bol dvakrát v ohrození života a lekári nasadili silnú liečbu aj za cenu, že by to neboli museli zvládnuť ostatné orgány.

František je z najhoršieho vonku, no mnohí sa pýtajú, čo bude teraz nasledovať. Pútnici prichádzajúci v rámci jubilejného roka do Ríma sa na neho tešili, no audiencie s pápežom sú nateraz zrušené.

Ako bude vyzerať zvyšok Františkovho pontifikátu po tejto skúsenosti v nemocnici? Urobí nejaké prekvapivé rozhodnutie?

Aj o týchto témach diskutoval vo Vatikánskej sedme autorský tím Sveta kresťanstva v zložení Imrich Gazda, Pavol Hudák a Pavol Rábara.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Pavol Hudák bol minulú nedeľu osobne prítomný na priestranstve pred nemocnicou Gemelli, keď pápež vyšiel na balkón, aby udelil požehnanie. „Mal som ďalekohľad, no keď som uvidel pápeža Františka, najprv som sa zľakol, lebo vyzeral zle. Podpísal sa pod to dlhý čas na lôžku,“ spomínal.

Ľudia podľa redaktora Hudáka skandovali, na mnohých bolo vidno dojatie. Za zaujímavosť označil fakt, že na námestí pred nemocnicnou nebolo ozvučenie, takže prítomní vôbec nepočuli, čo pápež hovorí. Františkovo vystúpenie trvalo krátko a po ňom nasledoval transport do Vatikánu.

Čo bude nasledovať? Ako ovplyvní dlhá hospitalizácia pápežov pontifikát? 

Podľa Imricha Gazdu sú otvorené všetky scenáre. Prvý spočíva v tom, že pápež sa pomerne rýchlo zotaví, aby mohol fungovať, no rovnako je možné, že ďalšie mesiace a roky budú z jeho strany len „na pol plynu“, bude sa musieť šetriť a napríklad nebude chodiť na žiadne apoštolské cesty nielen do zahraničia, ale ani po Taliansku.

„A stále je otvorená aj možnosť, že keď na to príde čas, nemá problém s rezignáciou,“ nazdáva sa zástupca šéfredaktora denníka Postoj.

Gazdu prekvapilo, že v druhej časti hospitalizácie pápež akoby bol šliapol na plyn v pokračovaní synodálneho procesu. Pápež totiž nastavil ďalšie kroky, ktoré majú nasledovať a ktoré majú vyvrcholiť cirkevným zhromaždením v roku 2028. 

Pavol Hudák v debate pripomenul výzvu pre Františka, ktorá spočíva v tom, aby upravil pravidlá pre situáciu, ak by sa pápež ocitol v kóme. „Čo pri tejto jeho diagnóze aj hrozilo, keby mu totiž boli dali invazívnu pľúcnu ventiláciu, človeka vtedy uspia a mohol byť v takom stave aj dlhšie obdobie, čo sa ešte v budúcnosti môže stať,“ vravel. 

Otázne je, kto by v takom prípade riadil cirkev a podpisoval kľúčové dokumenty. 

Cirkev má jasné pravidlá, čo sa stane, keď pápež zomrie prirodzenou smrťou, menej jasné, čo nastane, ak abdikuje, ale nie sú žiadne pravidlá pre situáciu, keby došlo ku kóme alebo k mentálnej neschopnosti pápeža, zhrnul problematiku Gazda.

Pavol Hudák nesúhlasil s myšlienkou, že by mal pápež vopred upraviť status emeritného pápeža, teda pravidlá prípadného odstúpenia. „Každý pápež si to môže upraviť sám, lebo je najvyšší zákonodarca,“ poukázal s tým, že v dávnejšej minulosti sa stalo, že sa pápež po rezignácii rozhodol vrátiť do kardinálskeho zboru.

Podľa Hudáka by sa mal pápež skôr zamerať na niektoré otázky súvisiace s nasledujúcim konkláve. Napríklad či budú mať kardináli počas voľby kde bývať, keďže František býva v Dome sv. Marty a nie v Apoštolskom paláci. Témou je tiež nejasná situácia okolo súdeného kardinála Angela Becciua, ktorý síce prišiel o kardinálske privilégiá, no zostal mu kardinálsky titul. Mohol by sa zúčastniť na prípadnom konkláve?

Témou debaty boli aj úskalia súčasných pravidiel voľby pápeža.

V závere diskusie sa Pavol Rábara vrátil k verejnej prednáške emeritného trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka aj k jednej vzácnej návšteve v redakcii Postoja.

Vatikánsku sedmu si môžete vypočuť aj ako podcast.