Kázeň arcibiskupa zo Sýrie Ježiš sa pýta pánov tohto sveta: Akou autoritou vládnete krajinám, aby žili v konfliktoch?

Milovaní bratia a sestry,

v prvej vete dnešného evanjelia sme počuli, ako Ježiš išiel na Olivovú horu: miesto stretnutia so svojím nebeským Otcom, miesto stretnutia so sebou samým, miesto izolácie a ticha, čo sú dve nevyhnutné podmienky na plné stretnutie. Miesto, kde Božie milosrdenstvo objíma milosrdné ja a stáva sa milosrdným. Miesto nekonečného horizontu, kde vo vzťahu neexistuje žiadna podmienka, žiadna potreba, žiadna okolnosť, ale len túžba zostať a byť sám. 

Je to miesto milosti, Olivová hora, kde sa získava čistý, dobrý olej používaný na pomazanie kráľa, kňaza a proroka, rolí, ktoré predstavujú podriadenosť a poslušnosť jedine Bohu.

Z tohto miesta prišiel Ježiš ráno do chrámu: prechádza z ústrania k liturgii, k svedectvu, učeniu, vedeniu a aplikácii, prechádza od vzťahu k sebe samému do vzťahu s druhými. A všetci ľudia prišli k nemu a on si sadol a učil ich. Keď evanjelista Ján použil výraz „všetok ľud“, chcel tým vyjadriť hlbokú Božiu túžbu, aby všetok Boží ľud našiel spôsob, ako sa k nemu dostať. Našli by v ňom jednotu srdca a múdrosti tohto veku. 

Svojím výrokom: „Sadol si a učil ich,“ chcel vyjadriť svoju túžbu ukázať Božiu blízkosť svojmu svätému ľudu, a tak im začal vykladať Písma, čím podporuje svoj výrok v Evanjeliu podľa Matúša: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.“

Kým ich učil, prišli za ním farizeji a zákonníci, učitelia zákona, so ženou pristihnutou pri cudzoložstve, priviedli ju k Ježišovi a žiadali ho, aby ju súdil podľa Mojžišovho zákona, teda ukameňovaním. V tejto situácii, keď mu povedali „Učiteľ“, uznali ho za učiteľa zákona, ale neprijali, že by ich mal učiť, čo majú v tejto veci robiť, a tak mu diktovali, čo má robiť on. Neuvedomili si, že Ježiš je ten istý včera, dnes a naveky a jeho jedinou potrebou je milovať.

Sklonil sa k zemi a začal písať prstom. Jeden z cirkevných otcov prirovnáva tento pohyb k aktu, keď Boh stvoril človeka. V opise stvorenia v Knihe Genezis Boh vzal prach zo zeme, sformoval ju a stvoril človeka a nazval ho Adam, pretože bol vzatý zo zeme. To preto, aby tí farizeji a zákonníci, ktorí stáli pred ním, pochopili, že vy, stvorenia, hovoríte mne, svojmu Stvoriteľovi, čo mám robiť, a chcete zabiť človeka, ktorý je rovnako stvorením ako vy, ktorého Stvoriteľom som ja. Na základe akej autority vynášate tento rozsudok? Kto vytvoril tieto pravidlá, ktoré praktizujete?

Tento text je citlivou a dôležitou otázkou, ktorá je každodennou témou mnohých národov a kultúr a predstavuje pálčivý spoločenský problém, najmä v našich blízkovýchodných spoločnostiach a tradičných náboženstvách. Ježiš prichádza vyriešiť túto otázku načrtnutím metodiky riešenia tohto druhu problému, a to najprv vypočutím druhého – spoločenstva – a prijatím jeho sociálnej rany a vyslovením pravdy, ale riešenie nemôže byť založené na zákone, pretože Pán zákona je prítomný tu a teraz a je to on, kto rozhoduje. 

Preto túto tému ukončil, keď im povedal: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameňom.“ Lebo ten, kto sa k vám správa ako k seberovným, vám neublíži.

Nastalo veľké ticho a jeden po druhom začali odchádzať a nechali ženu samu uprostred námestia, vo veľkom smútku, zmätku, údive a s myšlienkou: „Čo som mnou ten učiteľ urobí? Rozmýšľam, či je taký ako učitelia, ktorých som stretla.“ Stačilo, že sa na ňu pozrel, aby odstránil všetky pochybnosti a zmätok, a ona pocítila, že tento muž je iný ako všetci muži a že jeho pohľad na ňu ju priťahuje k inej hodnote, pretože ona je žena odlišná od všetkých hodnôt a pohľadov, ktoré jej dali ostatní muži, keď sa na ňu pozreli.

Mních Džihád a biskup Mourad, ktorého väznil Islamský štátV Sýrii dnes na Boha nikto nemyslí, my však spolu s Bohom čakáme na mier

Pavol RábaraLukáš Kekelák

Milovaní, hriech cudzoložstva, ktorý táto žena predstavuje, je realitou dnešného slabého, nepokojného a trpiaceho sveta v dôsledku mnohých vojen, ktoré prebiehajú vo viac ako 60 krajinách sveta. Väčšinou ide o vnútorné občianske vojny spôsobené vonkajšími záujmami.

Ježiš sem prichádza, aby povedal pánom tohto sveta a veľkým krajinám, ktorých záujmy vedú tento svet k vojnám, ničeniu a zabíjaniu tisícok bezbranných ľudí, ktorých Boh stvoril, aby žili ako zvyšok ľudstva. Akou autoritou vládnete týmto krajinám, aby žili v konfliktoch, zabíjali a ničili mestá a dediny a zbavovali ľudí ich práva na život a dôstojný život? Prečo žijeme v Sýrii, rovnako na Ukrajine, vo vašej susednej krajine, a v mnohých iných krajinách bez vody, elektriny, jedla, zdravotnej starostlivosti, práce, čistého životného prostredia?

Dnes, keď rozjímame nad týmto textom z Jánovho evanjelia, pozdvihnime svoje modlitby a prosme Boha, aby sa všetci ľudia vrátili k sebe do samoty a aby každý arogantný, pyšný a mocný človek na tomto svete počul, čo povedal Pán Ježiš: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameňom.“

Nikto na tomto svete nemá právomoc viesť vojny, zabíjať ľudí, premiestňovať ich a vyháňať. Je hanbou dnešného sveta, že na mnohých miestach sú utečenecké tábory. Ak to niečo naznačuje, svedčí to o bankrote nášho sveta, pokiaľ ide o spravodlivosť, zdravú morálku a dôstojnosť, pretože dôstojnosť tyranov a vodcov je odvodená od dôstojnosti ich ľudu. 

Prosme Boha, aby dal svetu skutočný mier zastavením všetkých foriem zbrojenia a obchodu so zbraňami, ktoré neprinášajú nič iné ako ničenie a smrť, zastavením všetkých rozsudkov smrti a mučenia v záchytných centrách a vo väzniciach a zastavením obchodovania s ľuďmi, rozvíjaním prostriedkov mierového dialógu, aktivovaním medzinárodnej spravodlivosti, rešpektovaním ľudských práv, slobody jednotlivca a ľudskej dôstojnosti a trestaním krajín a jednotlivcov, ktorí prispievajú k ponižovaniu ľudí a porušujú ich práva a dôstojnosť.

Marana tha, príď, Pane Ježišu. Amen.