Právnik Augustinič o voľbe pápeža Konkláve nie je parlament. Kardináli kedysi volili v sparťanských podmienkach, komfort im doprial až Ján Pavol II.

Pred vyše týždňom zomrel pápež František. Po prvotnom šoku, niekoľkodňovej rozlúčke a pohrebe sa už pohľad verejnosti zameriava na výber jeho nástupcu – na konkláve. Čo to slovo znamená?

Slovo konkláve pochádza z latinčiny. Vzniklo zo spojenia cum clave, to znamená „s kľúčom“, respektíve „pod kľúčom“. Vystihuje charakter miesta, kde sa volí nový pápež – skutočnosť, že je to uzavretý priestor.

Aby sme si vysvetlili, prečo je to tak a aký zmysel to má v súčasnosti, treba nazrieť do histórie. Prvýkrát sa pápež volil spôsobom, že jeho volitelia boli zamknutí, čiže v konkláve, v 13. storočí. Dôvod, pre ktorý ich zamkli, bol prozaický. Kardinálov bolo v tom čase dvadsať, voliteľov bolo iba šestnásť, pretože traja počas volebného procesu zomreli a jeden zmizol.

Kardináli v tom období neboli len duchovnými autoritami, ale aj svetskými vládcami pod vplyvom dvoch panovníckych dvorov. Títo francúzski a talianski kardináli dlho nedokázali nájsť spoločnú reč a zvoliť nového pápeža. Volili ho vo Viterbe, pretože tam vtedajší pontifex zomrel.

Kardinálom pravdepodobne vyhovovalo, že pápež nebol zvolený, pretože mohli požívať príjmy z majetkov Apoštolskej stolice, vtedy ešte z pápežského štátu. V podstate celá stredná časť dnešného Talianska bola pápežský štát, pápež bol tak aj svetským vládcom.

Takmer tri roky teda nedokázali pápeža zvoliť, až sa...

... do toho vložil Boží ľud.

Áno, teda jednoduchí ľudia ako my. Nahnevali sa a kardinálov zavreli do paláca. Keď sa im však ani tak nepodarilo pápeža zvoliť, Viterbčania odstránili z paláca strechu – istý dobový historik to vtipne glosoval: aby sa uľahčil príchod Ducha Svätého.

Následne im obmedzili prísun jedla a príjmy z majetkov pápežského štátu a to boli dostatočné motivačné faktory, aby za pápeža napokon zvolili Gregora X.

Zašiel si hlboko do histórie, do 13. storočia, a hovoríš, že už vtedy hlavu Katolíckej cirkvi vyberali kardináli. Ak by sme do minulosti išli ešte hlbšie, bolo to vždy tak?

Tento systém sa vyvinul od 11. storočia. Treba si uvedomiť, kto boli kardináli v prvom tisícročí. Neboli to ako dnes reprezentanti cirkvi, biskupi z celého sveta. Kardináli boli rímski klerici, čiže duchovní, ktorí pôsobili v rámci rímskej cirkvi. Dodnes ich oficiálny titul je kardinál Svätej rímskej cirkvi.

Aby sme si to vizualizovali: keď idete päťdesiat kilometrov na jednu aj druhú stranu od Ríma, to bol geografický priestor, odkiaľ pochádzali kardináli ako volitelia pápeža. Pretože tak to bolo aj v prvotnej cirkvi. Biskupa – a platí to aj o rímskom biskupovi – volili či už biskupi susedných diecéz, alebo zástupcovia miestneho kléru.

V symbolickej rovine mali pri voľbe pápeža svoju úlohu aj obyčajní veriaci. Svätý Boží ľud voľbu aklamáciou akoby bol potvrdzoval.

I keď právne to nemá význam, aspoň symbolicky potvrdzuje Boží ľud voľbu pápeža aj dnes. Keď vyjde kardinál protodiakon a oznámi meno nového pápeža a pápež sa prvýkrát predstaví z lodžie Baziliky svätého Petra, vidíme zaplnené Námestie svätého Petra, ktoré spravidla tlieska a jasá – čiže nie je ticho ani nepíska.

Cirkev bez pápežaKardináli majú len „kúriť a svietiť“, konkláve bude veľmi pestré

Pavol Hudák

Ten Boží ľud na Námestí svätého Petra tlieska každému novozvolenému pápežovi, keďže ho nevníma len ako konkrétnu osobu, ale ako garanta jednoty – nejde len o jednotlivca, ale o to, že pápežstvo je inštitúcia, pilier Katolíckej cirkvi.

Áno, a dovolím si povedať, že to je to, čo aj v týchto dňoch a týždňoch priťahuje pozornosť svetských médií.

Aj pred nejakým časom sme sledovali, ako v Británii zomrela kráľovná, nasledoval jej pohreb, potom inaugurácia a pomazanie nového kráľa, aj to bol slávnostný obrad, ktorý pritiahol mediálnu pozornosť celého sveta.

Toto je niečo podobné, ale ide tu o viac. Nepozeráme sa totiž na výmenu svetského panovníka. Pozeráme sa na výmenu niekoho, komu – ak veríme evanjeliu – Ježiš Kristus povedal: „Ty si Peter a na tejto skale postavím cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ Bez pápeža cirkev nemôže existovať, on je viditeľný princíp a základ jednoty našej viery a spoločenstva.

Spomínal si známe konkláve vo Viterbe, ale keď sa prenesieme do súčasnosti, nového pápeža kardináli volia v Sixtínskej kaplnke. Prečo práve na tomto mieste?

Sixtínska kaplnka sa stala – nazvime to svetsky – volebnou miestnosťou v 17. storočí. A to predovšetkým pre Michelangelovu maľbu posledného súdu. Každý, kto tam bol, má ju určite pred očami. Kardináli sa teda musia pozerať na výjav posledného súdu, ktorý im pripomína, že raz budú večným a definitívnym sudcom súdení za všetko, čo urobili a čo neurobili, a aj za to, koho volili za nástupcu apoštola Petra.

Predtým platil princíp, že sa nový pápež volil na mieste, kde zomrel predchádzajúci pápež, ako napríklad v spomínanom Viterbe. V modernejšej histórii sa v období, keď Napoleon okupoval pápežský štát, konkláve konalo v Benátkach.

Od 18. až do polovice 19. storočia, teda do pontifikátu Pia IX., voľba prebiehala v Kvirinálskom paláci, ktorý je dnes sídlom prezidenta Talianskej republiky, no do zániku pápežského štátu bol hlavným sídlom pápeža.

Pápeža teda vyberajú kardináli. Týka sa to všetkých kardinálov?

Nie. Aktívne volebné právo majú od roku 1970 iba tí kardináli, ktorí v čase smrti pápeža nedovŕšili 80. rok veku života. Túto zmenu zaviedol Pavol VI. a odôvodnil to tým, že nechcel, aby sa kardinálom, ktorí už majú svoj vek, pridávali ďalšie bremená.

V tom čase sa to však nestretlo s pochopením. Viacerí kardináli boli rozhorčení, že ich pápež obral o toto právo. Je však vo výlučnej kompetencii pápeža ako najvyššieho zákonodarcu stanoviť spôsob voľby nového pontifika.

Dôsledkom tohto pravidla je aj to, že do súčasného konkláve nebude môcť vstúpiť dekan kardinálskeho zboru 91-ročný kardinál Giovanni Battista Re ani vicedekan zboru 81-ročný kardinál Leonardo Sandri. Kto teda bude viesť konkláve?

Aj na toto sú detailné predpisy. V tomto prípade platí, že uzavretú časť voľby bude viesť služobne najstarší kardinál z rádu biskupov, čiže najvyššej triedy v rámci kardinálskeho zboru.

Tu prichádzame k zaujímavému zisteniu, že z tých kardinálov, ktorí vstupujú do konkláve, minimálne dvaja boli za kardinálov biskupov vymenovaní pápežom Františkom v rovnaký deň. Boli to kardinál Pietro Parolin a kardinál Fernando Filoni.

Kardinál Filoni je starší vekovo aj služobne. Za kardinálov biskupov však boli vymenovaní v rovnaký deň a na vymenovacom dekréte je Parolin uvedený na vyššom mieste ako Filoni. Takýto drobný detail rozhoduje o tom, že kardinál Parolin je v rebríčku vyššie, a preto bude viesť konkláve.

Kardináli teda majú aktívne volebné právo do 80. roku života. Pokiaľ ide o pasívne volebné právo, čiže o to, kto môže byť zvolený za pápeža, všeobecná predstava je, že kardináli volia spomedzi seba. Je to naozaj tak?

Fakticky je to tak. Museli by sme ísť storočia do minulosti, aby sme našli situáciu, že zvolili niekoho mimo svojho zboru. Podľa práva sa však pápežom môže stať každý pokrstený muž, ktorý je ustanovený v ráde presbyterátu, čiže je kňazom.

V právnych dokumentoch naposledy Pius XII. pracoval s hypotézou, že pápežom sa môže stať pokrstený muž, teda aj laik, za podmienky, že je ochotný prijať presbyterát a všetky s tým súvisiace záväzky, čiže je ochotný stať sa kňazom.

Je to však hypotetická situácia, možno zaujímavá pre právnikov. Fakticky sa pápežom stáva – a predpokladám, že aj teraz sa stane – niekto spomedzi kardinálov.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Voľba nového pápeža nie je iba volebným aktom, ale je to aj duchovná udalosť. Napokon, celá voľba sa začína svätou omšou pro eligendo Romano Pontefice (za zvolenie nového pápeža), ktorá sa koná dopoludnia v daný deň a ktorú slúži dekan kardinálskeho zboru. Čo nasleduje potom?

Celý proces, ktorého sme svedkami od smrti pápeža Františka až do momentu, keď bude zvolený nový pontifex, je pre cirkev primárne duchovnou záležitosťou.

Samozrejme, dejú sa rôzne právne kroky, obradové kroky, budí to pozornosť médií, prebiehajú špekulácie, veď kardináli sa musia aj ľudsky dohodnúť, koho zvolia. Duch Svätý nepôsobí tak, že na niekoho zostúpi holubica, je to proste aj rozhodovací proces, no veríme, že v pozadí je Duch Svätý. V prvom rade je to teda duchovná udalosť.

Po dopoludňajšej omši za zvolenie pápeža sa kardináli popoludní zhromaždia v Apoštolskom paláci v Pavlínskej kaplnke a v krátkej procesii cez jednu chodbu prejdú do Sixtínskej kaplnky. Spievajú Litánie k všetkým svätým, a keď procesia príde do kaplnky, koná sa slávnostné vzývanie Ducha Svätého, teda spieva sa starobylý hymnus Veni Creator Spiritus, ktorý zložil mních Rabanus Maurus v 9. storočí.

Nasleduje prísaha kardinálov, ako vyzerá?

Predsedajúci konkláve prečíta text prísahy pred centrálne umiestneným evanjeliárom. Nato každý jednotlivý kardinál voliteľ osobne povie: „Ja“ – uvedie svoje meno – „kardinál Svätej rímskej cirkvi, prisahám, že budem dodržiavať všetko“ a tak ďalej. „Tak nech mi pomáhajú tieto sväté evanjeliá, ktorých sa dotýkam svojou rukou.“

Potom majster pápežských liturgických slávení Diego Ravelli pred oltárom Sixtínskej kaplnky povie: „Extra omnes“ („všetci von“), a každý okrem kardinálov voliteľov musí odísť. Ceremoniár pristúpi k dverám a slávnostne ich zatvorí. Aj keď dnes to má iba symbolický význam, pretože kardináli počas konkláve z kaplnky vychádzajú aj do nej prichádzajú.

Kedysi, keď konkláve vzniklo, to však znamenalo, že sa dvere zatvorili, zapečatili zvnútra aj zvonka a nikto odtiaľ nevyšiel, kým nebol zvolený nový pápež. Sprevádzali to ľudsky náročné momenty, pretože kardináli nespali tak ako dnes v Dome svätej Marty v hotelovom komforte, ale v priľahlých priestoroch Sixtínskej kaplnky oddelení iba provizórnymi priečkami. Boli to sparťanské podmienky.

Plné znenie kardinálskej prísahy

Predsedajúci konkláve: „My kardináli biskupi, kardináli kňazi a kardináli diakoni Svätej rímskej cirkvi sľubujeme, zaväzujeme sa a prisaháme, že všetci spolu a každý jeden z nás presne a svedomite dodržíme všetky normy, ktoré sú obsiahnuté v apoštolskej konštitúcii Universi Dominici gregis pápeža Jána Pavla II., a že prísne zachováme v tajnosti všetko, čo sa akýmkoľvek spôsobom vzťahuje na voľbu pápeža alebo čo prirodzene vyžaduje počas uprázdnenia Apoštolského stolca zachovanie tajomstva.“

Každý kardinál zvlášť: „A ja, (krstné meno) kardinál (priezvisko), to sľubujem, tak sa zaväzujem a prisahám.“ (Položí ruku na evanjelium a dodá:) „Tak mi pomáhaj Pán Boh i sväté evanjeliá, ktorých sa dotýkam svojou rukou.“

V súčasnosti nie sú kardináli uzavretí v Sixtínskej kaplnke, ale pohybujú sa na trase medzi ňou a Domom svätej Marty, kde sú ubytovaní. Čo ak počas toho stretnú vatikánskych zamestnancov a tí sa začnú pýtať, ako to prebieha a kedy budeme mať nového pápeža? Ako je ošetrená tajnosť voľby a zároveň to, že je kardinálom dopriaty komfort ubytovania a stravovania v Dome svätej Marty?

To, že konkláve už nie je tak úplne „pod kľúčom“, že je tam slobodnejší priestor, zaviedol pápež Ján Pavol II. v apoštolskej konštitúcii, čiže v cirkevnom zákone, Universi Dominici gregis v roku 1996.

V súčasnosti je priestorom konkláve celý Vatikánsky mestský štát s tým, že vyhradený priestor tvorí Sixtínska kaplnka a priľahlá časť Apoštolského paláca, Dom svätej Marty a trasa medzi nimi. Keď sa pozeráme na Baziliku svätého Petra z námestia, tak Sixtínska kaplnka sa nachádza napravo a Dom svätej Marty naľavo.

Ako sme to už zažili pri voľbe pápeža Františka a predtým Benedikta XVI., v praxi to funguje tak, že kardinálov spred Domu svätej Marty odvezú autobusmi na Nádvorie svätého Damaza, malé námestíčko v rámci Apoštolského paláca, kde vyjdú schodmi do Sixtínskej kaplnky. Sloboda pohybu je teda pre kardinálov obmedzená, ale minimálne sa môžu nadýchať čerstvého vzduchu.

Do konkláve podľa aktuálnych informácií vstúpi 133 kardinálov. To znamená, že ich je približne o 20 viac ako v rokoch 2013, 2005 a 1978, keď boli pápeži volení naposledy. Počet kardinálov voliteľov je dnes najväčší v histórii a zároveň je aj najpestrejší, keďže František menoval kardinálov aj z krajín, kde doteraz nikdy žiaden kardinál nepôsobil. Je táto pestrosť a početnosť skôr pozitívom alebo v sebe skrýva aj nejaké riziká?

Úprimne povedané, nemám na to názor ani pozitívny, ani negatívny. Nádejam sa, že sa na to dá pozerať optikou, že každý kardinál, či už starší, alebo mladší, či už z tradičných kardinálskych krajín, alebo z netradičných, ako je napríklad Mongolsko alebo moslimské krajiny, je si vedomý, aká povinnosť je mu uložená, a keď sa bude pozerať na ten obraz posledného súdu, bude vnímať, čo sa deje, akým smerom sa to vyvíja.

Nádejam sa, že voľba pápeža bude aj tentoraz relatívne rýchla. Či to bude, ako to bolo pri predchádzajúcich voľbách Jána Pavla II., Benedikta XVI. alebo Františka, na druhý či tretí deň, alebo to bude na piaty deň, neviem povedať, ale osobne pestrosť kardinálskeho zboru napriek všelijakým negatívam, ktoré to z ľudského pohľadu môže prinášať, nevnímam dramaticky ako nejakú prekážku.

Právnik Igor AugustiničCirkev nemôže fungovať spôsobom, že „náš človek“ je dobrý veriaci, a tak s ním urobí biznis za státisíce

Pavol Rábara

Nevytvára na kardinálov istý tlak to, že sú si vedomí, že posledné voľby boli také rýchle? Nebude kardinálom víriť v hlave, že keď sa voľba pretiahne, cirkev a svet to budú vnímať ako akúsi neschopnosť dospieť ku konsenzu, bude sa zdať, že sú tam vnútorné napätia, rozbroje, že sa voľba zasekla?

To, čo hovoríš, nie je úplne vylúčené. A doplnil by som ešte ďalší aspekt, a to, že prežívame jubilejný rok. Myslím si, že toto je ďalší faktor, ktorý bude na kardinálov pozitívne tlačiť, aby sa voľba nepreťahovala. Pretože veriaci z celého sveta putujú do Ríma, prechádzajú svätými bránami a chcú stretnúť Svätého Otca.

Nebudem sa pýtať na papabili, hoci je to mediálne vďačné, ale vieme aj z minulosti, že veľmi často neboli zvolení, naopak, boli zvolení kandidáti, s ktorými sa možno nepočítalo. Azda s výnimkou pápeža Benedikta XVI., keďže kardinál Ratzinger bol jasným favoritom konkláve. Spýtam sa však na iný aspekt voľby. Vieme, že drvivú väčšinu súčasných kardinálov voliteľov vybral pápež František – takmer 80 percent kardinálov voliteľov sú nominanti zosnulého pápeža. Znamená to, že môžeme očakávať zvolenie Františka II.?

Ťažko povedať. Je podľa mňa prirodzene ľudské, že každému pápežovi, keď rozmýšľa, koho menuje za kardinála, ako prvé napadne, že vytvára zbor tých, ktorí zvolia jeho nástupcu. Myslím, že to tak nebolo len v prípade Františka, ale aj predchádzajúcich pápežov.

Či teda kardináli zvolia Františka II. alebo nejakého úplne iného pápeža s prekvapivým menom, to si nedovolím povedať. Asi sme si všetci mysleli, že po dlhoročnom pontifikáte Jána Pavla II. bude nasledovať Ján Pavol III., a bol to Benedikt.

Potom prišlo ešte väčšie prekvapenie – nepápežské meno František. Bez čísla, lebo je to František I. Tá situácia, že bol pápež nejakého mena prvý, stáročia nenastala.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Vráťme sa do Sixtínskej kaplnky k procedurálnym záležitostiam. Vieme, že v prvý deň sa koná len jedno hlasovanie, ktoré je akýmsi meraním rozloženia síl, a potom počnúc druhým dňom a v tých nasledujúcich vždy dopoludnia prebiehajú dve hlasovania a popoludní ďalšie dve, pričom dym z komína Sixtínskej kaplnky vychádza vždy po dvojici hlasovaní. Ak to zjednodušíme: jeden dym dopoludnia, jeden dym popoludní. Môžeš priblížiť, ako presne vyzerá samotný akt hlasovania?

Už sme spomínali, že všetky konklávne procesy sú duchovnou udalosťou v rámci života cirkvi. To znamená, že každý volebný deň sa koná spoločná liturgia. Potom sa v stanovený čas kardináli zídu v Sixtínskej kaplnke. Sedia tam v hierarchickom poradí, teda tak, že pri oltári sú služobne najstarší.

Služobne najstarší kardinál v tomto prípade bude ten, ktorý vedie konkláve, to znamená kardinál Parolin. Nie sú zavretí v tom zmysle, že sú tam iba oni – sú tam napríklad aj pápežskí ceremoniári, ktorí pripravia volebné lístky a rozdajú ich. Každému kardinálovi voliteľovi dajú dva alebo tri lístky. Pred samotným aktom hlasovania však musia odísť.

Ešte pred hlasovaním sa vylosujú traja tzv. skrutátori, traja revízori a traja infirmári. Ten, kto ich losuje, je služobne najmladší kardinál diakon. V tomto prípade je to služobne aj vekovo najmladší kardinál diakon, 51-ročný George Jacob Koovakad z Indie.

Spomínal som volebné lístky. Je to prehnutý papierik, na ktorom je v hornej polovici latinský nápis Eligo in Summum Pontificem, čiže „Volím za Najvyššieho veľkňaza“. Dole je prázdny priestor, kam každý kardinál vlastnou rukou napíše meno. Právne predpisy hovoria, že by mal pri tom aj zmeniť písmo, aby ho nerozpoznali.

Kardináli teda sediac napíšu na lístok nejaké meno, lístok prehnú a potom postupne v hierarchickom poradí, čiže začína kardinál Parolin a posledný je kardinál Koovakad, jednotlivo prichádzajú pred oltár Sixtínskej kaplnky.

Tam za stolom sedia traja skrutátori, teda volebná komisia.

Áno, a každý kardinál pred nich príde a so zdvihnutou rukou po latinsky povie: „Volám za svedka Krista, ktorý bude mojím sudcom, že som zvolil toho, ktorého treba zvoliť podľa Božej vôle.“ Potom kardinál položí lístok na akýsi disk či paténu a tým ho vpustí do urny. Ukloní sa pred oltárom a vráti sa na svoje miesto.

Keď odvolí posledný kardinál, volebná komisia spočíta hlasy, ale aj každý kardinál má pred sebou poznámkový blok, kde si môže robiť čiarky, kto koľko hlasov dostal.

Každý z troch skrutátorov v komisii má nejakú funkciu. Najprv lístky zamiešajú, aby sa nevedelo, že tie, ktoré vyberú ako prvé, patrili tým, ktorí boli poslední pred oltárom. Prvý skrutátor urnu potrasie a posledný prekladá lístky z jednej urny do druhej, aby sa skontrolovalo, či počet vhodených lístkov sedí s počtom voliteľov.

Práve v roku 2013, keď bol volený pápež František, omylom sa ktorémusi kardinálovi zlepil hlasovací lístok s lístkom, ktorý mal pripravený ako ďalší. V urne tak bolo o jeden hlasovací lístok viac, ako bolo kardinálov v Sixtínskej kaplnke. Mená sa preto ani nezačali čítať, ale hneď sa pristúpilo k ďalšej voľbe.

Presne tak. Ak sa pri kontrole zistí, že počet lístkov sedí, pristúpi sa k čítaniu mien. Prvý kardinál skrutátor vyberie z urny lístok, pozrie naň a podá ho druhému kardinálovi skrutátorovi, ktorý nahlas prečíta meno a podá lístok tretiemu skrutátorovi. Ten overí, že sa skutočne prečítalo to meno, ktoré je napísané na lístku.

Je to teda proces, ktorý je pomerne slávnostný, formálny, možno až ritualizovaný. To, čo hovorím, sú vyslovene právne predpisy, čiže nie je to len nejaká tradícia. Právne to upravuje pápežský dokument Universi Dominici gregis a dopĺňa dokument Ordo rituum conclavis, čiže Poriadok obradov konkláve, z roku 2000.

Po prečítaní mien a ich zapísaní do zoznamov nastupujú ďalší traja kardináli, tzv. revízori, ktorí všetko ešte raz spočítajú a zaznamenajú, či sedí to, čo robili traja kardináli pred nimi. Nakoniec sa hlasovacie lístky zviažu.

Presne špecifikované je aj to, že ihla a niť majú prechádzať cez slovo eligo.

Presne tak. Takto sa lístky pripravia a potom sa idú spáliť.

K tomu sa ešte dostaneme, chcem však predtým upozorniť na jedno špecifikum, na ktoré sa pri voľbe pápeža takisto myslelo, a to je mobilná volebná urna.

Áno, myslelo sa na to, pretože do konkláve môže vstúpiť kardinál, ktorý v momente smrti predchádzajúceho pápeža nedovŕšil 80 rokov, no je prirodzene ľudské, že sa môže stať, že je fyzicky indisponovaný. V takom prípade nie je povinný sedieť v Sixtínskej kaplnke a kardináli infirmári prídu s mobilnou urnou za ním do Domu svätej Marty.

To takisto môže časovo natiahnuť každé hlasovanie.

Môže, no ako som opísal ten proces, a keď si predstavíme, že 133 voliteľov musí predstúpiť a aké sú tam rituálne záležitosti, nefunguje to tak, ako to vidíme v parlamente: že sa stlačí tlačidlo a do minúty máme výsledok hlasovania.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Vráťme sa s infirmármi späť do Sixtínskej kaplnky, kde úspešne prebehlo celé jedno hlasovacie kolo. Zistili sme, že nový pápež ešte nie je zvolený, pretože nedostal potrebný počet hlasov. To je koľko?

To sú dve tretiny z aktuálneho počtu 133 voliteľov, keďže jeden sa formálne ospravedlnil z neúčasti zo zdravotných dôvodov. Na zvolenie nového pápeža je teda potrebných 89 hlasov.

V prípade, že sa tých 89 hlasov v prvých kolách nedosiahne, tak si spomínal, že sa idú páliť lístky a vypúšťať čierny dym cez komín, ktorý je jediným komunikačným nástrojom medzi kardinálmi a okolitým svetom. Priblíž, ako je to s tou pieckou a komínom, keďže aj to je kuriozita, ktorú na konkláve každý vníma a na ktorú sa ľudia radi pýtajú. Ako prebieha pálenie lístkov?

Najmladší kardinál diakon po tom, ako sa všetko prečíta a ako sa pripravia lístky na zlikvidovanie, zavolá zvonku do Sixtínskej kaplnky pápežských ceremoniárov, sekretára kardinálskeho kolégia a asistentov a za ich pomoci skrutátori spália lístky.

Kedysi sa ako prísada pridávala mokrá alebo suchá slama, no príroda nie vždy zafungovala, takže niekedy boli farby neurčité, prípadne najprv bol dym čierny a potom biely alebo naopak. V súčasnosti sa aj pri takomto tradičnom a starobylom obrade používajú moderné výdobytky – chemické prísady. Signál má byť jasný: nemáme pápeža – čierny dym, máme pápeža – biely dym.

Kardinál Duka spomína na konkláveKardináli sa nesmú v izbách navštevovať, jeden sa popálil na dymovnici

Pavol Hudák

A biely dym podporí aj zvonenie zvonov na Bazilike svätého Petra a následne na všetkých rímskych kostoloch. No ešte nie sme tak ďaleko, ešte sme nedosiahli tých 89 hlasov v prípade tohto konkláve. Koľko volebných kôl môže takto prebiehať, aby kardináli dospeli k zhode, a musí byť naozaj dvojtretinová? Pretože v Universi Dominici gregis Ján Pavol II. povolil aj možnosť, že v istej fáze sa môže od dvojtretinovej väčšiny ustúpiť k nadpolovičnej.

Áno, pápež Ján Pavol II. stanovil, že ak sa nezvolí nový pontifex po 34 kolách hlasovania, tak sa následne postupuje už s iba nadpolovičnou väčšinou. Opäť to však zmenil Benedikt XVI., ktorý definitívne vrátil, že vždy musí byť dvojtretinová väčšina. Urobil však jednu zmenu, a to, že ak sa ani po 34. kole nedosiahne zhoda, tak sa rozhoduje už iba medzi dvoma kardinálmi, ktorí dosiahli najvyšší počet hlasov v poslednom hlasovaní, pričom títo dvaja už nemôžu hlasovať.

Čo však zostalo otvorené, je situácia, keď teoreticky – prakticky sa to určite nestane, ale právnici majú radi absurdné situácie – kardinálsky zbor bude taký roztrieštený, že sa ani medzi týmito dvoma kardinálmi nedosiahne dvojtretinová väčšina.

Čo potom, keď dôjde k takémuto patu?

Čisto teoreticky môže konkláve trvať rok, dva, tri, ako to bolo kedysi. Nemyslím, že k tomu dôjde, ale táto situácia nie je ako keby definitívne vyriešená.

Skôr sa na to pozerajme realisticky a ešte raz si povedzme, kto sú kardináli. V súčasnosti to nie sú v prvom rade nejakí svetskí panovníci a politici, ale sú to duchovní, ktorí sú si vedomí svojej zodpovednosti, sedia pod obrazom posledného súdu, a tak, myslím si, že každý z nich, keď vidí, že jeho favorit nemá šancu, tak sa postupne začne prikláňať niekam inam, aby sa čím skôr pontifex zvolil. Tak ako sme to videli aj v posledných konkláve.

Zacitujem z článku 33 konštitúcie Universi Dominici gregis, kde sa píše: „Najvyšší počet kardinálov oprávnených voliť nesmie byť vyšší ako 120.“ Momentálne ich máme 135, a hoci dvaja napokon neprídu, je to o 15 viac, ako spomína dokument Jána Pavla II. Čo s touto situáciou? Môžu byť nejakí kardináli, napríklad služobne najmladší, vylúčení z konkláve, aby sa počet voliteľov znížil na 120?

Nie, právo voliť majú všetci kardináli volitelia. Hoci predpis, ktorý si citoval, vydal pápež, aj všetkých tých 135 kardinálov menoval pápež, tak on sám ako najvyšší zákonodarca nie je viazaný zákonmi, ktoré vydáva. Minimálne z formálneho hľadiska. Samozrejme, neplatí, že si môže robiť, čo chce, veď má predsa zodpovednosť svojho úradu.

Poďme do finále. Niektorý z kardinálov dosiahne potrebných 89 hlasov. Čo nasleduje potom?

Predpokladám, že prirodzená reakcia kardinálov je, že prepuknú v radosť, ale my sa sústreďme na formálne kroky. Posledný kardinál diakon, teda kardinál Koovakad, zavolá do Sixtínskej kaplnky ceremoniárov a sekretára kardinálskeho kolégia. Potom kardinál, ktorý bude predsedať konkláve, to znamená kardinál Parolin, v mene celého kolégia voličov si vypýta súhlas voleného.

Urobím odbočku: keby bol hypoteticky za nového pápeža zvolený kardinál Parolin, tak to urobí druhý hierarchicky za ním, teda kardinál Filoni.

Predsedajúci konkláve teda pristúpi k zvolenému kardinálovi a formálne sa ho po latinsky spýta: „Prijímaš svoju kánonicky vykonanú voľbu za Najvyššieho veľkňaza?“ Počká na odpoveď a za predpokladu, že odpoveď bude „áno“, ďalej sa spýta: „Ako sa chceš volať?“

A tak v tom čase už pápež, keďže prijal voľbu – pápežom sa stáva zvolením a prijatím voľby, nič iné na to nie je potrebné –, povie svoje pápežské meno.

Ale čo v prípade, keď kardinál voľbu neprijme?

Samozrejme, nikto nie je povinný voľbu prijať, ide o slobodné rozhodnutie. Ale zas každý kardinál, ktorý vstupuje do konkláve, vstupuje doň aj s tým, že teoreticky to možno bude on, kto bude pápežom.

Určite tieto myšlienky v hlavách niektorých kardinálov prebiehajú a podľa mňa sú to skôr tie myšlienky, tá ťarcha zodpovednosti, že keď ma mojich 89 bratov kardinálov zvolí, tak asi v tom vidím Božiu vôľu a asi by som to mal prijať.

Zvolený kardinál povie teda „áno“, povie svoje pápežské meno a čo nasleduje potom?

Potom sa vyhotoví slávnostný notársky akt o voľbe nového pápeža. Medzitým sa pápež ide prezliecť do pápežského odevu, čiže zhodí zo seba červenú, dá si na seba bielu, ak to takto môžeme povedať, a nasleduje krátka liturgia.

Predsedajúci konkláve k nemu príde a po latinsky ho pozdraví týmito slovami: „Svätý Otče, v tejto slávnostnej hodine, v ktorej si bol tajomným riadením Božej prozreteľnosti zvolený na Petrovu katedru, potešme sa slovami, ktorými náš Pán Ježiš Kristus Petrovi a jeho nástupcom sľúbil primát apoštolskej služby a lásky. Predtým ako sa budeme všetci jedným srdcom modliť k Bohu a ďakovať mu za tvoju voľbu spolu s Bohorodičkou Pannou Máriou a so všetkými svätými.“

Potom prvý z kardinálov diakonov – je to zároveň kardinál, ktorý bude oznamovať zvolenie a meno nového pápeža verejnosti, aktuálne je to Dominique Mamberti – prečíta evanjelium. Spravidla je to o povolaní Petra, čiže to, ako Ježiš povedal Petrovi: „Pas moje ovečky“, alebo to, ako mu povedal: „Ty si Peter a na tejto skale postavím cirkev.“

Následne prvý z kardinálov presbyterov prednesie modlitbu za nového pápeža. Nato všetci kardináli jednotlivo pristúpia k pápežovi a prejavia mu svoju vernosť a poslušnosť.

Potom všetci spoločne zaspievajú Te Deum, čiže chválospev Teba, Bože, chválime, a pomaly sa odoberú na balkón, kde zaznie to slávne Habemus papam, „máme pápeža“.