Vatikánska sedma Lev XIV. začína sociálne, zamestnanci Vatikánu dostali bonus 500 eur

V aktuálnom súhrne sa dozviete:

• prečo sú zamestnanci pre pápeža výzvou;
• čo hovoria ďalšie zistenia o pozadí voľby pápeža Prevosta;
• že vyhorel rodný dom svätej Terézie z Lisieux.

Pápež Lev XIV. prijal len niekoľko dní po svojom zvolení na audiencii asi štyri tisícky zamestnancov Vatikánu aj s ich rodinami. Udalosť, ktorá sa odohrala ešte 24. mája, skrývala viacero zaujímavých skutočností.

Nový pápež už deň pred stretnutím so zamestnancami rozhodol, že im vyplatí tzv. konklávny bonus vo výške 500 eur.

Je to odmena pre zamestnancov Vatikánu za nadčasy a dlhú a náročnú prácu, ktorú mnohí počas uprázdneného pápežského stolca vykonávali.

Samotný pohreb pápeža, príprava konkláve, zabezpečenie služby v Bazilike sv. Petra, kam prichádzali státisíce ľudí, aby sa rozlúčili so zosnulým Františkom, servis pre tisíce novinárov z celého sveta, príprava omší so stovkami biskupov a kňazov a státisícami veriacich a mnoho ďalšieho ležalo na pleciach zamestnancov Vatikánu.

Len fakt otvorenej Baziliky sv. Petra – takmer tri dni a tri noci –, aby mohli ľudia vzdať poslednú úctu telesným pozostatkom pápeža Františka, si vyžadoval množstvo personálu, ktorý to musel organizačne zabezpečiť a bol tak v práci.

Zamestnanci preto dostali od pápeža Leva XIV. k svojej výplate bonus 500 eur. Konklávny bonus bol vyplácaný aj v minulosti. Zmenil to až pápež František, ktorý rozhodol, že tieto eurá sa presunú do fondu na podporu chudobných.

Môžeme predpokladať, že toto navonok sympatické gesto argentínskeho pontifika sa nemuselo páčiť všetkým zamestnancom Vatikánu. Je to vlastne podobné oznámeniu šéfa, že odmeny za nadčasy človek nedostane, ale pôjdu na charitu.

Bežní zamestnanci Vatikánu nie sú žiadni nadštandardne platení ľudia, skôr naopak. Rakúska katolícka tlačová agentúra Kathpress v apríli minulého roka priniesla správu, že 4 800 vatikánskych zamestnancov vrátane laikov, ktorí majú rodiny, dostáva plat od 1 500 do 3 600 eur mesačne v hrubom.

Zamestnanci prvej kategórie dostávajú v priemere od 1 500 do 3 000 eur mesačne, k tomu 13. plat. Zamestnanci druhej kategórie zarábajú od 2 900 do 3 600 eur mesačne. Z tohto sa im strháva asi desať percent na zdravotné poistenie a dôchodok. Vo Vatikáne sa neplatí žiadna daň z príjmu.

Zamestnanec Vatikánu, ktorý nie je kňazom, odchádza do dôchodku vo veku 65 rokov. Neexistuje tu však žiadna podpora v nezamestnanosti a zakázaný je aj štrajk. Na porovnanie, v Taliansku je priemerný plat vo verejnom sektore okolo 2 500 eur v hrubom, čiže okolo dvetisíc eur v čistom.

Z cirkevného štátu dlhodobo presakujú aj informácie, že pre zlú finančnú kondíciu Vatikánu mnohí zamestnanci nemali zvýšené platy aj niekoľko rokov a pápež František zrušil i niektoré bonusy. Preto iste odmena od Leva XIV. potešila, najmä tých, ktorí majú rodiny.

Nádej na úľavu. Talianska vatikanistka Franca Giansoldati pre denník Il Messaggero opísala, ako zamestnanci svojho nového šéfa prijali veľkým potleskom. 

„Atmosféra bola jednoducho euforická a tleskometer to tiež potvrdzoval, spontánny ukazovateľ privítania prekypujúceho nádejou a možno aj úľavou,“ píše redaktorka. Aj samotný pápež začal svoj príhovor s humornou poznámkou o dlhom potlesku: „Ďakujem. Keď potlesk trvá dlhšie než príhovor, budem musieť mať dlhší príhovor. Tak teda… dajte si pozor! Ďakujem.“

Podľa Giansoldati nie je spomínaná úľava zamestnancov spôsobená len päťstoeurovou bankovkou navyše.

Atmosféra medzi zamestnancami Vatikánu bola posledné roky pochmúrna a frustrujúca.

„Počas predchádzajúceho pontifikátu sa vytvoril akýsi závoj živený strachom z trestov, nemotivujúcich prekladaní, náhlych degradácií bez možnosti brániť sa, keďže pracovný súd nefungoval vždy dokonale. Pápež František svojou akciou zameranou na reformu aparátu nevedomky v prechodnej fáze spôsobil evidentnú systémovú dysfunkciu,“ píše Giansoldati.

Vatikanistka si všimla, že zamestnanci novému pápežovi veľa tlieskali. Potlesk sa ozval, aj keď povedal: „Ak teda máme všetci spolupracovať na veľkej veci jednoty a lásky, snažme sa to predovšetkým uskutočňovať v každodenných situáciách – počnúc svojím pracovným prostredím. Každý môže byť tvorcom jednoty svojím postojom ku kolegom, prekonávaním nevyhnutných nedorozumení s trpezlivosťou a pokorou, vcítením sa do druhých, vyhýbaním sa predsudkom a – ako nás učil pápež František – aj s dávkou dobrého humoru.“

Hoci americký pontifex v príhovore spomenul pápeža Františka trikrát, pri zmienke o ňom zatlieskali zamestnanci až po týchto slovách. Il Messaggero pripomína aj tradicionalistický blog Messa in Latino, ktorý prirovnal vnútornú klímu medzi zamestnancami dokonca k Severnej Kórei.

Web opisoval, ako sa zamestnanci boja vyjadriť názor už aj v rozhovoroch medzi sebou a ako boli monitorovaní aj v súkromných rozhovoroch. Aj keď sa pápež František snažil zlú klímu zmierniť výzvou, aby sa zamestnanci vyhýbali klebetám, ktoré spôsobujú viac škody ako terorizmus, nepomohlo to.

Portál opisoval aj to, že vo Vatikáne v snahe kontrolovať zamestnancov sa nainštalovali aj ďalšie kamery, čo situáciu ešte viac zhoršilo. Aj preto možno pápež Prevost hovoril zamestnancom o tom, aby hľadali, „ako byť misionárskou cirkvou, ktorá buduje mosty dialógu“.

Lev XIII. sa preslávil okrem iného prvou sociálnou encyklikou Rerum novarum, ktorá zdôrazňuje práva a dôstojné podmienky pre robotníkov. Túto encykliku už spomínal aj súčasný pontifex, ktorý priznal, že k výberu mena ho inšpiroval aj jeho veľký predchodca z prelomu 19. a 20. storočia. Americký pápež už spomenul, že dnes vidí hrozbu pre ľudskú dôstojnosť aj v nástupe moderných technológií a umelej inteligencie.

Ostáva len veriť, že sa lepšie pozrie aj na podmienky, v akých pracujú ľudia v mestskom štáte, kde je on najvyššou hlavou. Lev XIV. nám výberom mena pripomenul prvú sociálnu encykliku pápeža. Tá by mala motivovať cirkev nielen v Ríme, aby sa lepšie pozrela do vlastných radov, v akých podmienkach pracujú jej zamestnanci. 

Môže to byť odkaz aj pre cirkev na Slovensku. Nejedna cirkevná inštitúcia u nás čelí vysokej fluktuácii zamestnancov, ktorú nespôsobujú len nízke mzdy, ale často zlé medziľudské vzťahy, intrigy, boj o moc a nekompetentnosť vedenia.

Dokážeme sa v cirkvi pozrieť do vlastných radov a budovať mosty dialógu?

Ďalšie udalosti v skratke

Vladimir Putin po prvýkrát telefonoval s novým pápežom Levom XIV. Ruský prezident v rozhovore ocenil pápežovu ochotu prispieť k riešeniu vojny na Ukrajine. 

Vo francúzskom meste Alençon vyhorel dom rodičov svätej Terézie z Lisieux – svätých Zélie a Louisa Martinovcov. Požiar spôsobil náraz auta, ktoré šoféroval fanúšik oslavujúci víťazstvo futbalového klubu Paris Saint-Germain vo finále Ligy majstrov. 

Pápež Lev XIV. udelil požehnanie cyklistom pred štartom poslednej etapy Giro d’Italia, ktorá v nedeľu prechádzala Vatikánom. Ide o historicky druhé prijatie pelotónu slávnych talianskych pretekov vo Vatikáne, prvé bolo v roku 1974. 

Podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka poslanci NR SR nemôžu zrušiť napríklad sviatok Sedembolestnej Panny Márie alebo svätých Cyrila a Metoda. Nemajú dosah na tie, ktoré sú viazané na konkrétnu medzinárodnú zmluvu, teda napríklad na cirkevné štátne sviatky, ktorých štatút vyplýva zo Základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou.

O čom píšu vatikanisti

Americký web Religion News Service ešte raz analyzoval voľbu kardinála Roberta Prevosta za pápeža. Portál hovoril s viacerými kardinálmi, ktorí boli na konkláve. Menovite cituje len brazílskeho kardinála Jamieho Spenglera, arcibiskupa z Porto Alegre, ktorý bol počas konkláve kardinálom len pol roka.

Priznáva, že si pozrel aj film Konkláve, aby mal predstavu, aké to bude. „Predstavoval som si, že to bude iné,“ priznáva brazílsky prelát. Hovorí, že na rozdiel od filmu, kde boli intrigy a boj o pápežský stolec, na skutočnom konkláve mali priestor na bratstvo, vieru, modlitbu a ticho, aký si nedokážeme ani predstaviť.

Pre účastníkov konkláve sa meno kardinála Roberta Prevosta vynorilo, akoby ho vdýchol Duch Svätý, a to bez aktivistov, vyzdvihol brazílsky prelát. Podľa zdrojov portálu, ktorý hovoril s ďalšími kardinálmi, zjednotení kardináli Južnej a Severnej Ameriky ponúkli rozdrobeným kardinálom kompromisné meno.

Kardináli sa pred konkláve nepoznali, a tak si vypýtali menovky a Vatikán im poskytol aj brožúrku, kde boli o každom z nich základné biografické údaje.

Kardinálov hlboko dojal pohreb Františka a hlboká náklonnosť a vďačnosť, ktorá prichádzala z celého sveta.

V mysliach voliteľov pápeža zneli slová „pas moje stádo“, Ježišov príkaz Šimonovi Petrovi v evanjeliu, ako výzva na zvolenie pastiera. Toto čítanie si pápež František vybral na svoj pohreb a kardináli sa nad ním opäť zamysleli, keď slúžili omšu vo svojich titulárnych kostoloch v Ríme pred konkláve.

Podľa zdrojov Religion News Service bolo pôsobivé, ako sa Robert Prevost zapájal do debát v menších skupinách pred konkláve.

Keď sa zavreli dvere Sixtínskej kaplnky, nasledoval 45-minútový príhovor Raniera Cantalamessu. Pri prvom hlasovaní kardinál Parolin získal 40 až 50 hlasov, ale na dve tretiny to nestačilo. Mnohým prekážala jeho politika voči Číne a chýbala mu aj pastoračná skúsenosť.

Určitú podporu, najmä medzi konzervatívcami, mal aj maďarský prímas Peter Erdő, u ktorého oceňovali jeho podporovatelia dôraz na doktrínu, tradície a jeho jasnosť. Progresívni kandidáti ako Luis Tagle alebo Mario Grech nezískali ani hŕstku hlasov.

Ukázalo sa, že Prevost, ktorý predtým, ako prišiel do Vatikánu, pôsobil viac ako dve desaťročia v Peru, získal podporu 21 latinskoamerických kardinálov, čo predstavuje 18 percent hlasov. Našli sa však aj severoamerickí kardináli, ktorí ho poznali.

Niektorí konzervatívnejší americkí kardináli v prvom hlasovaní podporili Erdőho, ale rýchlo zmenili názor, keď sa ukázalo, že Prevost naberá na obrátkach. Na konkláve bolo 16 kardinálov zo Severnej Ameriky, desať z USA a šiesti z Kanady, a väčšina z nich nakoniec podporila kardinála z USA.

V prospech Prevosta hrala jeho pastoračná skúsenosť, jeho preukázateľné manažérske spôsoby – ako predstavený augustiniánov navštívil 47 krajín, čo mu pomohlo nahliadnuť do reality cirkvi v celom svete. Kardináli oceňovali jeho metódu vedenia, tichú a načúvajúcu, no zároveň rozhodnú povahu.

Konzervatívni kardináli nachádzali útechu v jeho minulosti matematika, teológa a kánonického právnika, zatiaľ čo progresívnejší kardináli s nádejou hľadeli na jeho záujem o otázky sociálnej spravodlivosti. „Zdá sa, že spĺňal všetky požiadavky,“ povedal kardinál Blase Cupich zo Chicaga v rozhovore pre portál.

Jedinou nevýhodou Prevosta bolo, že na narodil v USA, čo v minulosti kandidáta na pápeža automaticky vylučovalo, aby sa predišlo spájaniu duchovnej autority so svetovou superveľmocou.

No Prevost má tichú a pokojnú povahu a identifikoval sa ako naturalizovaný Peruánec. Kardináli z Afriky a Ázie v ňom videli niekoho, kto dokáže s autoritou hovoriť o existenčných požiadavkách západného sveta, zápasiť s technologickými revolúciami a vojnami o identitu a zároveň uznávať priority krajín spustošených hladomorom, chudobou, vojnou a klimatickými zmenami. 

Nenechajte si ujsť

Priority Levovho pontifikátuNajviac hovorí o ohlasovaní evanjelia, neustále sa odvoláva na Františka, no vyhýba sa kritizovaniu

Imrich Gazda

U košických augustiniánovOslavujú výročie, no bez spolubrata, lebo sa stal pápežom

Juraj Brezáni

Pálčivé témy na Levovom stoleRupnik, prístup k Číne, tradicionalisti či diakonky. Aký postoj k nim zaujme nový pápež?

Kolektív autorov

Kňaz, na ktorého podal Kotlár trestné oznámeniePovažujem to za silné kafé, nechcem sa zviditeľňovať, ale nemôžem mlčať

Pavol Hudák

Provinciál augustiniánovOkrem Košíc túžime po ďalšej prítomnosti na Slovensku, možno v Bratislave

Juraj Brezáni

Knižná bodka

V týchto dňoch vychádza kniha od novinára denníka La Croix Christophera Henninga o novom pápežovi Levovi XIV. V slovenčine vychádza vo vydavateľstve Lúč s titulom Lev XIV. Nečakaný nástupca.

„Titul prináša aj zaujímavé informácie zo zákulisia voľby pápeža, venuje sa najpálčivejším problémom, ktorým bude nový pápež musieť čeliť, a zároveň neopomína tému posledných dní pápeža Františka a jeho duchovného dedičstva pre Katolícku cirkev a svet,“ píše o knihe slovenský vydavateľ, ktorý publikáciu vydáva v spolupráci s Nadáciou Fides et Ratio.

Prajeme vám pekný letný víkend.