Pálčivé témy na Levovom stole Rupnik, prístup k Číne, tradicionalisti či diakonky. Aký postoj k nim zaujme nový pápež?

„Zdá sa, že ho prijímajú takmer všetci – konzervatívci aj liberáli,“ poznamenal nedávno na adresu Leva XIV. americký jezuita Thomas Reese.

Vidí za tým dva hlavné dôvody. Nový pápež sa od začiatku profiluje ako staviteľ mostov a promótor jednoty. No zároveň platí, že počas prvých týždňov sa vyhýbal vyjadreniam k témam, ktoré majú v sebe výbušný náboj.

„Uvidíme, ako dlho mu to vydrží,“ lakonicky podotýka Reese a svoj komentár uzatvára poetickým, no výpovedným obrazom:

„Podľa vzoru svätého Augustína pápež Lev nevníma jednotu tak, že všetci spievajú na rovnakú nôtu, ale skôr ako harmonicky spievajúci zbor. Nakoniec však ako dirigent bude musieť dať nejaké pokyny. Niektorých vyzve, aby spievali hlasnejšie, iných, aby boli tichšie. Niektorým povie, že sú mimo tóniny, zatiaľ čo iných vyberie za sólistov. A to niektorých členov zboru rozruší bez ohľadu na to, ako jemný sa zbormajster snaží byť.“

Tak teda ktoré témy majú potenciál rozladiť minimálne časť zboristov?

Rastúce dlhy Vatikánu

Jedna z naliehavých vecí, ktorú bude musieť pápež riešiť, sú červené čísla vatikánskych financií. Vatikán je v deficite vyše 70 miliónov eur, niekde sa dokonca hovorí o sume vyššej ešte o desať miliónov eur.

Aj keď sa pápež František snažil šetriť – od roku 2021 trikrát znížil platy kardinálom, zdvihol im nájom a požadoval program nulového deficitu –, dlh stále rastie.

Zosnulý pápež sa snažil urobiť v rámci Rímskej kúrie aj ďalšie škrty, to sa však stretlo s odporom. Koncom minulého roka na stretnutí s Františkom vedúci vatikánskych oddelení a niektorí kardináli odmietli ďalšie obmedzovanie aj snahu hľadať externé zdroje na vykrytie dlhu Vatikánu.

K finančným problémom Vatikánu prispievajú aj vysoké výdavky na dôchodky pre bývalých zamestnancov.

The Pillar zistil, že dôchodkový fond mal už pred desiatimi rokmi nekryté záväzky vo výške 1,5 miliardy eur. Medzitým fond naďalej upadal do červených čísel, čo vyvoláva vážne pochybnosti o schopnosti Vatikánu vyplácať dôchodky laikom a duchovným zamestnancom, ktorí pre neho pracovali.

Pápež Lev XIV. tak bude musieť so svojím tímom hľadať spôsoby, ako a kde by mohol ušetriť desiatky miliónov eur. Jeho možnosti sú však oproti iným vládcom obmedzené.

Vatikán totiž nevydáva dlhopisy ani nevyberá dane. Menová dohoda s EÚ z roku 2010 obmedzuje Vatikán na vydávanie pevne stanoveného množstva euromincí v hodnote 2,3 ​​milióna eur.

Kardinál Angelo Becciu v priateľskom rozhovore s ďalšími kardinálmi. Foto: TASR/AP/Andrew Medichini

Agentúra Reuters špekuluje nad tým, že Vatikán bude možno musieť obmedziť svoju diplomatickú prítomnosť vo svete. Zároveň panujú obavy z uskromnenia charitatívnych aktivít.

Niektorí sa nazdávajú, že pápež Američan by mohol viac motivovať katolíkov z tohto kúta sveta, aby finančnými darmi viac podporili cirkevnú centrálu.

Mierny optimizmus panuje v súvislosti s jubilejným rokom – rekordný počet pútnikov by mohol zlepšiť stav vatikánskej kasy, no všetky problémy určite nevyrieši.

Dostane Becciu milosť alebo väzenské pyžamo?

Chvíľu to vyzeralo tak, že nedávne konkláve bude sprevádzať veľká kontroverzia. Niekoľko dní pred voľbou nástupcu pápeža Františka sa ozval kardinál Angelo Becciu s tým, že sa chystá na hlasovaní zúčastniť.

Becciu bol pritom v decembri 2023 civilným súdom Mestského štátu Vatikán uznaný vinným zo sprenevery cirkevného majetku a z ďalších ekonomických trestných činov, za čo mu udelili trest päť rokov a šesť mesiacov za mrežami a pokutu 8 000 eur, ako aj doživotný zákaz vykonávať verejnú funkciu.

Rozsudok nie je právoplatný, odvolací súd zasadne k tejto kauze koncom septembra, no vzhľadom na rozsiahlosť spisu a celého prípadu môže prísť finálny verdikt až o niekoľko mesiacov.

Ide o veľký proces s deviatimi obžalovanými, ktorý sa týka hlavne finančných operácií v súvislosti s luxusnou nehnuteľnosťou v Londýne, na ktorej Vatikán prerobil milióny eur.

Proces s kardinálom a spol.Čo bude nasledovať? Má Vatikán väzenie? Môže pápež udeliť milosť?

Imrich GazdaPavol Rábara

Keď sa vrátime k nedávnemu konkláve, situácia sa napokon vyvinula tak, že taliansky kardinál stiahol svoju ambíciu voliť pápeža. Situácia bola sporná pre nejasný status samotného Becciua – keď sa totiž v roku 2020 objavili voči nemu obvinenia, na žiadosť pápeža Františka sa vzdal svojich kardinálskych privilégií, no zostal členom kardinálskeho kolégia. 

Pred konkláve sa písalo o tom, že vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin ukázal Becciuovi dva listy podpísané pápežom Františkom, ktoré mali potvrdzovať vôľu pontifika, aby sa súdený kardinál na konkláve nezúčastnil.

Teraz v súvislosti s odvolacím procesom v súdnej kauze však bude všetkých zaujímať otázka – čo urobí Františkov nástupca v prípade, ak súd potvrdí nepodmienečný trest pre kardinála? Nechá Lev XIV. nastúpiť spolubrata kardinála do väzenia alebo mu udelí milosť? 

Istý precedens tu už máme. V roku 2012 pápež Benedikt XVI. udelil milosť svojmu bývalému komorníkovi Paolovi Gabrielemu, ktorý bol odsúdený v kauze Vatileaks.

Rupnik stále čaká na svoj ortieľ

Veľké očakávania od nového pápeža majú aj obete zneužívania v cirkvi. Lev bude musieť vyriešiť a rozhodnúť, čo bude so slovinským umelcom, kňazom a bývalým jezuitom Markom Rupnikom.

Toho v roku 2022 obvinili rehoľníčky z rodnej krajiny, že ich zneužíval nielen duchovne, ale aj sexuálne.

Keď následne jezuiti Rupnika vylúčili zo svojich radov, vrátil sa do Slovinska, kde pôsobí v jednej diecéze. 

Keďže obvinenia voči Rupnikovi sa týkajú konania voči dospelým ženám, údajné skutky už boli premlčané. (V prípade zneužívania maloletých v cirkvi neplatí premlčacia lehota.)

Do Rupnikovho prípadu zasiahol aj priamo pápež František, ktorý napriek premlčaniu rozhodol, že Dikastérium pre náuku viery môže začať známeho umelca vyšetrovať. Výsledok kánonického procesu zatiaľ nie je známy.

To, že nový pápež by mohol (nielen) k tomuto prípadu pristúpiť so všetkou ráznosťou, naznačuje jeho konanie v prípade vplyvnej katolíckej organizácie Sodalitium Christianae Vitae (SCV) so sídlom v Peru, teda v krajine, kde Robert Prevost pôsobil dlhé roky ako misionár a neskôr aj ako biskup.

Do SCV minulý rok zavítali vatikánski kontrolóri a na základe ich záverov bola organizácia začiatkom tohto roka rozpustená. Dôvodom boli početné dôkazy o rôznych formách zneužívania a korupcie.

Peruánski novinári, ktorí na nekalé praktiky poukázali už pred desiatimi rokmi, ale aj samotné obete verejne potvrdili, že prípad SCV sa na stôl pápeža Františka dostal až po tom, čo sa doň vložil biskup Prevost.

Jedna z obetí dokonca vyhlásila, že za nedávnymi obvineniami Roberta Prevosta z nedostatočného riešenia prípadov sexuálneho zneužívania v jeho bývalej diecéze Chiclayo nie je nič iné ako pomsta SCV.

Kritizovaná politika voči Číne

Zaujímavé bude sledovať aj to, ako sa nový pontifex popasuje s dohodou medzi Vatikánom a Čínou, ktorá bola uzatvorená v roku 2018 a stanovuje rámec pre obojstranne akceptovateľné vymenúvanie nových biskupov. V plnom znení však nikdy nebola zverejnená.

Za túto dohodu si však František a vatikánsky štátny sekretár Parolin vyslúžili silnú kritiku. Niektorí to totiž vnímajú tak, že obaja príliš ustúpili Pekingu a zradili tak prenasledovanú podzemnú cirkev, ktorá sa snaží byť verná Rímu.

Špekuluje sa aj o tom, že práve pre „čínsku politiku“ prišiel Parolin v konkláve o časť hlasov.  

Čínska a vatikánska vlajka s podobizňou Leva XIV. na Námestí sv. Petra. Foto: TASR/AP/Gregorio Borgia

Kritici poukazujú na to, že Čína sa s Vatikánom zahráva ako mačka s myšou a napriek vzájomnej dohode viackrát vymenovala biskupov bez súhlasu Vatikánu.

Vatikanista Andrea Gagliarducci nedávno napísal, že v najbližších týždňoch sa vo Vatikáne očakávajú rozhovory o tejto téme, pričom sa hovorí o úmysle urobiť z dočasnej dohody trvalú a zverejniť niektoré jej časti.

„Lenže takéto zrýchlenie v čase, keď do úradu práve nastúpil nový pápež, by bolo priamou urážkou Leva XIV., ktorý by sa tiež mohol rozhodnúť spomaliť vo vzťahoch s Čínou,“ nazdáva sa taliansky novinár.

Nemeckí rebeli neustupujú

Hoci bol pápež František často vykresľovaný ako liberál, v niektorých kruhoch mu vyčítali opak. Sklamanie z jeho pontifikátu bolo citeľné najmä v cirkvi v Nemecku, kde sa rozbehla tzv. nemecká synodálna cesta. 

Požiadavky nemeckej cirkvi sa za posledné roky vyostrili do takej miery, že Rím musel nakresliť červené čiary – tak sa dal chápať list kardinála Parolina z konca novembra 2023, kde jasne uviedol, že svätenie žien a zmeny v cirkevnom učení o homosexualite nemôžu byť predmetom diskusie.

Sám František nikdy nezasiahol priamo, no pomerne jednoznačné bolo jedno z jeho vyjadrení o tom, že jedna protestantská cirkev v Nemecku stačí. 

Vatikánska sedmaZačala cirkev v Nemecku testovať nového pápeža ešte pred jeho zvolením?

Pavol Rábara

Portál The Pillar si všimol, že počas uprázdneného pápežského stolca sa diali v Nemecku veci, ktoré by sa dali interpretovať aj ako pokus o testovanie budúceho pápeža. Zhrnuli sme ich v nedávnej Vatikánskej sedme.

Jedna z aktivít napríklad spočívala v tom, že po smrti pápeža Františka zverejnila oficiálna webová stránka Katolíckej cirkvi v Nemecku materiál pre pastoračných pracovníkov o požehnávaní párov v neregulárnych situáciách a párov rovnakého pohlavia. 

Budeme tak čakať odpovede na tieto otázky: Vyjadrí sa Lev XIV. priamo k požiadavkám väčšiny nemeckého episkopátu, napríklad formou listu biskupskej konferencii? Ako sa postaví k vymenúvaniu biskupov v tejto krajine? A zavíta tam na apoštolskú cestu, čomu sa jeho predchodca vyhol?

Liturgická vojna v Indii

Pápež Lev XIV. si mohol medzi „úlohami“ nájsť aj doriešenie sporu, ktorý sa týka Sýrsko-malabarskej cirkvi v Indii. S počtom takmer päť miliónov veriacich ide o druhú najpočetnejšiu východnú cirkev – po Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi.

Spomínaný problém súvisí s liturgickou reformou a jej odmietaním v najväčšej diecéze Ernakulam-Angamaly.

Pre zjednodušenie – po Druhom vatikánskom koncile bola snaha Rímu, aby východné cirkvi posilnili svoju pôvodnú liturgickú identitu, ktorá sa za stáročia prudko latinizovala. V spomínanej diecéze sa však tento zámer neujal. Nepomohlo ani to, keď Synoda Sýrsko-malabarskej cirkvi prijala kompromisné riešenie. 

Situácia sa vyostrila až do takej miery, že dochádzalo k fyzickým útokom v kostoloch či páleniu podobizní kardinálov. Pápež František v lete 2023 poveril slovenského arcibiskupa Cyrila Vasiľa, aby ako jeho vyslanec riešil tento spor. Vasiľ pri svojej ceste do indickej diecézy čelil dokonca aj rozvášnenému davu a musel ho chrániť policajný kordón. 

Medzičasom došlo k významných personálnym zmenám, keď synoda zvolila za väčšieho arcibiskupa Rafaela Thattila. Lenže ani novej hlave cirkvi sa nepodarilo spor vyriešiť. 

Keď sa vlani v júni čítal v chrámoch jeho okružný list, na miestach, kde mala väčšinu skupina povstalcov, došlo k násilným scénam. Niekde vyhodili pastiersky list do smetí, inde ho verejne spálili. V jednej bazilike sa dve skupiny dostali do potýčok, čo si vynútilo zásah polície. 

Vrchný arcibiskup neskôr zmenil taktiku. Žiadal, aby sa v nedeľu a vo sviatky slávila aspoň jedna liturgia podľa nariadenia synody. Toto bolo prijaté ako predbežná dohoda.

Vlani v decembri ustanovilo vedenie cirkvi tribunál, ktorý sa má zaoberať nedodržiavaním nariadení v otázke slávenia liturgie.

Nový pápež sa v tejto téme bude musieť rozhodnúť, ako intenzívne sa do nej vloží. „A žiadna z možností nie je jednoduchá ani bez rizika,“ komentuje The Pillar.

Vydýchnu si tradicionalisti?

Pri liturgii ešte na chvíľu ostaneme. Kým Benedikt XVI. pristupoval k jej predkoncilovému sláveniu veľmi ústretovo (spomeňme si na jeho dokument Summorum pontificum z roku 2007), František zvolil opačný prístup.

V roku 2021 vydal apoštolský list motu proprio Traditionis custodes, ktorým, naopak, obmedzil možnosti slávenia tzv. tridentskej omše. Neskôr sa objavili dokonca fámy, že František chce túto formu slávenia úplne zakázať, čo sa však nepotvrdilo.  

Dodnes je však táto téma veľmi živá. Dokazuje to aj aktuálny prípad americkej diecézy Charlotte, kde sa biskup Michael Martin v duchu nariadení Traditionis custodes rozhodol dosiahnuť „jednotnejšie slávenie omše“ eliminovaním jej predkoncilovej formy, proti čomu sa zdvihla vlna odporu.

To, že Lev XIV. sa nebráni liturgickým a ceremoniálnym prvkom, aké sme naposledy videli u Benedikta XVI., dáva tradicionalistom nádej, že nájdu u nového pápeža viac pochopenia, ako to bolo v prípade jeho predchodcu. 

Obavy zo zákazu predkoncilovej liturgiePribúdajú žiadosti, aby pápež zachoval tridentskú omšu. Hrozí jej zrušenie?

Pavol Hudák

Diakonky: stále otvorená téma?

Téma postavenia žien v cirkvi bola jedna z najvýraznejších, ktoré rezonovali v súvislosti so synodou o synodalite – projekte pápeža Františka, ktorý predstavoval vnútrocirkevnú diskusiu o fungovaní cirkvi. 

Kým svätenie žien za kňazov sám František jasne odmietol, tému diakoniek prenechal skúmaniu jednej z desiatich teologických komisií, ktoré sa mali venovať najpálčivejším otázkam. František teda k diakonkám nepovedal ani jasné áno, ani nie. Raz sa vyjadril, že táto téma „ešte nedozrela“. 

Religion News Service uvádza, že jednotlivé študijné skupiny by mali čoskoro odovzdať záverečné výstupy svojej práce. Niektoré však požiadali o predĺženie termínu do decembra vzhľadom na smrť pápeža Františka a príchod nového. Kancelária synody nepotvrdila, či o odklad požiadala aj študijná skupina 5, ktorá skúma otázku diakoniek.

Skôr či neskôr však bude mať pápež Lev XIV. na stole jej výstup. Aký postoj zaujme, je ťažké odhadnúť, keďže k tejto téme sa v minulosti vyjadril len v náznakoch.

Foto: TASR/AP/Francisco Seco

National Catholic Reporter pripomína, že v októbri 2023, ku koncu prvého zasadania synody v Ríme, dostal vtedajší kardinál Prevost novinársku otázku o ženách v riadiacich pozíciách a aj o kňazskom a diakonskom svätení žien.

Kardinál Prevost poukázal na „veľmi významnú a dlhú tradíciu cirkvi“ o nesvätení žien za kňažky, čo podľa NC Reporter naznačuje, že sa nechystá túto vec meniť. Pri otázke diakoniek pripomenul, že „dve komisie pre diakonky naznačujú, že určite existuje otvorenosť venovať sa tejto otázke“. 

Pokiaľ ide o vymenúvanie žien do riadiacich funkcií, zdá sa, že Lev XIV. pôjde v podobnej línii ako jeho predchodca. Ukazuje to aj jedno z prvých vymenovaní, keď rehoľnú sestru Tizianu Merlettiovú vymenoval za vedúcu sekretariátu Dikastéria pre zasvätený život, ktoré riadi ako prefektka rehoľníčka Simona Brambillová.

Ako sa však postaví k samotným diakonkám, zatiaľ ostáva otázne.