Cirkev bez pápeža Kardináli majú len „kúriť a svietiť“, konkláve bude veľmi pestré

Zástupca šéfredaktora denníka Postoj Imrich Gazda a právnik Igor Augustinič približujú, čo cirkev čaká v nasledujúcich dňoch, a hodnotia pontifikát zosnulého pápeža.

Dozviete sa aj to, kto zvoláva kardinálov do Ríma, aké sú úlohy kamerlenga, prečo konkláve povedie kardinál Parolin a nie dekan kardinálskeho kolégia Re, ale aj to, koľko pápežov je už pochovaných v bazilike Santa Maria Maggiore. 

Bola pre vás smrť pápeža Františka nečakaná?

Imrich Gazda: Bola prekvapivá, to najhoršie som čakal, keď bol hospitalizovaný a jeho choroba prerástla do obojstranného zápalu pľúc.

Naopak, v uplynulých dňoch sa pápež opakovane objavoval na verejnosti, nemal už ani nosové kanyly a Vatikán uisťoval o zlepšujúcom sa stave. Asi som to zle čítal, pretože Františkove súkromné návštevy Baziliky svätého Petra, Santa Maria Maggiore či rímskej väznice na Zelený štvrtok neboli dôkazom zlepšujúceho sa zdravia, ale jeho rozlúčkou s miestami, ktoré mu boli vzácne.

Zdalo sa, akoby bol mal pápež stále chuť žiť a akoby bol býval z najhoršieho vonku...

Igor Augustinič: Mňa jeho smrť, pravdupovediac, neprekvapila. Samozrejme, nevedel som, kedy príde, ale keď vnímame prirodzené životné skutočnosti, tak vieme, čo môže nastať pri určitom veku a zdravotných problémoch.

V celom tom však bola veľmi krásna Božia náhoda alebo Boží scenár. Pápež zomrel bezprostredne po najväčšom kresťanskom sviatku, Veľkej noci. A pápežská omša, ktorá sa slúži na Veľkonočnú nedeľu, sa začína špecifickým obradom, ktorý na Slovensku nevidíme.

Je to obrad Peter, svedok zmŕtvychvstania. Odhalí sa ikona Krista Spasiteľa a za spevu Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi pápež pristúpi a uctí si ju. Očami viery sa tento obrad udial zvláštnym spôsobom, že Šimon Peter dnešných čias sa stretol s Kristom, ale už nie pred naším zrakom. Verím tomu, že to tak skutočne bolo.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Mnohí vidia symboliku v odchode Františka, v tom, že zomrel na Veľkonočný pondelok, podobne ako Ján Pavol II. pred dvadsiatimi rokmi v predvečer Nedele Božieho milosrdenstva. Niektorí hovoria, že posolstvo Urbi et orbi bolo akoby jeho závetom. Apeloval v ňom na mier a aj vo svojom testamente napísal, že utrpenie týchto dní obetuje za svetový mier.

Imrich Gazda: On to už mal vo svojom pápežskom mene, ktoré si dal podľa svätého Františka z Assisi. Neskôr k tomu povedal, že svätý František bol muž chudoby a pokoja, ktorý sa usiloval chrániť stvorenstvo. Nomen omen – celý pápežský program mal obsiahnutý vo svojom mene, neskôr ho verbalizoval aj v exhortácii Evangelii gaudium: jednoduchosť a chudoba, pokoj a mier, ochrana stvorenstva.

Igor Augustinič: Dodal by som, že testament, ktorý v pondelok večer zverejnila Svätá stolica a je veľmi strohý, pochádza ešte z roku 2022. Čiže slová „utrpenie týchto mojich dní obetujem za pokoj vo svete a bratstvo medzi ľuďmi“ sa nevzťahujú len na posledné dni a týždne, ale on už celé uplynulé roky žil s myšlienkou, že toto všetko obetuje za pokoj vo svete a za bratstvo ľudstva.

Môžeme toto vnímať ako odkaz jeho pontifikátu?

Imrich Gazda: Áno. Pontifex znamená staviteľ mostov a pápež František bol naozaj tým, kto sa snažil stavať mosty, a to nie len medzi Ruskom a Ukrajinou. Spomeňme si, ako sa zasadzoval za mier v Južnom Sudáne, komunikoval s oboma znepriatelenými lídrami. Keď dospeli k dohode, na znak vďaky im pobozkal nohy.

Rovnako vytváral mosty aj medzi cirkvami a náboženstvami či medzi jednotlivými generáciami. Mladým pripomínal, aby načúvali starým ľuďom a nepestovali kultúru skartovania. Takisto budoval mosty aj z cirkevného centra na periférie.

Čo ďalšie by ste vyzdvihli na Františkovom pontifikáte?

Igor Augustinič: Jeho silná myšlienka je milosrdenstvo – cirkev by mala mať otvorené srdce aj pre tých, ktorí nie sú úplne predpisoví. V sekulárnych médiách sa to často interpretovalo tak, že pápež prijíma všetkých. Áno, prijíma, ale to neznamená, že znižuje latku toho, čo považujeme za ideál.

Tak ako to bolo napísané v našom komentári, že pre liberálov bol málo liberálny a pre konzervatívcov málo konzervatívny. Mne sa však zdá, že v základných otázkach bol konzistentný.

Imrich Gazda: Bol evanjeliový, a to neznamená byť konzervatívny alebo liberálny.

Za zosnulým pápežom FrantiškomZaskočil svet i samotnú cirkev. Bol reformátorom, ale najmä milosrdným otcom

Imrich Gazda

Aký je podľa vás jeho odkaz pre Slovensko? Zreflektovali sme ho dostatočne?

Imrich Gazda: Zo všetkých príhovorov, ktoré povedal počas návštevy našej krajiny v roku 2021, ma najviac oslovuje myšlienka adresovaná mladým v Košiciach, keď im povedal, aby boli zakorenení a otvorení. To znamená, že treba mať tradíciu, pevné korene, ale tradícia nemá byť len udržiavaním pahreby, ale rozdúchavaním ohňa.

Potom to doplnil v Šaštíne, kde dal za príklad Pannu Máriu, ktorá sa vydala na cestu za Alžbetou. Vyzýval, aby sme sa nezastavovali, nestagnovali, ale boli neustále v pohybe. To je aj princíp synodality, byť spolu na ceste.

Pápež sa počas celého pontifikátu usiloval vniesť do cirkvi novú dynamiku. Mnohé veci sa mu možno nepodarilo dotiahnuť, mnohé reformy ostali načaté a možno sa celkom neujali, ale ponúkol impulzy, s ktorými jeho nástupca bude musieť pracovať. František natoľko vtlačil cirkvi nového ducha, že už nikdy nebude taká ako pred ním.

Čo sa dialo po smrti pápeža Františka, keď lekári stanovili smrť?

Igor Augustinič: Spustil sa proces presných obradných a právnych krokov. Najprv kardinál kamerlengo oznámil verejnosti smrť pápeža. Stáli pri ňom osoby, ktoré budú počas uprázdneného pápežského stolca najdôležitejšie. Bol tam bývalý štátny sekretár Pietro Parolin, substitút štátneho sekretaritátu Edgar Peña a majster pápežských liturgických slávení Diego Ravelli.

Kľúčové postavy do zvolenia nového pápežaKto sú kardináli Re, Farrell a Parolin a prečo sú dôležití

Pavol Hudák

Potom nasledovali ďalšie formálne kroky. Prvým bolo potvrdenie smrti. Robí to pápežov lekár, ktorý je riaditeľom Úradu zdravotníctva a hygieny Vatikánskeho mestského štátu. Vystavil dokument, ktorý by sme mohli prirovnať k správe o obhliadke mŕtvoly, kde sa skonštatuje príčina smrti. Videli sme, že to napokon neboli respiračné problémy. Stanoví sa teda oficiálny dôvod smrti.

Potom nasleduje prvý úkon, ktorý je aj liturgickým obradom, a je to oficiálna konštatácia smrti. Tejto liturgii predsedá kardinál kamerlengo. Z vôle pápeža Františka sa to už nedeje v byte pápeža, ale v kaplnke. Kamerlengo skonštatuje, že pontifex zomrel, prečíta sa list o obhliadke mŕtveho a prednesie sa krátka modlitba.

Potom sa telo uloží do rakvy. To je tiež novinka. Pápež bol predtým vystavený na márach. František si však želal, aby jeho telo bolo uložené do rakvy, aj keď je ešte potom otvorená. Je to vlastne obraz, ktorý vidíme bežne na pohreboch aj u nás.

Dôležité je, čo sa bude diať ďalej. V Ríme sa už schádzajú kardináli, ktorí sa stretávajú na kongregáciách, kde diskutujú a prijímajú rozhodnutia v najdôležitejších otázkach. Kým nie je zvolený nový pápež, tak vedú cirkev v zmysle udržiavacieho režimu „kúriť a svietiť“.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Spomenuli ste kardinála kamerlenga alebo komorníka. Čo je jeho úlohou?

Igor Augustinič: Je hlavou celého procesu, ktorý sa teraz deje, aj keď v súčasnosti je jeho úloha skôr ceremoniálna. Oficiálne konštatuje pápežovu smrť a vedie podstatnú časť pohrebných obradov. Aj keď pohrebnú omšu slúži dekan kardinálskeho kolégia, ostatným obradom predsedá práve kamerlengo.

V minulosti bol navyše skutočným správcom majetkov počas sede vacante. Jeho hlavnou úlohou bolo, aby sa pápežské majetky zachovali pre budúceho pápeža. Môže to znieť absurdne, ale v minulosti boli voľby pápeža, ktoré trvali aj dva-tri roky.

Imrich Gazda: Kardinálom kamerlengom je momentálne Američan Kevin Farrell a dekanom kardinálskeho zboru je Talian Giovanni Battista Re, ktorý má už 91 rokov. Prodekanom je argentínsky kardinál Leonardo Sandri, ktorý má 81 rokov. Ich vek spomínam schválne, pretože do konkláve vstupujú len kardináli mladší ako 80 rokov. 

Otázkou je potom, kto bude riadiť konkláve, a vychádza to na kardinála Parolina, ktorý je prvý v rade kardinálov biskupov.

Spomenuli ste viackrát termín bývalý štátny sekretár. Kto ho odvolal?

Igor Augustinič: Smrťou pápeža končia takmer všetci predstavitelia úradov Rímskej kúrie. Jednými z mála, ktorí ostávajú vo svojich funkciách, sú kamerlengo a penitenciár. Je to kardinál, ktorý vedie úrad udeľujúci milosti a rozhrešenia z cirkevných trestov, ktoré človek vyznáva v spovedi. Ostáva aj pápežský almužník, čo je tiež symbolické. Keď zomrel pápež, neznamená to, že máme zanedbať starostlivosť o chudobných.

Príhovory pápeža Františka na SlovenskuNeskláňajte hlavy k zemi, dvíhajte ich k nebu

Postoj

Kto teda vedie Katolícku cirkev v čase sede vacante?

Igor Augustinič: Vedie ju kolégium kardinálov ako kolektívny orgán, ktorého hlavnou úlohou je čím skôr zvoliť nového pápeža. Konkláve sa má zvolať tak, aby sa v ideálnom prípade začalo na pätnásty deň po smrti pápeža, najneskôr na dvadsiaty deň. Pápež Benedikt XVI. to však upravil tak, že so súhlasom kardinálov sa môže začiatok konkláve posunúť už na desiaty deň po smrti pápeža.

Imrich Gazda: Bude to veľmi pestré, pretože máme až 135 kardinálov, ktorí vstúpia do konkláve. Je ich o dvadsať viac, ako volilo Františka alebo Benedikta XVI. Kardináli sú tiež národnostne veľmi zmiešaní, keďže František menoval kardinálov aj z krajín, ktoré doteraz kardinálov nemali.

Na jednej strane tak bude zastúpenie v konkláve veľmi reprezentatívne, na druhej strane pretože sa kardináli nemusia až tak dobre poznať, keďže pápež František ich príliš nezvolával do Ríma, bude veľmi zaujímavé sledovať, či ten počet a pestrosť budú plusovým faktorom alebo preto dôjde k dlhšiemu hľadaniu Františkovho nástupcu. Ale to som predbehol, čaká nás ešte pohreb.

K tomu som sa ešte chcel dostať. Aké zmeny urobil František v pohrebných obradoch pápeža? V čom bude iný od pohrebu Jána Pavla II.?

Imrich Gazda: Okrem toho, čo už bolo povedané o prenesení tela zosnulého do kaplnky a nevystavovaní na katafalku, by som doplnil, že rakva je z obyčajného dreva, nemá tri vrstvy ako v minulosti – olovenú, dubovú a cédrovú.

Najpodstatnejšie však je, že František bude pochovaný v bazilike Santa Maria Maggiore. Nebude prvý, pochovaných je tam už šesť pápežov, no posledným bol Klement IX. v roku 1669. Som zvedavý, ako Vatikán vyrieši presun pápežovho tela, aký kompromis nájde medzi tým, aby to bolo dôstojné, no zároveň aby to nebolo príliš pompézne, čo by sa Františkovi asi nebolo páčilo.