Kľúčové postavy do zvolenia nového pápeža Kto sú kardináli Re, Farrell a Parolin a prečo sú dôležití

Hoci cirkev vedie v čase bez pápeža kardinálsky zbor ako celok, predsa len možno hovoriť o niektorých z nich ako o kľúčových postavách. Predpisy im totiž zverujú počas tzv. sede vacante dôležité úlohy.

Ide predovšetkým o kardinála komorníka, dekana kardinálskeho kolégia a v aktuálnom prípade aj o štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina. 

Keďže dekan kolégia kardinál Re sa pre vek (má 91 rokov) nebude môcť zúčastniť na konkláve, voľbu pápeža povedie na základe pravidiel najvyššie postavený kardinál z radu kardinálov biskupov, ktorým je 70-ročný Parolin.

Začnime však osobou kardinála, ktorý v pondelok oznámil svetu smrť pápeža Františka.

Kevin Joseph Farrell

Kardinál Kevin Farrell oznamuje smrť pápeža Františka v pondelok 21. apríla 2025. Foto: TASR/AP

Kardinál komorník je akýmsi moderátorom obdobia bez pápeža. Okrem úloh, ktoré sme spomínali v článku o sede vacante, má aj silné právomoci v oblasti ekonomiky a financií. 

Službu kardinála komorníka vykonáva americký kardinál Kevin Joseph Farrell.

Narodil sa v Dubline v Írsku 2. septembra 1947. Službu kamerlenga vykonáva od 14. februára 2019 a zároveň je prefektom Dikastéria pre laikov, rodinu a život.

Študoval na univerzite v španielskej Salamance a na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme. Má licenciát z filozofie a na Univerzite sv. Tomáša v Ríme si urobil licenciát z teológie.

Kardinál Farrell bol členom Legionárov Krista, ku ktorým vstúpil v roku 1966. Za kňaza bol vysvätený na Štedrý deň v roku 1978.

Po kňazskej vysviacke slúžil ako kaplán Legionárov Krista (Regnum Christi) na Univerzite v Monterrey v Mexiku. V roku 1983 sa vrátil do USA, kde vykonával pastoračnú službu vo farnosti v Bethesde vo Washingtone.

V roku 1984 opustil Legionárov Krista a bol inkardinovaný do arcidiecézy Washington. Tam až do roku 2002 vykonával rôznu pastoračnú činnosť.

Slúžil v rôznych farnostiach a zastával významné administratívne úlohy. Bol riaditeľom Španielskeho katolíckeho centra, výkonným riaditeľom Katolíckej charity a finančným tajomníkom.

Vo februári 2002 prijal biskupskú vysviacku po tom, ako bol vymenovaný za pomocného biskupa vo Washingtone.

Čo sa deje po smrti pápežaKto riadi cirkev? Aká je úloha kardinála komorníka a kedy môže byť konkláve?

Pavol RábaraPavol Hudák

Ako pomocný biskup býval štyri roky v rovnakej rezidencii ako bývalý kardinál Theodore McCarrick. Farrell bol zároveň aj jeho generálnym vikárom. Napriek tomu, že bol v tesnej blízkosti McCarricka, kardinál Farrell dôrazne tvrdil, že nevedel o sexuálnom zneužívaní a o škandáloch bývalého kardinála. 

Farrell tvrdí, že bol šokovaný, keď sa k nemu tieto obvinenia dostali, a že nikdy nepočul ani žiadne fámy o zneužívaní.

V roku 2007 bol Farrell vymenovaný za biskupa v Dallase. Na diecézu mal významný pozitívny vplyv. Pomohol jej preniesť sa cez predchádzajúce škandály.

Pätnásteho augusta 2016 ho pápež František vymenoval za prefekta Dikastéria pre laikov, rodinu a život a ešte v ten istý rok ho povýšil do kardinálskej hodnosti. V polovici februára 2019 ho František vymenoval za komorníka (kamerlenga).

Dvadsiateho deviateho septembra 2020 ho Svätý Otec vymenoval za prezidenta Komisie pre dôverné záležitosti, 2. júna 2023 zasa za predsedu Najvyššieho súdu Mestského štátu Vatikán s účinnosťou od 1. januára 2024.

S osobou kardinála Farrella sa spájajú aj kontroverzie. V roku 2019 vyšlo najavo, že dostal 29-tisíc dolárov na renováciu bytu vo Vatikáne v dvoch šekoch. Peniaze mu poslal biskup Michael Bransfield, ktorý sa dopustil sexuálnych škandálov, zneužívania a žil luxusným životom.

Kardinál sa bránil, že biskup za to nič nedostal a že peniaze vrátil.

V roku 2018 vyhlásil, že kňazi nie sú dôveryhodní, pokiaľ ide o prípravu na manželstvo, keďže nikdy nezažili túto skúsenosť, a tak nemusia byť tými najlepšími ľuďmi na prípravu druhých na manželstvo.

Napriek všetkému František kardinálovi Farrellovi dôveroval a vymenoval ho za jediného správcu, ktorý mal dohliadať na reformu vatikánskeho dôchodkového systému.

Spomedzi vysokých úradníkov kúrie je Farrell vo Vatikáne považovaný za najkompetentnejšieho v administratívnych a finančných záležitostiach. 

Farrell bol Františkovi blízky v názoroch na pastoračné otázky. Vyjadril podporu prístupu pápeža Františka k svätému prijímaniu pre rozvedených a znovu zosobášených. 

Kardinál Farrell uviedol, že v apoštolskej exhortácii Amoris laetitia hovorí Duch Svätý a že je verná cirkevnej doktríne, pričom pokračuje v učení predchádzajúcich pápežov. 

Americký prelát je aj horlivým propagátorom synody a presadzuje, aby ženy mali v cirkvi väčší hlas a slovo.

O LGBT ľuďoch tvrdí, že nikdy nesmú byť vylúčení z pastoračnej starostlivosti a zo záujmu cirkvi.

Farrell sa tiež pripojil ku kolegom kardinálom Josephovi Tobinovi a Robertovi McElroyovi a verejne chválil knihu jezuitu Jamesa Martina z roku 2017 o budovaní mostov s komunitou LGBT, označil ju za veľmi potrebnú. 

Giovanni Battista Re

Kardinál Giovanni Battista Re číta pápežovu homíliu v sobotu 19. apríla 2025. Foto: TASR/AP

Druhou dôležitou postavou je dekan kardinálskeho kolégia, aktuálne 91-ročný Talian Giovanni Battista Re.

Ide o vplyvného dlhoročného predstaviteľa Rímskej kúrie, ktorého kariéra trvá už päťdesiat rokov.

Kardinála bolo často vídať, keď slúžil omše na Vianoce či Veľkú noc, ktorým síce predsedal pápež, ale omšu slúžil Re. Tak to bolo aj tento rok, keď kardinál Re viedol veľkonočnú vigíliu na Bielu sobotu.

Kardinál Re sa narodil 30. januára 1934 v talianskom Borne, kňazom sa stal v roku 1957 a má doktorát z cirkevného práva.

Do kúrie vstúpil v roku 1963, keď bol tajomníkom arcibiskupa Giovanniho Benelliho a zastával rôzne diplomatické funkcie. V roku 1987 ho Ján Pavol II. vymenoval za sekretára Kongregácie pre biskupov.

V roku 1989 sa stal zástupcom pre všeobecné záležitosti Štátneho sekretariátu, čo bola kľúčová funkcia zodpovedná za každodenný chod Svätej stolice. Funkciu zastával jedenásť rokov. 

V roku 2000 ho Ján Pavol II. vymenoval za prefekta Kongregácie pre biskupov a za predsedu Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku. O rok neskôr ho povýšil do kardinálskej hodnosti. 

Kardinál Re stál na čele kongregácie desať rokov, a tak zohrával kľúčovú úlohu pri vymenovávaní biskupov po celom svete.

V roku 2020 bol zvolený za dekana kolégia, v roku 2025 mu pápež túto funkciu predĺžil.

Re je známy ráznym postojom voči umelým potratom. V roku 2009 obhajoval exkomunikáciu tých, ktorí sa podieľali na poskytnutí potratu deväťročnému dievčaťu, ktoré bolo obeťou znásilnenia v Brazílii. Kardinál povedal, že „počaté dvojčatá boli dve nevinné osoby, ktoré mali právo na život a nemohli byť odstránené“ a že „život musí byť vždy chránený“. 

Ako prefekt Kongregácie pre biskupov zohral Re ústrednú úlohu v pokusoch Benedikta XVI. potrestať bývalého kardinála Theodora McCarricka.

Podieľal sa na stiahnutí exkomunikácie biskupov tradicionalistického Bratstva sv. Pia X. (tzv. lefébristov). Dekrét síce podpísal a vydal, ale rozhodnutie prišlo od pápeža Benedikta XVI. Kardinál však toto rozhodnutie vykonal prostredníctvom oficiálnych kanálov.

V roku 2020 ako nový dekan kardinálskeho kolégia poslal list všetkým kardinálom, kde tvrdil, že dohoda medzi Vatikánom a Čínou predstavuje názory Jána Pavla II. a Benedikta XVI. a že kardinál z Hongkongu Joseph Zen sa vo svojom nesúhlase s dohodou mýli.

Zen odpovedal na Reho list a vyzval ho, aby poskytol dôkaz o schválení dohody Benediktom XVI. Pýtal sa, prečo nebola podpísaná skôr, ak to tak bolo. 

Hoci je kardinál Re v niektorých otázkach cirkevnej doktríny konzervatívny, z politického hľadiska je už dlho známe, že sa prikláňa k názorom talianskej stredovej ľavice. 

Kardinál má napriek pokročilému veku stále značný vplyv vo Vatikáne.

Pápež František opísal Reho ako niekoho, kto s ním v niektorých otázkach otvorene nesúhlasí, ale ktorého rady a názory si napriek tomu váži. 

Aj keď Re už nebude môcť vstúpiť do konkláve, zahraničné médiá, ktoré majú zdroje vo Vatikáne, píšu o tom, že Reho slovo môže mať vplyv na výber novej hlavy Katolíckej cirkvi.

Jeho hlas totiž bude určite počuť na stretnutiach a zasadaniach kardinálov pred konkláve, kde rôzne frakcie a skupiny už diskutujú o hlave cirkvi.

Pietro Parolin

Kardinál Pietro Parolin počas brífingu po svätej omši v Šaštíne 15. septembra 2023. Foto: TASR/Dano Veselský

Kardinál Pietro Parolin sa narodil 17. januára 1955 v talianskom mestečku Schiavon v diecéze Vicenza na severe krajiny, presnejšie v Benátsku. Toto mestečko má dnes okolo 2 600 obyvateľov.

Keď mal Pietro Parolin desať rokov, rodinu zasiahla tragédia. Jeho otec zahynul pri dopravnej nehode. Keď nastupoval do auta, vrazilo do neho iné vozidlo. Od tohto dňa Pietro, jeho mladší brat a osemmesačná sestra ostali len s matkou.

Talentovaného študenta po vysviacke poslal biskup študovať do Ríma kánonické právo na Pápežskú gregoriánsku univerzitu. Biskup ho potom plánoval poveriť službou v diecéznom tribunáli v oblasti rodinnej pastorácie.

Dostal sa však do diplomatických aktivít Svätej stolice. V roku 1986 odišiel dnešný kardinál na svoju prvú diplomatickú misiu. Tri roky pôsobil ako diplomat v Nigérii. V krajine sa zapojil do pastoračných aktivít miestnych katolíkov a oboznámil sa s problémami vo vzťahoch medzi katolíkmi a moslimami.

Potom ho poslali na nunciatúru do Mexika. Tam výrazne prispel k záverečnej fáze rozsiahlej práce, ktorá viedla k právnemu uznaniu Katolíckej cirkvi v krajine a nadviazaniu diplomatických vzťahov.

Tieto namáhavé rokovania viedli k tomu, že Mexiko sa oficiálne zbavilo sekulárneho a antiklerikálneho charakteru, ktorý prenikol aj do jeho ústavy.

Kto je kardinál ParolinAko dieťa prišiel o otca. Z diplomata to dotiahol až na vatikánskeho „premiéra“

Pavol Hudák

Zaoberal sa aj právnymi otázkami medzi Vatikánom a Izraelom. Za pontifikátu Benedikta XVI. sa obnovili vzťahy medzi Vatikánom a Čínou, k čomu takisto prispel nemalou mierou práve Parolin.

Boli to roky, v ktorých Parolin viedol vatikánsku delegáciu pri dôverných rokovaniach s čínskymi predstaviteľmi s cieľom vyriešiť problémy, ktorým kresťania stále čelia v Číne.

Práve vzťahy medzi Vatikánom a Čínou sú však predmetom kritiky niektorých v cirkvi, napríklad bývalý hongkonský biskup kardinál Joseph Zen hovorí až o zrade podzemnej cirkvi v najľudnatejšej krajine.

V roku 2013 pápež František menoval Parolina za štátneho sekretára a o rok neskôr ho povýšil do kardinálskej hodnosti. Kardinál Parolin je aj členom Rady kardinálov, ktorá pomáha pápežovi s reformami.

V roku 2023 navštívil kardinál Parolin Slovensko, slúžil omšu na púti v Šaštíne, na východe krajiny sa stretol s ukrajinskými utečencami.