Prečo sme nikdy nemali kardinála v konkláve Tomka a Korca voľba pápeža minula. Tí, ktorí sa na nej zúčastnili, nehlásili sa k slovenskej národnosti

Tomka a Korca voľba pápeža minula. Tí, ktorí sa na nej zúčastnili, nehlásili sa k slovenskej národnosti — Foto: archív TASR

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Kardinál Alexander Rudnay bol síce hrdým Slovákom, no nedostavil sa ani na jedno z dvoch konkláve, ktoré sa konali počas jeho éry.

Vypočuť článok

Venuje sa náboženským témam, najmä aktuálnemu dianiu v kresťanských cirkvách. Vyštudoval dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. V minulosti pôsobil na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Ďalšie autorove články:

Kto sú slovenskí starokatolíci Vzišli z odporu proti Rímu, neskôr sa ich cesty rozdelili. Jedni chcú požehnávať homosexuálne zväzky, druhí to odmietajú

Ombudsman má pravdu Podmienky registrácie cirkví treba zmierniť. A vôbec nejde o islam

Magnifica humanitas Treba odzbrojiť umelú inteligenciu, vyzval Lev XIV. Jeho prvá encyklika sa venuje aj vojne, práci a slobode

Slovensko tento rok nebude mať v konkláve svoje zastúpenie. No nemalo ho ani v roku 2013, 2005, 1978 a takto by sme mohli pokračovať ďalej a ďalej do minulosti.

Pozrime sa na to v skratke.

2025

Slovensko momentálne nemá svoje zastúpenie v kardinálskom zbore, takže do konkláve nemá kto vstúpiť.

2013 (zvolenie Františka)

Slovensko malo dvoch kardinálov: kardinála Jána Chryzostoma Korca a Jozefa Tomka. Obaja však mali už 89 rokov, a keďže do konkláve vstupujú len kardináli pod osemdesiatkou, tak sme v Sixtínskej kaplnke opäť nemali nikoho.

Rolu kardinála Tomka počas predkonklávnych generálnych kongregácií však v nedávnom rozhovore pre denník Postoj vyzdvihol pražský kardinál Dominik Duka.

V rámci diskusie medzi kardinálmi o tom, aké kritériá by mal spĺňať nový pápež, sa Tomko prihlásil o slovo a povedal: „Páni bratia kardináli, vaše požiadavky sú také, že všetci svätí pápeži by ich nedokázali splniť. Uvažujte realisticky a uvedomte si aj priority, ktoré ste mali včera. Aby to boli priority, dajte ich tri, a nie dvadsať, lebo potom sa vám všetko vytratí.“

Kardinál Duka, ktorý v roku 2013 patril medzi voliteľov, k tomu s úsmevom dodal: „Bol to starý skúsený kardinál. Tieto slová by mali znieť aj do synodálneho procesu.“

Kardinál Duka spomína na konkláveKardináli sa nesmú v izbách navštevovať, jeden sa popálil na dymovnici

Pavol Hudák

2005 (zvolenie Benedikta XVI.)

Aj tu platí vyššie povedané. Slovensko malo dvoch kardinálov: Korca a Tomka. Obaja však mali 81 rokov, takže na konkláve nemohli participovať.

1978 (zvolenie Jána Pavla I. a Jána Pavla II.)

Tento rok bol výnimočný tým, že sa konali hneď dve konkláve. Najprv v auguste, no keďže Ján Pavol I. zomrel už po 33 dňoch, v októbri sa konalo ďalšie, z ktorého vzišiel Ján Pavol II.

V tom čase sme však nemali medzi kardinálmi nikoho, keďže Jozefa Tomka vymenoval za kardinála Ján Pavol II. až v roku 1985 a Jána Chryzostoma Korca v roku 1991.

Ako to bolo v dávnejšej minulosti

Pohľad do histórie ukazuje, že slovenskí kardináli nevolili pápeža ani v dávnejšej minulosti. Niektorí však mali so Slovenskom aspoň čosi spoločné.

Ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas János Csernoch (1852 – 1927), ktorý pochádzal zo Szakolcza (dnešná Skalica), bol pri voľbe pápeža Benedikta XV. v roku 1914. Bol prívržencom Uhorska, hlásil sa k maďarskej národnosti, ale k slovenskému národu mal pozitívny vzťah, podporoval rôzne duchovné a vzdelávacie aktivity.

Vo Veľkých Levároch (dnes okres Malacky) sa zasa narodil Sigismund von Kollonitsch (1676 – 1751), ktorý sa zúčastnil konkláve v rokoch 1730 (zvolený Klement XII.) a 1740 (Benedikt XIV.).

Z Komornu (dnešné Komárno) pochádzal kardinál Leopold Karl von Kollonitsch Lipót (1631 – 1707), ktorý krátko zastával pozíciu nitrianskeho biskupa. Zúčastnil sa na voľbe pápeža v roku 1689, z ktorej vzišiel Alexander VIII., a v roku 1691, kde bol zvolený Inocent XII. Počas jeho života sa konkláve konalo ešte aj v roku 1700, ale na ňom už neparticipoval.

Z územia dnešného Slovenska pochádzali aj traja ďalší kardináli: Juraj Haulík Váralvai (1787 – 1869) z Trnavy pôsobil ako záhrebský arcibiskup; Ján Krstiteľ Scitovszky (1785 – 1866) z Belej bol rožňavským biskupom a Alexander Rudnay (1760 – 1831) z Považian zastával úrad ostrihomského arcibiskupa.

Kým počas kardinálskeho pôsobenia prvých dvoch sa konkláve nekonalo, v ére Alexandra Rudnaya sa konali až dve voľby pápeža (v roku 1829 zvolili Pia VIII. a v roku 1830 Gregora XVI.). Ani na jednej voľbe sa však Rudnay nezúčastnil.

Cirkevný historik Peter Olexák v jednom zo starších článkov pre denník Postoj povedal, že zo spomínaných kardinálov sa k slovenskej národnosti hlásili len Sczitovsky a Rudnay, ktorý vyhlásil: „Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem.“

Kardinál Alexander Rudnay. Zdroj: Wikipedia

K Slovensku mal blízko aj jezuita a ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň (1570 – 1637), ktorý istý čas sídlil v Bratislave a je pochovaný v Katedrále svätého Martina. Za kardinála bol vymenovaný päť rokov pred svojou smrťou, no počas tohto obdobia sa žiadne konkláve nekonalo.

Na našom území pôsobili aj ďalší biskupi, ktorí sa neskôr stali kardinálmi: spišský biskup József Samassa (1828 – 1912), nitriansky biskup Ferenc Forgách de Ghymes (1566 – 1615) a ďalší nitriansky biskup Dénes Szécsi (1400 – 1465). V najnovších dejinách bol u nás apoštolským nunciom Giovanni Coppa (1990 – 1994), ktorého Benedikt XVI. kreoval za kardinála v roku 2007.

Samassa a Forgách de Ghymes sa nezúčastnili na žiadnej voľbe pápeža, Coppa sa stal kardinálom až vo veku 82 rokov. Zaujímavým je prípad Szécsiho, počas jeho kardinálskeho pôsobenia sa konali až štyri konkláve, no ani na jednom z nich sa nezúčastnil.