Cirkevný historik Hubert Wolf Voľba pápeža v sebe skrýva vianočné mystérium. Biely dym očakávam po troch-štyroch dňoch

V stredu sa začne konkláve, na ktorom budú kardináli vyberať 267. nástupcu apoštola Petra. Hlasovať bude až 133 kardinálov. Čím sa ešte môže zapísať do histórie?

Bude to fakticky najväčšie konkláve všetkých čias: ešte nikdy v dejinách cirkvi sa na voľbe pápeža nezúčastnilo tak veľa kardinálov.

V stredoveku ich bolo väčšinou len okolo 20, v ranom novoveku najviac 70, súčasný maximálny počet predpísaný Jánom Pavlom II. je 120, no František ho svojou praxou vymenúvania výrazne prekročil. V Sixtínskej kaplnke a v Dome svätej Marty, kde sa budú voliči pápeža stravovať a oddychovať, bude teda dosť tesno.

Očakávate dlhé či skôr rýchle zvolenie nového pápeža?

Kardinálske kolégium je tentoraz veľmi rôznorodé. František vymenoval mužov z celého sveta, ktorí sú väčšinou neznámi a aj navzájom sa sotva poznajú. To naznačuje skôr dlhšie trvanie konkláve.

Nesmieme však podceňovať každodenné predkonklávové stretnutia, tzv. generálne kongregácie kardinálov. V rámci nich sa pri ostatných dvoch voľbách pápeža stanovili rozhodujúce smery, takže konkláve Benedikta XVI. i Františka prebehli veľmi rýchlo.

Vzhľadom na krízy v cirkvi a vo svete nikto nebude chcieť riskovať zdržiavanie. Po troch alebo štyroch dňoch zaiste uvidíme biely dym.

Prečo pozornosť sveta tak veľmi priťahuje osoba pápeža a proces jeho výberu?

Je to jediná skutočne tajná voľba na svete. Tajomstvá ľudí jednoducho fascinujú a rituál komunikácie s dymovým signálom je jedinečný. Ale z tejto fascinácie hovorí zároveň hlboká túžba – aj u neveriacich ľudí – po opornom bode v čoraz chaotickejšom svete.

Inscenáciou tajomstva sa má znázorniť Božie konanie podľa princípu „skryte je on tu“. Voľba pápeža dáva tušiť transcendentnosť v imanentnosti. A osoba pápeža sa ponúka podľa koncepcie „charizmatickej vlády“, o ktorej hovorí Max Weber, ako ideálna projekčná plocha pre všetky nádeje ľudí na orientáciu, istotu – a spásu.

Kardinál Duka spomína na konkláveKardináli sa nesmú v izbách navštevovať, jeden sa popálil na dymovnici

Pavol Hudák

Pred štyrmi rokmi ste publikovali článok, ktorého preklad sme zverejnili aj v denníku Postoj, v ktorom ste vyzvali pápeža Františka, aby sa pustil do reformy konkláve. V čom by mali tieto zmeny spočívať?

Išlo mi predovšetkým o bezpodmienečné obnovenie dvojtretinovej väčšiny, ktorá sa osvedčila v dejinách cirkvi. Novému pápežovi poskytuje úplne iné krytie než jednoduchá väčšina a zabraňuje rozkolom v cirkvi.

Ján Pavol II. vo svojom poriadku voľby pápeža z roku 1996 dal kardinálom možnosť, aby po 34 neúspešných volebných kolách zvolili pápeža absolútnou väčšinou, čo Benedikt XVI. v neúspešnej reforme skutočne neopravil. Dve tretiny znamenajú, že žiadna strana sa nemôže jednoducho presadiť, v prípade nutnosti sa musí dohodnúť na kompromisnom kandidátovi. To bolo pre cirkev prospešné.

Stále však ešte chýba cirkevnoprávny predpis, ako sa má postupovať, keď pápež upadne do kómy. Lebo podľa platného práva by nikto nemohol zosadiť takého pápeža. No historické argumenty len zriedka nachádzajú ohlas v Ríme.

Vo svojej knihe Konkláve: Tajomstvo pápežskej voľby vytvárate zaujímavú paralelu medzi mystériom Vianoc a mystériom pápežskej voľby. Môžete vysvetliť, čo vás viedlo k tejto úvahe?

Keď kardinál protodiakon vkročí na lodžiu Baziliky svätého Petra, všetci počujú vždy len Habemus papam. Veta, ktorú vyslovil predtým, zvyčajne zanikne. Je však rozhodujúca: Annuntio vobis gaudium magnum (Zvestujem vám veľkú radosť).

Tieto slová vyslovuje aj anjel v Evanjeliu podľa Lukáša, keď oznamuje narodenie Spasiteľa Ježiša Krista v betlehemskej maštali. Pápež je tým prezentovaný ako alter Christus, námestník Ježiša Krista na zemi. A keď sa konečne odtiahne opona a my zistíme, kto je nový pápež, trochu to pripomína rozbaľovanie darčekov ako na Vianoce.

V závere spomenutej knihy opisujete, ako by mohlo vyzerať konkláve v roku 2059. Okrem rôznych iných zmien spomínate aj to, že pápeža by už nevolili len kardináli, ale reprezentatívne cirkevné zhromaždenie, ktorého súčasťou sú aj laici. Myslíte, že táto fikcia sa raz môže stať realitou? 

Nikdy nehovor nikdy, kresťanská viera disponuje naskrz utopickou silou. Moja myšlienka však bola motivovaná čisto historicky: Ježiš Kristus nevymenoval ani jedného kardinála a to, že kardináli sú výlučnými voličmi pápeža, je nariadením pápežského dekrétu o voľbe pápeža z roku 1059.

Predtým bol biskup Ríma volený ako každý iný biskup klérom a ľudom. Prečo by sa spomenuté nariadenie nemohlo nahradiť zásadou cirkevných otcov, ktorá znie: „Kto má stáť na čele všetkých, má byť volený všetkými“?

Máte tip, kto bude nástupcom Františka?

Nie. Som cirkevný historik a zaoberám sa faktmi. Túto otázku položte ktorémukoľvek z nespočetných samozvaných odborníkov na Vatikán, ktorí sú zaiste skúsení v umení čítania z kávovej usadeniny.

Hubert Wolf (1958) je nemecký cirkevný historik, na univerzitách v Tübingene a Mníchove vyštudoval katolícku teológiu so zameraním na stredoveké a moderné cirkevné dejiny. V roku 1992 sa stal profesorom na univerzite vo Frankfurte nad Mohanom a neskôr v Münsteri. Dlhodobo sa venuje výskumu rímskej inkvizície a štúdiu významných cirkevných osobností. Je autorom viacerých monografií preložených do angličtiny, francúzštiny, taliančiny a ďalších jazykov. Kniha Konkláve: Tajomstvo pápežskej voľby vyšla aj v českom preklade.