Nechcete ísť putovať po stopách Svätej rodiny v Egypte?

Nechcete ísť putovať po stopách Svätej rodiny v Egypte?

Biblická správa o úteku Svätej rodiny do Egypta dodnes ovplyvňuje sebachápanie egyptských kresťanov.

Putovanie po „ceste Svätej rodiny“ pomôže oživiť egyptský cestovný ruch, zhodli sa účastníci hospodárskeho kongresu v New Jersey (USA), ktorý nedávno zorganizovala American Coptic Association. Na podujatí sa zúčastnili predstavitelia koptských komunít žijúcich v severoamerickej diaspóre a dvadsiati štyria egyptskí parlamentní poslanci, ktorí prisľúbili politickú podporu pre „Projekt Svätá rodina“. Putovanie na miesta, na ktorých sa zastavila Svätá rodina počas svojho „úteku do Egypta“, by mohlo každoročne pritiahnuť podľa odhadov až milión veriacich z celého sveta, zvlášť ak sa pútnické cesty budú organizovať v období Vianoc.

Výzva, aby sa ponúkali pútnické zájazdy po stopách Svätej rodiny v Egypte, nie je nová. Už v roku 2014 bola predstavená pútnická cesta po stopách Ježiša, Márie a Jozefa v Egypte, ktorá vedie z mesta El-Ariš na severe Sinajského polostrova cez púšť Wadi Natrun až k mestu Asyut a mariánskemu kláštoru Al-Muharraq. 

Takmer štvorročný pobyt

Informáciu o úteku Svätej rodiny do Egypta nachádzame aj v kánonickom Evanjeliu podľa Matúša: „Jozefovi sa vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: ‚Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.‘ On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: ‚Z Egypta som povolal svojho syna.‘“ (Mt 2,13-14)

Biblická správa o úteku Svätej rodiny do Egypta dodnes ovplyvňuje sebachápanie egyptských kresťanov. Považujú sa za jeden z najstarších kresťanských národov, ktorého zem je bezprostredne spätá s dejinami spásy.  

V Koptskej cirkvi je dodnes živá tradícia, podľa ktorej sa Svätá rodina zdržala v Egypte tri roky a jedenásť mesiacov. Vzhľadom na počet a vzdialenosť miest, na ktorých sa mala zastaviť či pobudnúť, môžeme konštatovať, že svoj exil vskutku využila na spoznávanie krajiny. Hoci niektoré z prezentovaných miest zaiste treba priradiť k ríši legiend, predsa len mohla niektoré navštíviť a tie sa zachovali až do dnešných dní. Napokon, nejde ani tak o to, či Svätá rodina bola niekedy skutočne fyzicky prítomná na všetkých uvádzaných miestach. Oveľa dôležitejší je fakt, že ešte stále existuje veľa stôp starobylej prítomnosti kresťanov v dnes už moslimskom Egypte.

Kresťanstvo v Egypte

Kresťanstvo sa šírilo do Egypta z antickej metropoly Alexandria, ktorá patrila do gréckeho kultúrneho sveta. Traduje sa, že alexandrijskú cirkev založil evanjelista Marek, žiak apoštola Petra. Napriek prenasledovaniu kresťanov rímskymi cisármi sa kresťanstvo už na začiatku 4. storočia stalo prevládajúcim náboženstvom v Egypte. Alexandria odvtedy patrila k piatim starovekým cirkevným patriarchátom (popri Ríme, Konštantínopole, Antiochii a Jeruzaleme).

Káhira. Foto: flickr.com

Od polovice 5. storočia prebiehal v Alexandrijskom patriarcháte spor medzi prívržencami a odporcami učenia štvrtého ekumenického koncilu (Chalcedón 451) o dvoch prirodzenostiach (božskej a ľudskej) v Kristovej osobe. Odporcovia chalcedónskeho učenia si získali srdce egyptského ľudu a postupom času vybudovali samostatnú Koptskú pravoslávnu cirkev (dnes má 11 miliónov veriacich). Takmer všetci zástancovia chalcedónskeho koncilu v oblasti Alexandrijského patriarchátu boli Gréci, ktorí dnes patria do Alexandrijského grécko-pravoslávneho patriarchátu (v súčasnosti má 350-tisíc veriacich).

Kopti = Egypťania

Keď v rokoch 639 – 42 moslimskí Arabi dobyli Egypt, ku Koptskej pravoslávnej cirkvi sa hlásilo 95 percent miestnych kresťanov. Arabskí dobyvatelia nazvali Egypt „dar al Qibt“ („vlasť Egypťanov“). Z arabského „qibt/qubti“, ktoré zodpovedá gréckemu „aigyptos“, pochádza slovo „koptský“ = „egyptský“ a presadilo sa ako samooznačenie nechalcedónskej cirkvi v Egypte, pretože obidve rozhádané strany vznášali nárok na prívlastok „pravoslávna“ cirkev.

Pod arabskou nadvládou boli egyptskí kresťania len trpeným náboženským spoločenstvom, ktoré bolo oslabované latentným islamizačným tlakom, osobitnými daňami a ďalším znevýhodňovaním.

Koptskú pravoslávnu cirkev značne oslabili konverzie veriacich na islam, zvlášť počas vlády Mamelukov (1250 – 1517). Situácia sa sotva zlepšila, keď bol Egypt súčasťou Osmanskej ríše (1517 – 1798). Preto koptskí kresťania očakávali zlepšenie svojej situácie, keď v roku 1798 dobylo Egypt expedičné vojsko Napoleona Bonaparteho. Boj Koptov na strane francúzskych jednotiek mal po ich porážke v roku 1805 za následok veľké množstvo násilností na egyptských kresťanoch zo strany miestneho moslimského obyvateľstva. Turecký generál Muhammad Ali (1805 – 49) fakticky osamostatnil Egypt od vlády v Istanbule a založil vlastnú vládcovskú dynastiu, za ktorej sa situácia Koptskej pravoslávnej cirkvi postupne skonsolidovala.

Chrám v Luxore. Foto: Edgardo W. Olivera/flickr.com

Pre upevnenie pozície Koptskej pravoslávnej cirkvi v Egypte v 20. storočí položil základy už v 19. storočí reformný patriarcha Cyril IV. (1854 – 61). Obnova a rozšírenie koptských sociálno-charitatívnych zariadení bola v druhej polovici 20. storočia doplnená oživením koptského pravoslávneho mníšstva a duchovného života vo farnostiach z podnetu patriarchu Cyrila VI. (1959 – 71).

Veľký pápež Šenuda III.

Koptský patriarcha Šenuda III. (1971 – 2012) pokračoval v aktivitách svojich predchodcov. Zvlášť sa angažoval v oblasti náboženského vzdelávania (nedeľné školy). Taktiež prehĺbil kontakty s koptskými pravoslávnymi veriacimi v diaspóre a zintenzívnil ekumenické vzťahy.

Aktivitám a popularite pápeža Šenudu ublížil štátny príkaz, aby sa stiahol do kláštora (1981 – 85). Vo svojej ťažkej situácii v dominantne moslimskom Egypte môže Koptská pravoslávna cirkev neustále rátať s podporou zo strany 1,5 milióna koptských pravoslávnych kresťanov v diaspóre po celom svete. Napriek menšinovému postaveniu vo svojej pôvodnej krajine a represáliám zo strany moslimských fundamentalistov Koptská pravoslávna cirkev dnes predstavuje celosvetovú, živú kresťanskú cirkev. Alexandrijskí patriarchovia používajú titul „pápež“ už od tretieho storočia. Od roku 2012 je „pápežom Alexandrie a patriarchom stolca svätého Marka“ 63-ročný Tawadros II., ktorý pestuje dobré vzťahy s egyptskou vládou prezidenta Abdela Fattaha el-Sisiho, takže egyptským kresťanom sa dnes vo svojej vlasti žije ľahšie. Práve povedané platí aj o koptských katolíkoch.   

Koptská katolícka cirkev

V roku 1630 bola v Káhire založená kapucínska misia. Počnúc rokom 1675 prišli do Egypta pôsobiť aj jezuiti. K únii s Rímom sa im podarilo pohnúť len koptských jednotlivcov v Káhire a Hornom Egypte. Na začiatku 18. storočia išlo o približne 2 500 koptských kresťanov.  

V roku 1739 Athanasios, koptský biskup v Jeruzaleme, vyhlásil, že je ochotný podriadiť sa rímskemu pápežovi a zložiť latinské vyznanie viery. Pod dohľadom Kongregácie pre šírenie viery ho pápež Benedikt XIV. v roku 1741 vymenoval za apoštolského vikára pre koptských katolíkov. Po jeho smrti tento úrad zastávali koptskí katolícki kňazi, ktorí predtým študovali v Ríme.

Koptský patriarcha Šenuda III. Foto: wikimedia

V roku 1824 Svätá stolica ustanovila patriarchát pre koptských katolíkov, ktorý však existoval len na papieri, lebo väčšina z nich v tom čase emigrovala na Západ. Koptský katolícky patriarchát so sídlom v Káhire a dvomi sufragánnymi eparchiami v Hornom Egypte zriadil de facto až pápež Lev XIII. v roku 1895, keď v Egypte už žilo okolo päťtisíc koptských katolíkov.

V roku 1899 ten istý pápež vymenoval Cyrila Makaria za „patriarchu Alexandrie a koptov“. Na znak toho, že sa považoval za prirodzeného dediča alexandrijskej tradície, Makarios prijal meno Cyril II. (patriarchom Cyrilom I. bol sv. Cyril Alexandrijský, †444, najvýznamnejší alexandrijský cirkevný otec). Po demisii Cyrila II. v roku 1908 bol patriarchálny stolec vakantný až do roku 1947, keď bol za patriarchu ustanovený Marek II. Chuzam. Odvtedy je patriarchálna postupnosť neprerušená.

Koptská katolícka cirkev má dnes vyše 170-tisíc veriacich a niekoľko mužských a ženských reholí, štruktúrovaných podľa západných vzorov, ktoré sa angažujú najmä v školstve a charitatívnej oblasti.

Vzťahy medzi oboma cirkvami

V súčasnosti je koptským katolíckym patriarchom Ibrahim Isaac Sidrak (*1955). Pri jeho intronizácii v roku 2013 došlo k historickému objatiu so súčasným koptským pravoslávnym patriarchom Tawadrosom II. (*1952).

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo