Zmena ústavy a cirkvi | Majú politici využiť šancu bez ohľadu na to, kto návrh predkladá? (anketa)

V súvislosti s hlasovaním o zmene ústavy sme cirkevným predstaviteľom položili dve otázky:

1. Ako vnímate návrhy na zmenu ústavy v kultúrno-etických otázkach, ktoré predložil premiér a môžu byť schválené len s podporou opozičných konzervatívnych poslancov? (Ide napríklad o zvrchovanosť Slovenska v kultúrno-etických otázkach, zakotvenie dvoch pohlaví a adopciu detí len rodičmi a manželmi. KDH žiada aj zákaz surogátnych materstiev.) Súhlasíte/nesúhlasíte s nimi? Prečo?

2. V súvislosti so zmenou ústavy zaznievajú názory, že politici by nemali hlasovať spoločne so stranou, ktorej postoje a správanie v iných oblastiach sú pre nich neprijateľné. Majú politici využiť šancu na zmenu bez ohľadu na to, kto návrh predkladá?

Odpovedajú predseda Konferencie biskupov Slovenska a košický arcibiskup Bernard Bober, generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Ivan Eľko, košický gréckokatolícky eparchiálny biskup Cyril Vasiľ a Peter Kozár z Kresťanských zborov.

Bernard Bober

predseda KBS a košický arcibiskup

Ak tieto návrhy, tak ako sa to zdôrazňuje, odrážajú základné kresťanské hodnoty, ktoré sú hlboko zakorenené v kultúrnom a historickom kontexte Slovenska, je na mieste legislatívna zmena, ktorá posilní morálnu integritu našej spoločnosti a ochráni tradičné rodinné hodnoty.

V januári minulého roka pápež František napríklad vyzval na zákaz „odpornej“ praxe náhradného materstva. Podľa pápeža musí byť život nenarodeného dieťaťa chránený a nesmie byť „násilne ukončený ani premenený na predmet obchodovania“. Deti majú právo na výchovu v prostredí, kde sú zastúpené obidve pohlavia, teda muž a žena.

Poslanecký mandát by nemal slúžiť len ako štít na presadzovanie vlastných straníckych návrhov, politici by mali o návrhoch rozhodovať bez ohľadu na to, kto návrh predkladá, avšak ich rozhodnutia by mali byť založené na objektívnej analýze, aby dôkladne sledovali dobro občana a spoločnosti.

Ivan Eľko

generálny biskup ECAV

1. Pri odpovedi na túto otázku by bolo dobré odmyslieť si tú stranu pomyselného papiera, kde je uvedené, kto s týmito návrhmi prichádza, a zdržať sa všetkých sprievodných komentárov. Jednoducho, treba vymaniť túto tému z roviny stranícko-politickej a marketingovo-strategickej a nechať ju vyznieť iba v rovine vecnej.

V tomto zmysle som za uvedený návrh na zmenu ústavy. Ako konzervatívne a pravicovo zmýšľajúci občan si uvedomujem, že pokrok a prosperita občanov akéhokoľvek štátu je možná iba vtedy, ak prežívajú hlboké, históriou a kultúrou potvrdené povedomie súdržnosti, zmysluplnosť spoločného snaženia a obetavú ochotu odovzdávať zveľadené dedičstvo nasledujúcim generáciám.

Som presvedčený, že rámec na takéto civilizačné napredovanie poskytujú práve národné štáty, nech to znie komukoľvek akokoľvek starosvetsky (ako sa na Slovensku hovorí − fašisticky). Možnosť vážnych zásahov do spravovania záležitostí národných štátov z tretej strany − či už v rovine politickej, ekonomickej, legislatívnej alebo konkrétne tu, kultúrno-etickej − prináša týmto štátom, ale i týmto tretím stranám, späť iba úpadok. A občanom frustráciu.

Ešte tri malé poznámky. Prvá − k tomuto širšiemu pohľadu treba pripočítať pohľad bližší, praktický. Totiž slovenská legislatíva je už v mnohých svojich častiach nastavená tak, že predpokladá jestvovanie dvoch pohlaví atď. Teda nie je navrhované nič nevídané, iba ukotvenie tohto predpokladu do ústavy.

Druhá − veľké európske národy a štáty si dávajú pozor na svoju suverenitu. Napriek tomu, že sú na strane výraznej európskej federalizácie, ktorú v európskych inštitúciách presadzujú politici rovnakého razenia, ako sú tí, ktorí stoja na čele týchto štátov (preto sa prijímaná európska i štátne legislatívy javia ako formálne jednotné), sú na svoju národnú a štátnu suverenitu citliví. Ich ústavné dokumenty o nej hovoria celkom explicitným spôsobom. To je však akoby tabu.

Tretia − ako človek poučený náboženskou skúsenosťou si uvedomujem, že detailnú zložitosť života ľudí nie sú schopné vystihnúť žiadne slová legislatívnych predpisov. Na druhej strane to však neznamená, že ako dedičia anticko-hebrejsko-kresťanskej kultúry nedokážeme a nemôžeme o živote ľudí povedať a uzákoniť vôbec nič.

2. Všeobecné deklarácie nielen politikov, ale aj bežných občanov zvyknú vyznievať tak, že na Slovensku by sme sa mali vedieť zjednotiť napriek politickým rozdielom, ak ide o „hodnotové témy“ alebo o „spoločné dobro“. Takéto deklarácie získavajú dobré body pre tých, ktorí ich prednášajú. Keď však na to príde, kalkuluje sa, aké by to mohlo mať ďalšie politické dôsledky pre zúčastnených.

Kto koho „vykostí“, znemožní mu tým politické prežitie. Marketing jednotlivých politických a záujmových skupín zvykne prevýšiť snahu o spoločné dobro. Život, aj politický život, býva komplikovaný a dramatický. Byť zodpovedným politikom nie je nič jednoduché. Niečo z toho práve sledujeme.

Cyril Vasiľ

gréckokatolícky arcibiskup, košický eparchiálny biskup

1. Zmeny či doplnenia ústavy by mali byť skôr výnimočným právnym úkonom a mali by vyjadrovať široký konsenzus spoločnosti, pretože tá si vo svojom základnom dokumente ustanovuje hlavné princípy, z ktorých vychádza a s ktorými majú byť v súlade aj ostatné zákony. Súčasne by ústava mala plniť aj úlohu akéhosi majáka, ktorý vytyčuje základné orientačné body v hodnotovom a právnom nastavení spoločnosti.

Samozrejme, že duch i text ústavy pritom musí rešpektovať základné normy prirodzeného práva a transformovať ich do právne jasných formulácií. Vláda Slovenskej republiky získala svoj mandát na základe výsledkov demokratických volieb. Právom i úlohou vlády je aj predkladať návrhy zákonov. V súčasnosti je predložený na rokovanie Národnej rady SR vládny návrh na doplnenie niektorých článkov ústavy.

Žiadny návrh novej právnej normy neuspokojí vždy a všetkých a takmer nikdy sa nedosahuje stopercentná jednomyseľnosť zákonodarcov pri jeho prijímaní. Ústavné zmeny si vyžadujú získanie tzv. kvalifikovanej väčšiny − v našom prípade 90 poslaneckých hlasov. Čo sa týka aktuálnej situácie, prakticky to znamená, že vládny návrh môže byť schválený len s podporou opozície, resp. jej relevantnej časti potrebnej na získanie trojpätinovej väčšiny.

Preto sa dá očakávať, že výsledné formulácie textu budú v konečnom dôsledku výsledkom kompromisu, konsenzu a terminologického i právneho spresnenia. Je pochopiteľné aj to, že otváranie procesu zmien v ústave zo strany vládnej koalície smerom k opozícii so sebou prináša príležitosť na doplnenie pôvodných koaličných návrhov aj o témy, ktoré sú dlhodobo predmetom záujmu a legislatívnych snáh opozičných strán a ktoré by sama bez podpory vládnych strán nedokázala presadiť.

V kontexte otvoreného procesu legislatívnych zmien znenia ústavného zákona však môže pre tieto svoje návrhy získať aj podporu vládnych strán. S tým musí počítať aj vládny predkladateľ návrhu zákona, ktorý vie, že na dosiahnutie svojich cieľov musí urobiť aj ústretový krok smerom k tým, ktorých žiada o podporu.

Preto teda predpokladám, že výsledný rozsah zmien a textové a právne spresnenie jednotlivých formulácií bude ešte výsledkom práce parlamentu a politickej dohody zainteresovaných strán. Vnímam aj to, že v istej − mimoriadne hlasnej − časti politického a mediálneho establišmentu vyvolávajú tieto návrhy aj neobyčajne aktívnu a osobitne negatívnu reakciu.

Tá sa vzťahuje aj na niektoré také „samozrejmé“ vyhlásenia, ktoré sú obsiahnuté v navrhovaných článkoch a ktoré v podstate väčšinou obsahujú formulácie už existujúce v právnych normách nižšieho stupňa, než je ten ústavný. Zdá sa, že táto mimoriadne emotívna negatívna reakcia je akýmsi lakmusovým papierikom, signalizujúcim, že istá časť politického spektra nechce za žiadnu cenu dopustiť ústavnoprávne zakotvenie týchto „samozrejmostí“, hoci tieto sú už dnes garantované aj v aktuálnych zákonných normách.

Prečo? Možno práve preto, že v jej dlhodobom ideovom a ideologickom pláne je práve zmena týchto − nateraz ešte stále, aspoň na Slovensku − „samozrejmostí“. S úmyslom a cieľom návrhov zmien v ústavnom zákone, ako aj s doplňujúcimi návrhmi zo strany opozície osobne súhlasím.

2. Cieľom politika či politickej strany je presadzovanie politických názorov a tém a ich transformovanie do zákonov, podľa ktorých sa bude riadiť život spoločnosti. Ak politik na presadenie svojich názorov nemá inú možnosť, ako získať podporu aj od inej strany či hlasy jednotlivcov, a to dokonca aj spomedzi tých, ktorí sa v iných oblastiach údajne správajú − vraj − neprijateľne, tak to nijakým spôsobom neznamená, že tým schvaľuje ich postoje a správanie, ktoré v iných oblastiach zostáva aj naďalej neprijateľné.

Peter Kozár

Kresťanské zbory

1. V princípe súhlasím s návrhmi na zmenu ústavy (v znení KDH). No aj keď súhlasím s obsahom týchto návrhov, dve veci vnímam ako problém. Jednou je, že právo EÚ má prednosť pred právom SR, a je otázne, ako sa bude postupovať pri konflikte s ústavou.

Druhý problém je „estetický“ – nepozdáva sa mi pridávanie hocičoho do ústavy: napríklad by som tam nedával guľatosť zeme ani Newtonove pohybové zákony alebo Mendelejevovu periodickú sústavu prvkov, tak prečo taký elementárny biologický fakt ako existenciu dvoch pohlaví? Chápem dôvody tých, čo to tam chcú pridať: je to svedectvom toho, v akej chorej situácii sme sa ocitli, keď treba aj „normálne“ veci poisťovať ústavou.

2. Tu chápem argumenty obidvoch strán (tých, ktorí ako F. Mikloško odmietajú schvaľovať čokoľvek s Ficom, aj tých, čo ako KÚ uprednostňujú výsledok pred spôsobom, akým bol dosiahnutý). Odmietam jednostranný prístup tých, čo sú proti navrhovaným zmenám (ako PS alebo SaS) a operujú pri tom argumentom lebofico, ale v opačnom prípade, keby s návrhom súhlasili, by už také škrupule nemali.

Sám neviem, aký prínos a aké škody môže prijatie týchto zmien spolu so stranami Smer-SD a SNS priniesť. Užívam si slobodu človeka, ktorý nie je poslanec a nemusí sa rozhodnúť (lebo reálne od môjho názoru nič nezávisí).