Zo sveta pravoslávia Jeruzalemský patriarcha chce urovnať spor v sinajskom monastieri

Personálne turbulencie v sinajskom grécko-pravoslávnom Monastieri sv. Kataríny viedli k tomu, že do záležitosti sa vložil jeruzalemský patriarcha Theophilos III.

Sinajský monastier má podľa cirkevného práva autonómny status, ale v konečnom dôsledku podlieha jurisdikcii grécko-pravoslávneho Jeruzalemského patriarchátu. Patriarcha je najvyššou inštanciou v sporných otázkach, akou je tá aktuálna.

Theophilos III. vo vyhlásení potvrdil, že Jeruzalemský patriarchát začne príslušné cirkevné konanie. Ako súčasť tohto procesu jeruzalemský patriarcha oznámil vyslanie trojčlennej delegácie do sinajského monastiera. Konečným cieľom musí byť dosiahnutie mierového riešenia v duchu pravdy, zmierenia a spolupráce so sinajským mníšskym bratstvom.

Koncom júla prenikli na verejnosť personálne rozpory v Monastieri sv. Kataríny. Skupina pätnástich mníchov z celkovo dvadsiatich piatich vyhlásila igumena Damiana za zosadeného a v oficiálnom liste o tom informovala aj grécko-pravoslávny Jeruzalemský patriarchát.

Deväťdesiatjedenročný igumen vydal vyhlásenie, v ktorom ostro odsúdil rebelujúcich mníchov. Hovoril o nezákonnom konaní, ba dokonca o „puči“ mníchov, ktorí tým spôsobili veľkú škodu monastieru.

Igumen oznámil potrestanie svojich spolubratov a vyzval Jeruzalemský patriarchát, aby konal v tejto záležitosti. Igumen Damianos je na čele sinajského monastiera už 52 rokov. Ako jediný tamojší mních má egyptské občianstvo.

Spor o starobylú kresťanskú pamiatku na SinajiEgypt previedol Kláštor sv. Kataríny do svojho vlastníctva, protestujú mnísi aj pravoslávni predstavitelia

Ján Krupa

Monastier sv. Kataríny sa momentálne nachádza v mimoriadne zložitej situácii. Dôvodom je spor s egyptskými úradmi, ktorý trvá od roku 2012 a týka sa vlastníckych práv monastiera na úpätí vrchu, na ktorom podľa biblického podania dostal Mojžiš Desatoro prikázaní.

Egyptský súd vyniesol 28. mája rozsudok, ktorým uznáva egyptský štát za vlastníka celého areálu vrátane samotného monastiera. Mnísi by tak boli v podstate len nájomcami a úrady by mohli kedykoľvek rozhodnúť o nepredĺžení ich ročného pobytu.

Podľa mediálnych správ egyptské úrady však po vynesení rozsudku popreli, že monastier bol vyvlastnený. Rozsudok súdu sa má týkať len odľahlých pozemkov, pre ktoré neexistujú vlastnícke listiny. Od mája sa vynakladá veľké úsilie na zabezpečenie právneho postavenia sinajského monastiera.

Rozruch okolo údajnej dohody medzi cirkvou a štátom v Kosove

Pravoslávna cirkev v Kosove odmieta správy médií, podľa ktorých existuje dohoda so štátom a dokonca plány na vytvorenie vlastnej „Kosovskej pravoslávnej cirkvi“.

Srbská pravoslávna eparchia Raška-Prizren v Kosove vo svojom vyhlásení odmietla začiatkom augusta mediálne správy, že bola uzavretá alebo sa plánuje uzavrieť akási „základná dohoda“ s kosovskými úradmi. Tieto správy sú podľa vyhlásenia eparchie „čistou lžou“ a „zlomyseľným konštruktom“ bez akéhokoľvek reálneho základu.

Neexistuje žiadny náčrt ani iný návrh, ktorého obsahom by bolo postavenie Srbskej pravoslávnej cirkvi ako „zmluvnej strany“ kosovskej vlády. Takýto text nebol prerokovaný žiadnym cirkevným grémiom a nebol predložený ani vedeniu eparchie, ani belehradského patriarchátu.

Kosovská eparchia dôrazne odmieta tvrdenie, že Srbská pravoslávna cirkev by akceptovala takúto dohodu, aby pripravila pôdu pre vznik „Kosovskej pravoslávnej cirkvi“, ktorá by v budúcnosti spravovala pravoslávne pamiatky v Kosove. Ide o hanebné osočovanie. Takéto správy šíria neistotu medzi veriacimi a destabilizujú cirkev, uvádza sa vo vyhlásení.

Srbská pravoslávna cirkev bude aj naďalej chrániť svoje posvätné miesta, kultúrne a historické dedičstvo, ako aj pravoslávnych veriacich v Kosove, uvádza sa v závere vyhlásenia, ktoré bolo uverejnené na oficiálnej webovej stránke belehradského patriarchátu.

Kosovo-Metochia je srdcom Srbskej pravoslávnej cirkvi. Pod pojmom Metohija alebo Metochia sa rozumie „monastierka oblasť“ na západe Kosova. Cirkev nepovažuje za prípustné vzdať sa tejto oblasti. Cirkev kategoricky odmietala a naďalej odmieta priame alebo nepriame uznanie nezávislosti Kosova zo strany Srbska.

Bulharsko plánuje zaviesť vyučovanie náboženstva na školách

Ako alternatíva k pravoslávnej a islamskej náboženskej výchove sa plánuje zavedenie predmetu „cnosti/etika“. Pravoslávna cirkev víta návrh.

Bulharsko plánuje zaviesť nový školský predmet s označením „cnosti a náboženstvá“. Predmet sa má zavádzať do učebných osnov postupne od školského roka 2026/2027 a najskôr sa bude vyučovať od prvého ročníka. Plánuje sa, že žiaci si budú môcť vybrať medzi variantmi „náboženstvo – pravoslávie“, „náboženstvo – islam“ alebo „cnosti/etika“.

Iniciatívu podporuje ministerstvo školstva a podľa ministra Krasimíra Valcheva má prispieť k etickej výchove. Nejde tu o konfesionálnu náboženskú výchovu v užšom zmysle slova, ale o odovzdávanie hodnôt, ako sú láska, rešpekt a solidarita, zakotvených v rôznych náboženských tradíciách.

Bulharská pravoslávna cirkev podporuje tento zámer. Patriarcha Daniil zdôraznil, že výučba nemá byť indoktrináciou, ale fundovaným odovzdávaním vlastnej náboženskej tradície a hodnôt. Pravoslávie je ústrednou súčasťou bulharskej identity a kultúry. Cirkev v tomto predmete vidí dôležitý doplnok k existujúcemu teologickému vzdelávaniu a možnosť podporovať porozumenie pre európsku kultúru a morálku.

Plánované zavedenie je súčasťou dlhodobého vývoja, v rámci ktorého bola doteraz náboženská výchova ponúkaná väčšinou ako voliteľný predmet. Teraz sa táto téma má stať povinnou súčasťou školského vzdelávania. Tento zámer je však predmetom kontroverznej verejnej diskusie: kritizovaná je najmä nedostatočná transparentnosť a prebieha verejná debata o odluke štátu a náboženstva, ktoré je zakotvená v ústave. Kritizované je to, že tento predmet sa zavádza unáhlene, navyše prieskumy verejnej mienky naznačujú, že väčšina obyvateľov odmieta povinnú náboženskú výchovu.

Bulharský patriarcha a prezident otvorili novú sieť pútnických ciest

Bulharský pravoslávny patriarcha Daniil a bulharský prezident Rumen Radev spustili novú iniciatívu na podporu náboženského turizmu v Bulharsku. Iniciatíva nesie názov „Cesta viery“ a má za cieľ prilákať pútnikov a záujemcov z domova i zo zahraničia. Cieľom je priblížiť im históriu, kultúru, náboženstvo a prírodu Bulharska.

Slávnostné otvorenie sa konalo v pravoslávnej katedrále v Sofii. Odtiaľ sa vydal sprievod cez mesto, počas ktorého bola predstavená pútnická cesta „K zázračnému svätcovi z Rily“. Cesta do Rilského monastiera existuje už niekoľko rokov a teraz bola integrovaná do väčšej siete pútnických ciest, ktorá bola vybudovaná v priebehu predošlých dvoch rokov.

Podľa bulharských médií sa na cestu vydalo už množstvo pútnikov. Trasa „K zázračnému svätcovi z Rily“ vedie po historickej ceste, po ktorej boli prevezené relikvie svätého Ivana Rilského zo Sofie do Rilského monastiera v rovnomennom pohorí. Ivan Rilský (876 – 946) je považovaný za najvýznamnejšieho svätca Bulharska a zakladateľa Rilského monastiera. 

V albánskom monastieri objavili stáročné fresky

Archeológovia a reštaurátori z Európskeho centra pre byzantské a postbyzantské pamiatky zaznamenali v Chráme sv. Mikuláša v juhoalbánskom meste Mesopotam pozoruhodný objav. Pod bielymi nátermi stien odkryli zachované fresky. Nástenné maľby svätých sú veľké až 7,6 metra a boli objavené počas konzervačných prác v historickom chráme.

Podľa riaditeľky centra Flory Karagianni sa zdá, že fresky pod bielymi nátermi stien zostali zachované po stáročia. Prvé analýzy naznačujú, že pigmenty boli získané z rastlín, pretože v tom čase ešte neexistovali syntetické farbivá. Výzdobu chrámu financoval pravdepodobne bohatý mecenáš.

Podľa tradície bol Monasitier svätého Mikuláša v Mesopotame postavený počas vlády východorímskeho cisára Konštantína IX. Monomacha (okolo roku 1050) na múroch oveľa staršieho chrámu. Jeho dvojitá apsida ho robí jedinečným svojho druhu. To je spôsobené pravdepodobne tým, že monastier bol používaný dvoma obradmi (rímskokatolíckym a pravoslávnym). Monastier bol priamo podriadený konštantínopolskému ekumenickému patriarchovi.

Počas 40-ročnej vlády albánskeho komunistického vodcu Envera Hodžu boli všetky budovy monastierov zničené. Niekoľko chrámov, medzi nimi aj monastiersky Chrám sv. Mikuláša, bolo uchovaných ako kultúrne pamiatky.