Novinárka z podcastu Bez filtru V cirkvi je tendencia vnímať novinárov buď ako nepriateľov, alebo takých, čo o nás hovoria len pekné veci

Moderátorka a novinárka z podcastu Bez filtru Anežka Jakubcová opisuje, za akých okolností spolu s ďalšími kolegami založili pred tromi rokmi nový mediálny projekt, prečo rieši aj témy citlivé pre predstaviteľov cirkvi a s akými reakciami sa pri tom stretáva. 

Ste učiteľka na strednej škole a zároveň členka autorského tímu podcastu Bez filtru. Ako vznikol tento projekt? 

Prvotný moment bol, keď deviati z nás odišli po nezhodách s vedením z Rádia Proglas. Už tam sme začali otvárať témy, ktoré cirkev len nehladkajú. Tvorivá energia, ktorú sme v Proglase mali, a aj odozva od poslucháčov nás motivovali, aby sme niečo vymysleli. 

Keď ste mohli v kresťanskom rádiu riešiť citlivé témy, prečo ste vlastne odišli? 

Možno na vysvetlenie, Proglas je oficiálne súkromné rádio kňaza Martina Holíka. Keď sme odchádzali, tak bol jediným vlastníkom, aktuálne má stále väčšinový podiel, pričom má od brnianskeho biskupa povolenie, že sa tomu môže venovať. 

Toto sa nám tiež nepáčilo, že veľa ľudí na rádio prispievalo vo vedomí, že ide o katolícke cirkevné rádio, ale už sa príliš nehovorilo o tom, že je tu nejaký majiteľ, ktorý keby chcel, môže rádio hocikedy predať trebárs Andrejovi Babišovi.

Ale späť k dôvodu nášho odchodu. Aby nedošlo k nedorozumeniu, rozhodne ním nebola cenzúra. Naopak, ku cti vtedajšieho vedenia treba povedať, že podporovalo aj kritickejší pohľad a snahu vychovávať poslucháčov a veriacich k samostatnému uvažovaniu.  

Viem o tom, že Martin Holík čelil aj otázkam od biskupov, prečo sa nejakej téme venujeme, a jeden či dva príspevky aj museli byť stiahnuté.

Za naším odchodom boli skôr dôvody, ktoré súviseli so spôsobom vedenia, napríklad miešanie profesijného a duchovného života, kto chodí na omše a kto nie a podobne.

V Proglase ste boli na plný úväzok? 

Pracovala som tam sedem rokov a istú časť toho obdobia som bola na plný úväzok. 

Po založení projektu Bez filtru ste však nútení mať vlastne dve práce.

Áno, všetci sme si museli nájsť prácu, ktorá by nás živila, viacerí kolegovia majú rodiny, aj veľké rodiny s tromi či štyrmi deťmi. 

Za tri roky fungovania dáva projekt Bez filtru aj ekonomický zmysel?

Považujem ho za úspešný. Hoci to zatiaľ nestačí na plné úväzky, máme za príspevky férový honorár. Prosto nie sme dobrovoľnícky projekt.

Stálo to za to? Predsa len v rádiu ste mali zázemie, hotové publikum a zrejme ste aj pomerne slobodne mohli tvoriť.

Určite to stálo za to a stále nám to za to stojí. Vnímam, že ma projekt Bez filtru motivuje, aj sa o cirkvi viac dozvedám. Netvrdím, že sme unikátni, ale ohlasy od ľudí nás utvrdzujú v tom, že to má zmysel. Navyše od nášho vzniku sme si všimli, že aj „sekulárne“ alebo verejnoprávne médiá sa začali viac zaujímať o cirkevné témy, a to aj s interným vhľadom.

Chceme priniesť do duchovného a spoločenského života cirkvi dobré podnety na zamyslenie, témy, ktoré sú dôležité. 

„Neochotný spôsob komunikácie často predstavuje kamienok do mozaiky, ktorú si skladáme o zákulisnom dianí.“

A pokiaľ ide o zázemie, iste, v rádiu boli niektoré veci jednoduchšie. Takisto sa stáva, že keď s niekým komunikujem, odvolám sa na to, že som pracovala v Rádiu Proglas a že teraz máme nový projekt a podobne. Niekdy to naozaj treba vysvetliť a pomôže to. Niektoré skúsenosti s cirkevným prostredím však pôsobia aj po rokoch zvláštne.

Čo také? 

Napríklad jeden hovorca diecézy mi povedal: „Ale vy nie ste tak úplne novinárka, že?“ Nato som sa ho spýtala, ako to myslí, kto je podľa neho novinár. Už sa potom nechcel o tom so mnou rozprávať, iba začal hovoriť, že on radšej používa termín zástupcovia médií, lebo novinári sú akási dnešná modla a podobne. (Úsmev.)

Alebo keď som si chcela overiť nejaké informácie a našla som si z verejne dostupného zdroja telefónne číslo na radového kňaza. Bol úplne udivený a pýtal sa ma, z akej pozície sa ho pýtam, prečo by mi mal vôbec odpovedať. 

Iný respondent reagoval slovami: „Mal by som čas, ale manželka mi to zakázala. Museli by ste mi poslať aktuálne miery a údaje o stave účtu, aby vedela, či predstavujete reálnu alebo fiktívnu hrozbu.“ 

To vážne? 

Napokon sa ukázalo, že to bol humor, ale najprv prišlo toto zneváženie.

Možno inak reaguje bežný človek, obyčajný kňaz, ktorý nie je zvyknutý na médiá, ale od oficiálnych komunikátorov by to malo mať úroveň. Aká je vaša skúsenosť s tými v Českej republike?

Aj pri diecéznych úradoch či rôznych zástupcoch cirkvi sa stalo, že mi napríklad niečo napíšu v SMS správe a potom dodajú: „Ale nepoužívajte to, to som povedal len tak pre vás, na zamyslenie.“ Takže ma to vedie k tomu, že ľudia v cirkvi stále nie sú zvyknutí na to, kto je novinár a že vytvára nejakú hodnotu.

Majú tendenciu vnímať akoby dve kategórie – buď je to náš človek, ktorý o nás hovorí pekné veci, alebo potom niekto proti nám, kto sa snaží vyňuchať nejakú špinu, ale že by mohol existovať niekto, kto je povedzme nad tým, kto sa snaží riešiť z nadhľadu nejakú tému či problém a overovať si informácie, tak na to nie sú zvyknutí. 

Jednému biskupovi som povedala, že by som veľmi rada bola prítomná na plenárnom zasadnutí Českej biskupskej konferencie, aby som videla, ako to vyzerá, aké sú tam dynamiky, a on bol z toho úplne mimo, že koho by to len mohlo zaujímať. 

Myslím, že ľudia v cirkvi nie sú zvyknutí na to, že existuje niečo ako verejný záujem.

Teraz hovoríte o skúsenosti z Proglasu alebo skôr o zážitkoch v novom projekte? 

V Proglase som to zažívala minimálne, ale keď išlo o veľmi kontroverznú tému, napríklad zneužívanie, tak sme narazili. Pri tejto téme som bola mimo záznamu jedným biskupom osočená, že ako novinárka sa snažím niečo manipulovať a niekam ho tlačiť. 

Ale je pravda, že zaštítenie sa Proglasom ako médiom boli v istom zmysle otvorené dvere. Mnohí si myslia, že sme len rýpači alebo tí, ktorí jednoducho chcú ísť s populistickou mainstreamovou vlnou. Takže musíme veľa vysvetľovať.

Okrem zneužívania, čo sú ešte témy, na ktoré ste hrdá a ktoré sa nespracovávajú ľahko?

Určite téma financovania. 

Riešili sme napríklad zbierku na médiá, ktorá sa koná v kostoloch. Biskupská konferencia zverejnila, ktoré subjekty boli podporené, ale už nie informáciu, akou sumou. Keď sme sa na to pýtali, tak nám bolo povedané, že by to ľuďom, bežným veriacim, zbytočne zamotalo hlavu, pretože si vraj nevedia predstaviť, že napríklad také televízne vysielanie stojí viac. Tak aby si nehovorili, že aha, televízia Noe dostala veľmi veľa peňazí, tak na ňu nemusím prispievať. 

Podobný argument sa v cirkvi často opakuje pri snahe obhájiť, že netreba byť príliš transparentní, aby ľudia neboli z toho zmätení a nevyvolalo to viac škody ako úžitku. 

Právnik Daniel Bartoň o prípadoch zneužívaniaKeď bude cirkev pokračovať v doterajšom prístupe, tak môžu prísť aj razie na biskupstvách

Pavol Rábara

Takisto investičné projekty sú témou, pretože čoskoro sa nám v Česku končí vyplácanie náhrad za reštitúcie, takže diecézy sú pod tlakom a musia riešiť tému financovania. Je dobré, že sa snažia hľadať cestičky aj cez investičné projekty, a, samozrejme, občas sa niečo nepodarí. Mapovali sme to už v Proglase a myslím, že to bol práve jeden z príspevkov, ktorý musel byť stiahnutý. Týkal sa Olomouckej arcidiecézy, ešte keď ju viedol Jan Graubner. 

No a potom existujú subjektívne vnímané kontroverzie, teda že len dotyčná osoba to vníma ako investigatívne pátranie po nejakej kontroverznej informácii.

Čo si máme pod tým predstaviť? 

Naposledy to bola pre mňa téma sčítania veriacich, ktoré sa konalo v kostoloch v októbri minulého roku. Dodnes nie sú všetky údaje zverejnené. Zaujímam sa o to už pol roka aj viac, niektoré diecézy už to stihli medzičasom zverejniť. Biskupská konferencia tvrdí, že je to v gescii jednotlivých biskupov. Lenže na niektorých miestach mi zase povedali, že to nemajú povinnosť zverejňovať – zase taký obranársky postoj. 

Stretli ste sa aj s pozitívnymi príkladmi komunikácie? 

Iste áno, skôr ide o ľudí, ktorí nás už poznajú a fandia našej práci.

Aby to zase nevyznelo, že pri tvorbe každého príspevku narazíme na negatívne reakcie zo strany cirkevných predstaviteľov. Týka sa to skôr tém, ktoré sú citlivejšie a riešime ich so štruktúrami. Vidno, že problém komunikovať majú hlavne tí, čo nehovoria sami za seba, ale za inštitúciu a cítia to na sebe ako nejaké závažie. Potom u nich zrejme nastupuje regulácia a napokon si povedia, že sa radšej do ničoho nebudú púšťať.

Aké koncovky vlastne majú tie prípady, keď ste narazili? Poznáme to aj my v Postoji, že keď sa nám nedarí získať odpovede, tak sú v zásade tri možnosti – čakať, ďalej napísať, že neodpovedali, alebo ísť do konfrontácie a napísať kritický komentár. 

Presne tak, buď čakáme a ide to do stratena. Alebo čakáme a napokon príde nejaká odpoveď, hoci stručná, alebo ideme do konfrontácie. Často však neochotný spôsob komunikácie predstavuje kamienok do mozaiky, ktorú si skladáme o zákulisnom dianí. Už potom trochu viac vieme, na akej strane je ten človek, aké má väzby a podobne.

„Profesionalita je v cirkvi podceňovaná, či už sa týka financií, alebo aj komunikácie.“

Možno by som mohla byť v tomto odvážnejšia, ale zatiaľ dosť často vychádzame respondentom v ústrety, a keď povedia, aby sme niečo nezverejňovali, tak to nezverejníme.

Akí sú v komunikácii českí a moravskí biskupi?

Rozdiely sú veľké. A to medzi jednotlivými biskupmi a ich komunikačnými tímami, ako aj Českou biskupskou konferenciou, ktorá má tiež svoje tlačové stredisko. A potom takisto platí, že biskupi majú silnejšie a slabšie obdobia, niečo sa raz podarí, inokedy niečo nevyjde. 

No posúva sa to v zmysle, že príkladov dobrej komunikácie máme oproti minulosti viac, niektorí biskupi sa to učia. I keď sa nájdu aj takí, ktorí zostávajú presvedčení, že nemá veľmi zmysel zaoberať sa mediálnou komunikáciou. 

Skúsme konkrétne, kto stojí za zmienku? 

Vyčnieva Tomáš Holub, ktorý bol predtým generálnym sekretárom Českej biskupskej konferencie a mal na starosti práve reštitúcie a ekonomické otázky, bol vojenský kaplán. Má svoj štýl, nazvime to ťah na bránku. Hoci je v niektorých vyjadreniach skromnejší, všeobecne je otvorený. Zistili to aj svetské médiá, ktoré sa ho pýtajú na názor. 

Alebo určil v diecéze misionárov milosrdenstva, ktorí majú sprevádzať rozvedených, ktorí by chceli pristupovať k sviatostiam, a následne túto tému jeho tím celkom dobre komunikoval.

V poslednom čase sa dobre komunikuje s brnianskym biskupom Pavlom Konzbulom, ktorý aj sám chodí medzi ľudí a má svoju tour Pýtajte sa biskupa. Teraz napríklad na charizmatickej konferencii Charis v Brne v spolupráci s mojimi kolegami z Bez filtru odpovedal na otázky mladých. 

Tu mi prichádza na um dôležitá vec – schopnosť biskupa obklopiť sa dobrým tímom vrátane komunikačného. Práve Pavel Konzbul je dobrým príkladom, na biskupstvo si priniesol šikovných ľudí. Pavel Šenkyřík je vikár pre pastoráciu a na tlačovom stredisku pracuje Terezka Breindlová, manželka zosnulého Filipa Breindla, nášho kolegu z rádia. Vlastne aj Terezka pracovala v Proglase, takže som možno v tomto hodnotení trochu zaujatá, ale myslím, že tie kvality tam objektívne sú. 

Prekladanie kňazovČo je pre jednu diecézu interná záležitosť, iná má zverejnené na webovej stránke

Pavol Hudák

Keď spomíname Brniansku diecézu, nedávno sme v Postoji písali o tom, ako slovenské diecézy informujú alebo neinformujú o prekladaných kňazoch, a narazili sme na kreatívny a vtipný spôsob, ktorý zvolili v Brne…

… presne, práve ten humorom podoprený štýl je vlastný biskupovi Konzbulovi, pretože pracoval ako spirituál biskupského gymnázia, vydal aj humoristické knihy, v kázňach často ide na ľahšiu nôtu, je to u neho autentické.

Presuny kňazov mali spracované cez vizuál leteniek, kam posielajú kňaza. Pripadalo mi to ako gesto, že je to normálna vec a ľudí to môže zaujímať. Opak toho, že by to bolo o podozrievaní, kto chce na tom niečo nájsť. 

Inak časť webu brnianskeho biskupstva je napísaná v hanteci, brnianskom nárečí.

Videl som, perfektné. Kto ešte z biskupov vyčnieva?

Občas sa niečo podarí aj ďalším, niekedy z Olomouca, kde je tlačový hovorca Jiří Gračka. 

Komunikačné tímy, respektíve hovorcovia diecéz sú v Českej republike už prevažne laici? 

Áno.

Pristavme sa ešte pri osobe olomouckého arcibiskupa Josefa Nuzíka, ktorý je predsedom ČBK. Robili sme s ním rozhovor, zaujalo nás, že sa pravidelne stretáva s obeťami zneužívania a celkovo o tejto téme hovoril jasne a celkom odvážne. Pôsobil na nás ako ten, kto v českej cirkvi ponesie pomyslenú vlajku pápeža Františka. Nedávno ste ho v podcaste s kolegami aj kritizovali za rozhovor pre Novinky.cz, kde sa vyjadroval k zneužívaniu. Ako vy hodnotíte arcibiskupa Nuzíka? 

Mám z neho ambivalentný pocit. Na Veľkú noc urobil silné gesto, prostráciu a úkon kajúcnosti za hriechy zneužívania, získal si tým veľkú pozornosť, iste aj srdcia ľudí. Lenže podľa mňa konkrétne kroky nekorešpondujú s tým veľkým gestom. 

Nemyslím si, že to gesto bolo falošné, ale podľa mňa sa potrebuje ešte viac vložiť do témy, do reality, ktorá s tým súvisí. 

Napríklad by som rada videla, že sa stretáva aj s ľuďmi, ktorí sú v tejto téme odborníci a sprevádzali desiatky obetí. Napríklad Jiří Kylar zo spoločenstva Někdo ti uvěří. Alebo Martina Vintrová, cirkevná právnička, či Marek Drábek, rehoľník, ktorý z nejakého dôvodu nemá dôveru biskupov. Pritom je to terapeut a téme sa intenzívne venuje. 

Čo vám prekážalo na vyjadreniach arcibiskupa Nuzíka v spomínanom rozhovore?

Pri takej citlivej téme, ako je sexuálne zneužívanie v cirkvi, je nevyhnutné sa dobre pripraviť, mať mediálne školenie. V spomínanom rozhovore pre Novinky.cz mal arcibiskup Nuzík niekoľko nešťastných vyjadrení.

Povedal napríklad, že „prípady hrubého zneužitia budú len výnimky, často sa to vyvíjalo mesiace a roky ako vzťah medzi dvomi ľuďmi a potom sa to pokazilo a je ťažké vyhodnotiť, kto za to môže“. 

To je z môjho pohľadu bagatelizácia, nešťastné vyjadrenie. Opakujem, nemyslím si, že Josef Nuzík je falošný alebo by to robil na efekt, ale skôr mu chýba priamejší kontakt s realitou. 

Spomeniem však iný pozitívny príklad u arcibiskupa Nuzíka. Olomoucká arcidiecéza zriadila diecéznu pastoračnú radu a zverejňuje z nej zápisnice na internete. Dobrý krok.

Olomoucký arcibiskup Josef NuzíkStretnutia s obeťami zneužívania? Raz ročne je málo. To, čo sme urobili, je stále nedostatočné

Pavol RábaraPavol Hudák

Bývalý šéfredaktor Katolíckeho týždenníka Antonín Randa tento rok v rozhovore pre Postoj povedal, že politici majú na rozdiel do biskupov mediálne školenia, takže v prípade biskupov sa stane, že „v dobrej vôli niekedy niečo povedia, a keď ich chce médium nachytať, tak vyznejú veľmi zle“. Máte pochopenie pre tento rozmer, že biskupi sú predsa len duchovní?

Ľudské pochopenie pre to mám, tlak a pozornosť obrátená na biskupa je obrovská, avšak nerada by som rezignovala na profesionalitu. Vnímať, že médiá sú dôležité. Keď nás zaráža, že novinárov zaujímajú napríklad aj pochybenia alebo koľko sa vybralo v nejakej zbierke, tak neviem, či nie je cestou skôr to prijať ako realitu, že takto svet funguje. 

Ak má byť biskup pastierom v dnešnej dobe, tak tomu potrebuje porozumieť. Profesionalita je v cirkvi podceňovaná, či už sa týka financií, alebo aj komunikácie.

Máte novinársky sen, napríklad rozhovor s niekým? 

Tých by veru bolo. (Smiech.) Napríklad rozhovor s Dominikom Dukom alebo Janom Vokálom, čo je královohradecký biskup a už počas práce v Proglase bolo náročné získať od neho nejaké vyjadrenie. Ale Dominik Duka, ten ma veľmi láka.

Skúšate to? 

Opakovane sa občas ozveme cez tlačové stredisko, cez hovorcu Pražského arcibiskupstva. Nechávajú zatiaľ našu ponuku nevyužitú. 

Alebo – ako som už spomenula – rada by som si pozrela zasadanie biskupskej konferencie. Ako pomyselná muška na okne. Vyhlásenia biskupov sú často podpísané „vaši čeští a moravští biskupové“, ale my vieme, že nie sú jednotní, že sú tam dynamiky. Chcela by som vidieť zápis, ako dopadlo hlasovanie, kto sa ako vyjadril a podobne. To je vlastne tiež môj sen. (Úsmev.)

Anežka Jakubcová

Moderátorka, novinárka z podcastu Bez filtru, učiteľka na experimentálnej strednej škole ScioŠkola, skautka. Pochádza z podhoria Orlických hôr, žije v Brne. Rada cestuje po svete i na stránkach kníh – a ešte radšej sa vracia späť.