Odporučiť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
23. novembec 2016

Takto si predstavujem nebo

Čo hovorí Benedikt XVI. vo svojom testamente? Ako spal noc pred svojím odstúpením? Čo si myslí o Františkovi?
Takto si predstavujem nebo
Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čo hovorí Benedikt XVI. vo svojom testamente? Ako spal noc pred svojím odstúpením? Čo si myslí o Františkovi?

„Osem rokov jeho pontifikátu boli ako veľké duchovné cvičenia, ktoré Cirkev potrebovala, aby si urobila poriadok vo vlastnom dome a posilnila svoju dušu,“ napísal Peter Seewald v úvode knihy, ktorá pôvodne ani nemala vyjsť. 

Posledné rozhovory nemeckého novinára s emeritným pápežom Benediktom XVI. sú vzácnou knihou. A pritom bývalý pápež pôvodne nedal nesúhlas s ich zverejnením, mali byť len podkladom pre Seewalda pri písaní pápežovej biografie po jeho smrti.

Lenže Seewaldovi sa podarilo Benedikta XVI. presvedčiť, aby ich dialógy vyšli knižne. Splnená bola aj Benediktova podmienka, aby so zverejnením súhlasil pápež František, ktorý tak urobil bez zaváhania. Talianske vydanie sa dokonca predáva so stužkou na obálke, na ktorej je Františkovo odporúčanie.

Unikátnosť Posledných rozhovorov spočíva vo viacerých veciach. Istú senzáciu vyvoláva hlavne fakt, že ide o historicky prvé dielo, v ktorom pápež hodnotí svoj pontifikát. Je to zároveň kniha, v korej sa bývalý pápež vyjadruje k súčasnej hlave Cirkvi.

„... v istých situáciách bol vzťah s Bohom náročný. Sú momenty, keď sa pýtam, prečo je toľko zla vo svete, prečo to všemohúci a dobrý Boh dopustí.“ Zdieľať

Čitateľ si tiež prečíta odpovede na dôležité otázky k tzv. mediálnym témam, ako boli napríklad dôvody Benediktovej demisie, škandál Vatileaks či názory emeritého pápeža na problémy Cirkvi.

Pod tým všetkým sa však ukrýva ešte jedna vrstva. Je to vstup do intímnych zákutí duše Josepha Ratzingera. Pohľad na to, ako si predstavuje nebo, ako a čo sa modlí, či mal „temné noci“ a podobne. 

Autor týchto riadkov musí priznať, že niektoré odpovede čítal so zatajeným dychom.

Seewald totiž vedie rozhovory brilantne. Otázky kladie miestami veľmi priamo, provoplánovo Benediktovi nenadbieha, dokonca na niektorých miestach na neho jemne tlačí, aby dostal konkrétnejšiu odpoveď. Iste, je to už jeho štvrtá kniha rozhovorov s Ratzingerom, zvykli si na seba. No aj tak môže slúžiť mnohým autorom a publicistom za vzor, ako sa rozprávať s cirkevnou autoritou s bázňou a zároveň nezaprieť novinársku snahu z respondenta vylákať odpovede.

Vľavo – Benedikt XVI. zdraví veriacich pri tradičnom vianočnom posolstve Urbi et Orbi 25. decembra 2010. Vpravo – počas stretnutia kardinálov 11. februára 2013 oznamuje, že sa dobrovoľne vzdá svojho pontifikátu. (Foto: TASR/AP)

Kázne pre päť ľudí

Seewald absolvoval posledné interview s Benediktom XVI. v máji tohto roku. Vo vatikánskom kláštore Mater Ecclesiae ho vítal 89-ročný muž. Už nenosí červené mokasíny. Dobrovoľne ich vymenil za sandále mnícha a v kláštore uprostred vatikánskych záhrad sa pripravuje na smrť.

Benedikt XVI. už roky nevidí na ľavé oko, medzičasom má aj vážne poškodený sluch. Zmysel pre humor mu však zostal. Seewaldovi prezradil, že sa nemôže venovať modlitbe a meditácii toľko, koľko by chcel, lebo ho stále niekto navštevuje.

Emeritný pápež rázne odmieta, že by plánoval ešte niečo napísať. Nemecký publicista sa ho však pýta, či si píše aspoň nejaký diár alebo denník.

– Diár si nevediem, ale z času na čas som si zapísal zopár myšlienok, čo som mal v hlave, no mienim ich vyhodiť.
– Prečo?
– (Smeje sa.) Lebo sú príliš osobné.
– Ale to by práveže bolo...
– ... pozvanie historikov na svadobnú hostinu.

Napriek tomu Benedikt XVI. pero úplne neodložil. Každú nedeľu si pripravuje písomne homílie pre osadenstvo klášora, teda štyroch až piatich ľudí. „Prečo nie?“ reaguje na Seewaldovu pripomienku, že zvykol kázať miliónom. „Či sú traja, dvadsiati alebo tisíce, Božie slovo by sa vždy malo dotknúť človeka.“

A ako sa dotýka Boh pápeža? Respektíve darí sa pápežovi mať dobrý vzťah s Ježišom, ktorého zastupuje na zemi? Pasáž o duchovnom živote Benedikta XVI. je jedna z najsilnejších.

Emeritný pápež hovorí, že má dobrý vzťah s Bohom, nespomína vážnu duchovnú krízu, ale zároveň uznáva, že je „len malé, úbohé stvorenie, ktorému sa nie vždy podarí prísť až k Nemu.“

Popiera, že by mával temné noci ako napríklad Matka Tereza. „Zrejme nie som dosť svätý, aby som dosiahol takú temnotu.“ Vraví, že hoci nemal nikdy takéto noci ducha, tak „v istých situáciách bol vzťah s Bohom náročný. Sú momenty, keď sa pýtam, prečo je toľko zla vo svete, prečo to všemohúci a dobrý Boh dopustí.“

Tu opäť vystupuje na svetlo Benediktova pokora, keď na otázku, ako rieši tieto problémy viery, majstrovský teológ odpovedá: „Ak niečomu nerozumiem, neznamená to, že je problém vo veci, ale že som príliš maličký, aby som ju pochopil.“

Hovorí tiež o svojich obľúbených modlitbách a najkrajšom duchovnom mieste. A ako si predstavuje nebo pápež – teológ?

Najprv poukáže na teologickú rovinu, keď zmieni Augustínovu úvahu o nekonečnej, a predsa stále novej radosti. „Zároveň je tu čisto ľudská rovina, pre ktorú môžem byť rád, že uvidím svojich rodičov, súrodencov a priateľov, a preto ma teší predstava, že to bude pekné ako za čias v našom dome..“

O detstve, mladosti a rokoch štúdia sa rozprávajú v ďalšej časti knihy. Aj tým, čo poznajú Ratzingerov životopis, môže prísť táto pasáž ako osvieženie. Obsahuje mnohé „pikošky“, no zároveň tu znovu vystupuje do popredia jeho pokora. Je ako niť, ktorou je kniha zošitá.

Seewald zostáva šokovaný, keď mu Ratzinger povie, že v skutočnosti neovláda jazyky. A pritom si v 14 rokoch prekladal cirkevné texty z gréčtiny a latinčiny. Ako vysvetlenie hovorí, že z viacerých jazykov sa naučil len základy, čo vytvorilo dojem, že ich vie toľko.

„Bol som si vedomý, že mojou úlohou je hľadať spôsoby, ako ukázať, čo znamená viera v dnešnom svete. Dať do centra pozornosti vieru v Boha a povzbudiť ľudí, aby verili...“ Zdieľať

O potrebe pokory a doslova „pokoreniach“ hovorí emeritný pápež pri spomienke na obdobie, keď získal doktorát a profesor ho nechal, aby ho zastupoval pri prednáškach.

Pri časti o vojnových rokoch poteší slovenského čitateľa zmienka o Bratislave, keďže Ratzinger bol cez vojnu na fronte v dedinke Deutsch Jahrndorf pri slovensko-rakúsko-maďarských hraniciach.

Nechcel som sa púšťať do veľkých projektov

Ratzingerov realizmus a pokora sa tiež krásne ukazuje, keď hovorí o svojom úrade.

Vedel, že jeho pontifikát nebude dlhý, a preto sa nechcel púšťať do veľkých projektov ako koncil. „Bol som si vedomý, že mojou úlohou je niečo iné: hľadať spôsoby, ako ukázať, čo znamená viera v dnešnom svete. Dať do centra pozornosti vieru v Boha a povzbudiť ľudí, aby verili...“

Do konkláve v apríli 2005 vstupoval ako dekan kardinálskeho kolégia, preto napríklad pochovával Jána Pavla II. Ale myšlienka, že by mal byť jeho nástupcom, sa priečila jeho logike. Hovoril si, že keď biskupi idú do penzie v 75. roku života, tak na Petrov stolec by nemal zasadnúť 78-ročný človek.

Už na začiatku konkláve mu viacerí kardináli hovorili, že ho budú voliť, ale podľa vlastných slov mu to prišlo „nerozumné“. Hoci si uvedomoval, že sa to môže stať. Aj preto sa už počas dvoch dní konkláve zamýšľal nad pápežským menom. Samotný pocit zo zvolenia prirovnáva ku „gilotíne“.

Čo ho počas pontifikátu najmenej bavilo, boli stretnutia s politikmi. Hoci na niektorých sa tešil, napríklad na Havla. Seewaldovi vyrozprával, čo si myslí o Obamovi, Putinovi, prečo sa obával cesty do Turecka, a spolu rozobrali aj náročnú návštevu rodného Nemecka.

Inzercia

Emeritný pápež Benedikt XVI. odchádza zo stretnutia so staršími veriacimi na Námestí sv. Petra vo Vatikáne v nedeľu 28. septembra 2014. (Foto: TASR/AP) 

Dotkli sa aj liturgie a oživenia tridentskej omše. Benedikt vníma aktuálne tému tak, že na jednej strane sú obavy z akejsi renesancie či reštaurácie liturgie a na druhej strane ľudia, ktorí nerozumejú liturgickej reforme. „Nie je tu žiadna nová omša. Máme len dve formy jedného rítu,“ vraví.

Odmieta, že by povolenie tridentskej omše bol ústupok tradicionalistickému Bratstvu Pia X. „Len som chcel, aby Cirkev zachovala svoju vnútornú kontinuitu s minulosťou. Čo bolo kedysi posvätné, nemôže byť zrazu niečo chybné. Rítus sa musí vyvíjať, kvôli tomu bola ohlásená reforma. Ale identita sa nesmie rozbiť, prerušiť.“

Seewald mu pripomína slová z čias, keď bol prefektom, že liturgia je to, okolo čoho sa točí viera a že od liturgie závisí budúcnosť Cirkvi. „Ak je to tak, prečo sa neurobilo na tomto poli viac, mali ste všetku moc...?“

Odpoveď Benedikta šokuje múdrosťou. Vraví, že skôr ako dávať nejaké striktné pokyny na inštitucionálnej úrovni je dôležitejšia snaha, aby ľudia pochopili liturgiu vo svojom vnútri, preto písal o nej knihy. „Liturgia sa napĺňa svojím významom a je slávená zvnútra. A to je niečo, čo sa nedá prikázať,“ odpovedal.

V sieti sú aj zlé ryby

Niekoľkými otázkami sa Seewald s emeritným pápežom dotkli aj citlivých tém, ako kauza vatikánskej banky, ktorú plánoval zreformovať, či škandály zneužívania detí. Seewald mu pripomenul, že za jeho pontifikátu bolo laicizovaných približne 400 kňazov ako trest za sexuálne zneužívanie detí. Išlo však o nové pravidlá, keďže dovtedy sa ako trest zvykla ukladať iba suspendácia (teda zákaz služby, ale previnilec kňazom zostal). Zmenu zariadil po dohode s americkými biskupmi Ratzinger ešte ako prefekt Kongregácie pre náuku viery.

Nechýba kauza Vatilieaks, teda vynášania dôverných dokumentov pápežovým komorníkom Poalom Gabrielem. Benedikt okomentoval aféru slovami, že nechápe, ako môže niekto niečo také spraviť. „V sieti sú aj zlé ryby,“ uviedol. Gabrieleho odsúdili na 18 mesiacov, no Benedikt XVI. ho po dvoch mesiacoch navštívil a udelil milosť.

„Poznal som ho (J. Bergoglia), samozrejme, ale vôbec mi nenapadol. (...) Keď som počul meno, zneistel som. Avšak keď som videl, ako sa rozpráva s Bohom a potom s ľuďmi, zostal som pokojný. A štastný.“ Zdieľať

Benedikt XVI. v knihe odmieta teórie živené médiami o tom, že by sa rozhodol odstúpiť pod tlakom spomínaných káuz či pre vydieranie.

Rozhodnutie urobiť historický krok urobil ešte v lete 2012 po návšteve Mexika a Kuby. Lekári mu už neodporúčali letieť cez Atlantik a začal mať zdravotné problémy. Podľa vlastných slov si netrúfal ísť na Svetové dni mládeže do Ria, ktoré boli naplánované na rok 2013. „Vedel som, že musím odstúpiť ešte predtým, tak, aby mohol ísť do Ria nový pápež.“

Spal dobre

Samotnú abdikáciu prebrali so Seewaldom v knihe do podrobností. Od praktických okolností cez politické až po duchovné. Na otázku, ako sa dá spraviť také závažné rozhodnutie, keď o tom nemôžete s nikým hovoriť, Benedikt XVI. odpovedá, že „s dobrotivým Bohom sa dá o tom rozprávať hojne“. A veru musel, keďže dlho to nevedel nik a v poslednej chvíli len štyria ľudia. 

Keď sa 70 kardinálov zhromaždilo 11. februára v Sále konzistória, očakávali len oznámenie o uzavretí troch procesov kanonizácie. Potom ich pápež prekvapil vyjadrením v latinčine, ktoré si sám napísal dva týždne predtým. A večer predtým spal dobre, hovorí, tak bol vo vnútri pevne rozhodutý.

Demisiu oznámil takticky. Bolo to dva dni pred Popolcovou stredou, ktorou sa začali pre Rímsku kúriu týždenné duchovné cvičenia. Podľa Ratzingera tak mali najbližší ľudia a tí, ktorých sa rozhodnutie najviac dotkne, čas, priestor na ticho, modlitbu a hlavne nerušené premýšľanie.

Benedikt XVI. odmieta, že by „ušiel“ pred problémami, ako boli Vatileaks či problémy vo vatikánskej banke. Seewald mu dá priestor, aby dôkladne vysvetlil, prečo jeho demisia neznamená zosekularizovanie pápežského úradu.

Môže otec prestať byť otcom? Podľa Benedikta môže v istom momente cítiť, že už ním nemôže byť, čo však neznamená, že ním prestane byť. Iba sa zriekne niektorých konkrétnych zodpovedností a úloh. „A pokračuje byť otcom v hlbšom, intímnejšom zmysle, pričom má inú zodpovednosť a vzťahy, no príde o isté úlohy.“

Emeritný pápež to prirovnáva k pozícii biskupa, ktorý po dosiahnutí určitého veku skladá funkciu. „Má posvätnú misiu, ale zároveň nezostáva v úrade večne. A preto si myslím, že by malo byť jasné, že ani pápež nie je superčlovek.“

Vľavo – Predavači spustili vo februári 2013 veľký výpredaj suvenírov s motívom pápeža Benedikta XVI. po tom, čo prekvapil svet oznámením, že 28. februára odstúpi z pápežského úradu. Vpravo – kniha Posledné rozhovory v kníhkupectve v Ríme. Na slovenské vydanie zatiaľ čakáme.

František je viac s ľuďmi

Po odstúpení sa Benedikt XVI. utiahol v pápežskej rezidencii Castel Gandolfo. Seewald ho rozosmial, keď mu povedal, že po poslednej omši a rozlúčkovej audiencii nastúpil do vrtuľníka a odletel do letného sídla. „Ešte nijaký pápež za života nevystúpil do neba.“

Z tohto neba 30 kilometrov od Ríma sledoval Benedikt XVI. aj konkláve, bez akýchoľvek kontaktov zvonku. Iba v televízii. Benedikt hovorí, že zvolenie Bergoglia nikto neočakával. „Poznal som ho, samozrejme, ale vôbec mi nenapadol.“ Priznáva, že očakával niekoho iného, i keď nikoho konkrétneho. „Keď som počul meno, zneistel som. Avšak keď som videl, ako sa rozpráva s Bohom a potom s ľuďmi, zostal som pokojný. A štastný,“ vraví.

O Františkovi hovorí pozitívne. Jeho zvolenie považuje za dôkaz, že Cirkev je dynamická a plná prekvapení. Unavená Európa potrebuje podľa neho novú energiu, a preto je dobré, že v Cirkvi dostávajú priestor aj prúdy z iných kontinentov a že Európa musí byť evanjelizovaná zvonku. Hoci si musí uchovať svoju zodpovednosť a špecifické úlohy.

„Myslím stále na to, že koniec sa blíži. Nie je dôležité si tento moment predstavovať, ale žiť s vedomím, že celý život smeruje k tomuto stretnutiu.“ Zdieľať

Ak Boh každým novým pápežom koriguje v niečom toho bývalého, tak v čom koriguje František Benedikta? pýta sa drzo Seewald.

„Povedal by som, že svojou pozornosťou voči druhým,“ hovorí. Oceňuje, že býva v Dome svätej Marty, hoci aj v Apoštolskom paláci sa dá byť medzi ľuďmi. „Ale chápem, že je to prejav nového štýlu. Ja som zrejme nebol dostatočne medzi druhými.“

Na Františkovi si tiež cení „odvahu, s akou čelí problémom a hľadá riešenia“. Nemyslí si, že Františkov pontifikát v niečom narúša ten jeho. „Možno sa kladie dôraz na ďalšie aspekty, ale niet tu žiadnej kontrapozície.“

A s čím je nespokojný pri pohľade na svoju éru? „Nemal som vždy silu prezentovať katechézy prenikavejším a ľudskejším spôsobom.“ Dáva pokorne za pravdu Seewaldovi, že jeho slabina bol monotónny hlas a to, že nevedel mať často očný kontakt, keď prednášal text.

Nápis na mojom náhrobku? Radšej nič

V závere si Seewald pýta od starého, múdreho človeka – pápeža rady. „Ponajprv sa treba učiť, čo pre nás znamená viera v tomto modernom svete, potom treba pracovať na svojej pokore, jednoduchosti, schopnosti trpieť...“

Prípravu na smrť prežíva Benedikt XVI. meditáciou o tom, že musí prísť k prekonaniu poslednej skúšky – opustiť tento svet a ocitnúť sa pred Bohom a svätými, priateľmi aj nepriateľmi. „Myslím stále na to, že koniec sa blíži. Nie je dôležité si tento moment predstavovať, ale žiť s vedomím, že celý život smeruje k tomuto stretnutiu.“

A čo by mal mať emeritný pápež Joseph Ratzinger – Benedikt XVI. napísané na náhrobku? Povedal by som nič, hovorí so smiechom.

No Seewald mu dá jeden návrh a položí poslednú otázku.

(Titulná foto TASR/AP: Benedikt XVI. máva veriacim pri odchode z katedrály Notre Dame 12. septembra 2008 v Paríži.)

Odporúčame

)