Cirkevný sudca Radoslav Šaškovič Pribúdajú nám prípady, ktoré naznačujú, že nie každý rozumie, čo je podstata manželstva

Hovorí, že príprava na manželstvo nie je len o stretnutiach s kňazom alebo víkendovom kurze. Zodpovednosť nesie celá farnosť, celé spoločenstvo. 

Poukazuje na to, že uzavretie manželstva je vážny právny úkon. „Robiť prípravu na manželstvo bez toho, aby sme hovorili o vážnosti manželského sľubu, je ako stavať dom bez základov,“ vraví v rozhovore, v ktorom sa venujeme aj špecifikám zmiešaných párov, ako i novinkám v oblasti prípravy na manželstvo, s ktorými prichádza Katolícka cirkev. 

„Ak sa snúbenci dokážu rozličnými spôsobmi celý rok pripravovať na celú paletu rôznych aspektov svadobnej veselice, zvládnu popritom aj prípravu na celoživotný záväzok nazývaný manželský sľub,“ hovorí kňaz Bratislavskej arcidiecézy Radoslav Šaškovič, ktorý obhájil doktorát z kánonického práva na Katolíckej univerzite v Lubline a v Metropolitnom tribunáli v Bratislave pracuje ako sudca.

Ste cirkevný sudca a chodíte aj prednášať v rámci kurzu prípravy na manželstvo. Je to zámer?

Je to moja osobná iniciatíva. Chcel som pomôcť svojmu spolužiakovi kňazovi, ktorý má jeden konkrétny víkendový kurz na starosti.

A zároveň som chcel mať kontakt s pármi, ktoré sú na začiatku svojej cesty k manželstvu, keďže ako cirkevný sudca som skôr v kontakte s tými, ktorí už nevládzu kráčať vedľa seba v manželstve a hľadajú pravdu o jeho bytí či nebytí.

Kurz obsahuje deväť tém. Máte jednu konkrétnu, ktorú tam prídete prednášať?

Jednu alebo dve témy, ktoré si vopred dohodneme, podľa toho, ako môžem prísť.

Buď je to dvojica tém o kresťanskej viere a kresťanskom životnom štýle, ktoré sú v tomto kurze zaradené v sobotu popoludní, alebo je to záverečná téma o sviatosti manželstva, ktorá býva v nedeľu popoludní.

Predpokladám, že prednášku máte pre všetkých a potom sa účastníci rozdelia do menších skupín, kde sa ďalej s témou pracuje.

Presne takto to funguje. Po prednáške s možnosťou krátkej diskusie nasleduje polhodinová aktivita v skupinke.

Ako ľudia reagujú na prednáškach?

Keďže ide o víkendový program, kde účastníci počúvajú jednu prednášku za druhou, osvedčilo sa mi, že je lepšie poňať to viac interaktívne.

Vkladám do prednášky jednoduché otázky, na ktoré ich nechávam odpovedať. A tiež im nechávam priestor, aby sa pýtali, čo ich pri jednotlivých témach zaujíma.

Značná časť ľudí na tomto kurze sú nepraktizujúci a dokonca sa tam nájdu aj nábožensky zmiešané páry alebo úplne neveriaci. Dá sa to všetko zohľadniť?

V minulosti som mal možnosť individuálne pripravovať páry, ktoré zhodou okolností boli nábožensky zmiešané. Tam sa dajú tieto témy „ušiť na mieru“.

Snažím sa využiť aj svoje skúsenosti a vedomosti z ekumenických či medzináboženských podujatí a rozhovorov, akým boli aj diskusie Stretnú sa... Pri hromadných kurzoch je ťažšie zohľadniť všetky okolnosti a prihovoriť sa pestrej skupine ľudí.

Päť veľkých zmien v prípravách na manželstvoIdeálne všetko rozbehnúť aspoň rok pred sobášom, najväčšiu zmenu žiadal pápež František

Pavol Rábara

Nové pastoračné usmernenie KBS k príprave na manželstvo hovorí o nepraktizujúcich ako o ľuďoch na okraji cirkvi a akoby vyzýva tých, čo vedú prípravu na manželstvo, aby na nich hľadeli cez evanjelizačný rozmer. Vidíte to tiež tak?

Pri celkovej príprave na manželstvo, keď kňaz v súčinnosti s farnosťou počas roka sprevádza konkrétny snúbenecký pár, je evanjelizácia prirodzenou súčasťou celého procesu.

Pokiaľ ide o kurz, ktorého materiály sa v tomto období finalizujú, mám pocit, že ich tvorcovia sa nadchli pre akýsi ideál. Ako keby sa snažili osloviť primárne páry zložené z dvoch praktizujúcich katolíkov, ktorým ponúkajú krásu sviatosti manželstva, a prehliadajú pestrú škálu rôznych kombinácií tých, ktorí sa pripravujú na uzavretie manželského zväzku.

Práve kvôli nepraktizujúcim, ale aj kvôli veriacim iných cirkví a náboženstiev či kvôli neveriacim by bolo vhodné pri kurze, predovšetkým pri jeho prvej téme, pracovať s termínmi ako kánonické manželstvo, cirkevné manželstvo, manželský zväzok alebo jednoducho len manželstvo.

Kde teda vidíte v rámci prípravy na manželstvo priestor na evanjelizáciu?

V angažovaní kňazov vo farnostiach, pretože príprava na manželstvo ostáva ich zodpovednosťou.

V rámci nej, pravdaže, usmernia snúbencov, kde a kedy sa koná kurz, ale je na nich a na celom farskom spoločenstve využiť plný evanjelizačný potenciál každodenného života vo farnosti.

Hoci počas samotného kurzu je tento potenciál limitovaný, každý má možnosť evanjelizovať svojím správaním. Nikdy nevieme, kedy sa niekoho dotkne Božia milosť cez náš úsmev či podanú šálku kávy.

Viem, že vo veľkých farnostiach je to ťažšie realizovateľné, ale osobne som skôr fanúšik práce s konkrétnou dvojicou alebo menšou skupinkou.

Z akého dôvodu?

Pri hromadnom kurze máme pred sebou celú škálu, kde na jednej strane sú dvaja praktizujúci katolíci a na druhej nepraktizujúci katolík a človek, ktorý sa deklaruje ako neveriaci. A medzi tým všetky možné kombinácie.

Ak máte na kurze takúto pestrú zmes, čo podľa mňa vo veľkých mestách nie je nič nezvyčajné, je potrebné tomu prispôsobiť spôsob prezentácie jednotlivých tém kurzu. Hlavne prvej a poslednej.

Pri individuálnej príprave je prirodzene väčší priestor aj na ten evanjelizačný rozmer, na ktorý ste sa pýtali, a je tam tiež možnosť lepšie prispôsobiť jednotlivé témy konkrétnej životnej situácii.

Poviem príklad, mám pred sebou pár, ktorý tvorí nepraktizujúci katolík a praktizujúci evanjelik. Je to iné ako dvaja praktizujúci katolíci.

Čo by ste urobili v takom prípade?

Ak hovoríme o príprave, nielen o kurze, určite by som sa snažil takýto pár predovšetkým čo najlepšie spoznať.

Zistil by som príčiny nepraktizovania katolíckej stránky a skúsil by som ju nejakým spôsobom znova pozvať k praktizovaniu katolíckej viery. 

Zároveň by som nechal praktizujúcu evanjelickú stránku čo najviac hovoriť o svoje viere, pričom by sme sa rozprávali o tom, čo máme spoločné i čo nás rozdeľuje.

Napokon by som zdôraznil, že manželstvom vzniká jednota dvoch osôb, a spoločne by sme sa ju pokúsili objaviť aj v otázke viery a jej praktizovania.

Ako to vyzerá, keď vás nejaký pár požiada o prípravu na manželstvo?

Najprv im vysvetlím podmienky. Žiadne také, že stretneme sa pri šálke kávy či pri pohári piva.

Ak teda pripravujem nejaký pár, najprv sa ho snažím čo najlepšie spoznať. Následne sa dohodneme, či ich pošlem na celý kurz alebo s nimi preberiem tie témy, ktoré s nimi môžem prebrať ako kňaz. Snažím sa formu a obsah čo najviac prispôsobiť ich situácii.

Nad rámec týchto tém hovorím o manželstve z pohľadu práva, čo je téma, bez ktorej si neviem serióznu prípravu na manželstvo predstaviť. Bolo by to ako stavať dom bez základov.

Pri rozhovore v trojici je väčší priestor, aby kládli otázky, ktoré by možno nepoložili v širšej skupine. Pri tom si pokojne môžeme vypiť aj tú šálku kávy alebo potom zájsť na pohár piva.

Pri ostatných témach ich nasmerujem na kurz, ktorý môžu absolvovať celý alebo len v tých témach, ktoré sme spolu neprebrali, lebo patria do kompetencie manželských párov, psychológov či lekárov.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Keď robíte prípravu, či už individuálnu, alebo aj v rámci kurzu prípravy na manželstvo pre väčšiu skupinu, čo účastníkov najviac zaujíma? Na čo sa najviac snúbenci pýtajú?

Z mojej skúsenosti rezonujú otázky, ktoré sa týkajú práve rozdielneho náboženstva či vierovyznania. Podľa mňa by sa naozaj mohli v rámci predmanželskej prípravy i samotného kurzu riešiť na väčšom priestore.

Je podľa mňa chyba, že o manželstve sa v pripravovaných metodikách hovorí najmä ako o sviatosti manželstva, čím odsúvame na okraj páry, kde je jeden z dvojice nepokrstený. Pri deviatej téme je to v poriadku, ale prvú tému by som určite prepracoval.

Konkrétne aké otázky k tejto téme zaznievajú?

Stretávam sa s otázkami o tom, ako je to s krstom detí a ako ich budú vychovávať, ale aj celkovo o spoločnom živote nábožensky zmiešaného manželského páru.

Ako som naznačil vyššie: mám pocit, že kurz prípravy akoby viac rátal s ideálom, teda že máme pred sebou páry zložené z dvoch praktizujúcich katolíkov.

Nehovoriac o tom, že ak katolík chodí do kostola, ba dokonca pristupuje k sviatostiam, ešte to neznamená, že má aj kvalitnú výchovu vo viere, čo tiež neslobodno prehliadať.

Predpokladám, že pri zmiešaných pároch je u nás najčastejší prípad katolíka s evanjelikom.

Toto neviem povedať, ale pripusťme, že je to tak.

Už som spomenul príklad, že máme nepraktizujúceho katolíka a praktizujúceho evanjelika. V takomto prípade musí nepraktizujúci katolík podpísať, že urobí všetko pre to, aby jeho dieťa bolo vychovávané vo viere, ktorú on sám nežije. A praktizujúci evanjelik musí ustúpiť.

Myslím, že tu je priestor na kvalitnú diskusiu s takýmto párom a nebáť sa v tejto téme ísť do hĺbky, pokúsiť sa nepraktizujúceho katolíka evanjelizovať, prebudiť v ňom záujem o život viery. Nestačí teda povedať, tu máte papier, podpíšte a dostanete dišpenz, respektíve povolenie na sobáš.

Čo by mal v tomto prípade spraviť evanjelik? Mal by podľa vás presvedčiť snúbenca či snúbenicu, že sobáš bude evanjelický?

To, čo mu radí jeho svedomie. (Úsmev.)

Kánonické právo pozná dišpenz od kánonickej formy. Teda sobáš by bol síce evanjelickou formou, ale pre katolíka by bol platný a dokonca sviatostný, lebo platne uzavreté manželstvo medzi dvoma pokrstenými je sviatosť.

Samozrejme, táto možnosť nie je pre akúkoľvek situáciu. Cirkev dáva konkrétne podmienky, kedy je možné takýto dišpenz udeliť.

Ale keďže kurz je len malá čiastka celej prípravy na manželstvo, je na miestnom pánovi farárovi a celej farskej komunite, aby naplno využili ten evanjelizačný potenciál.

Venujú sa príprave na manželstvoNiektoré témy treba preberať už s birmovancami. Ľudia z rozbitých rodín sú väčšia výzva ako snúbenci s deťmi

Pavol Rábara

Keď sme v Postoji uverejnili informačný článok o tom, s akými zmenami pracuje nová koncepcia prípravy na manželstvo v Katolíckej cirkvi, z reakcií bolo vidno, že zámer rozbehnúť prípravu aspoň rok pred sobášom dosť vyrušil. Zaznievali komentáre typu čo to cirkev vymýšľa, kladie nové bremená na ľudí a podobne. Aký je váš názor?

Podľa mňa takéto komentáre môžu súvisieť aj s tým, na čo opakovane poukazujem: ak z prípravy na manželstvo dáme preč právny rozmer, odsunieme na okraj vážnosť manželského sľubu, stratí podľa mňa vážnosť aj samotná príprava. Zmení sa na túžbu nadchnúť ľudí pre niečo, čomu majú ťažkosť porozumieť.

A pokiaľ ide o samotnú dĺžku bezprostrednej prípravy na manželstvo, tá predsa vo väčšine prípadov trvá približne rok.

Naši čitatelia sami dobre vedia, ako dlho dopredu plánovali svoj sobáš a svadbu. Ak sa snúbenci dokážu rozličnými spôsobmi celý rok pripravovať na celú paletu rôznych aspektov svadobnej veselice, zvládnu popritom aj prípravu na celoživotný záväzok nazývaný manželský sľub.

Navyše príprava na manželstvo sa začína oveľa skôr ako rok pred svadbou.

Čo tým chcete povedať?

Príprava na manželstvo sa začína predsa od detstva, v rodine. Pokračuje vo farnosti, kde sme všetci pozvaní byť aktívnymi členmi komunity.

Možno to niekoho prekvapí, ale život vo farnosti nie je limitovaný na účasť na svätej omši v nedeľu a v prikázaný sviatok. Program farnosti je oveľa bohatší a všetko dohromady vytvára vhodné prostredie na prípravu na manželstvo.

Pre niekoho je to možno novinka, no príprava na manželstvo nie je len o stretnutiach s kňazom alebo o víkendovom kurze. Zodpovednosť za prípravu na manželstvo nesie celá farnosť, celé spoločenstvo.

Pápež František hovoril o tejto téme v januári 2017 vo svojom každoročnom príhovore pred sudcami Rímskej róty (najvyšší súd, ktorý rieši predovšetkým kauzy manželskej nulity, pozn.). V súvislosti s témou bezprostrednej prípravy na manželstvo použil termín katechumenát.

Teda že príprava na manželstvo by sa mala podobať na prípravu dospelých na krst.

Áno, a zároveň v tom istom príhovore hovoril o zodpovednosti, nielen za prípravu na manželstvo, ale aj za celkovú formáciu manželov.

Robiť prípravu na manželstvo bez toho, aby sme hovorili o vážnosti manželského sľubu, je ako stavať dom bez základov.

Ten rok prípravy mohol vyrušiť aj preto, že ľudia si môžu zamieňať prípravu v širšom zmysle a potom kurz prípravy na manželstvo, ktorý trvá väčšinou víkend alebo pár stretnutí. Nedá sa vylúčiť, že keď niekto číta správu o ročnej príprave, predstaví si ročný kurz alebo veľké množstvo stretnutí.

Presne tak. Je to nepochopenie, ktoré akosi patrí k bežným limitom medziľudskej komunikácie.

Ako som uviedol vyššie, prax je taká, že medzi zásnubami a sobášom ubehne nejaký čas, zvyčajne rok, u niekoho možno menej alebo dokonca viac.

Skúsme si to prakticky predstaviť: v rámci farského spoločenstva v istom konkrétnom čase sa nejaký konkrétny pár zasnúbi. Následne ide navštíviť pána farára s tým, že si chce dohodnúť termín sobáša. Pán farár má pred sebou konkrétnu dvojicu, ktorá bude mať približne o rok sobáš.

Dobre, a čo má ten farár s nimi rok robiť?

Farár alebo iný kňaz má priestor sa tejto dvojici venovať formou rozhovorov, pri ktorých sa otvárajú rôzne témy, ktoré je potrebné v rámci tejto bezprostrednej fázy prípravy na manželstvo prebrať.

Ide najmä o skrutíniá, ktoré obsahujú okruhy otázok a sú rozdelené podľa tém a podľa času, ktorý ostáva do slávenia manželstva. Mnohé z nich sa na časovej osi opakujú, aby sa ukázalo, či a ako sa s nimi snúbenci vyrovnali.

Čo keď kňaz povie, že nemá na to čas?

Chápem, že sú veľké farnosti a môže mať takýchto párov viac, ale ako hovorí klasik, kde je vôľa, tam je cesta. Prípadne môže snúbencov nasmerovať na kňaza, ktorý si tento čas nájde ľahšie.

Pastoračné usmernenie KBS nehovorí konkrétne, čo má kňaz alebo skúsený manželský pár robiť s dvojicou, ktorá sa pripravuje na sobáš, ak teda odhliadneme od kurzu prípravy na manželstvo, ktorý má jasnú koncepciu.

Usmernenie hovorí, že diecézy vypracujú svoje itineráre, teda zoznam aktivít, ktoré môžu vyplniť čas prípravy na manželstvo. Čo by mohol podľa vás ešte kňaz robiť, ak má k dispozícii niekoľko mesiacov?

Modliť sa s nimi, pozývať ich na rôzne farské podujatia, zapájať ich do každodenného života farnosti, skrátka, ukazovať im plnosť života praktizujúcich kresťanov katolíkov.

Okrem otázok v skrutíniách môže s nimi hovoriť o čomkoľvek, čo považuje on alebo oni za dôležité. Ak má na to kapacitu, môže s nimi prebrať tie témy, na ktoré sa v rámci kurzu nenašiel priestor, najmä manželstvo z pohľadu práva.

Predmanželská príprava je aj proces rozlišovania, pri ktorom by mal pomáhať správca farnosti alebo iný kňaz. To je citlivá téma.

Niekedy sa môžu ukázať okolnosti, pri ktorých by bolo vhodné diskrétne povzbudiť konkrétny pár k tomu, aby uzavretie manželstva oddialil a pracoval na vyriešení problému, ktorý by sa javil ako vážne ohrozujúci budúce manželské spolužitie či dokonca platnosť samotného manželského sľubu.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Na základe toho, čo viete o prípadoch manželských nulít, čo by ste uvítali na prípravách na manželstvo?

Uvítal by som predovšetkým to, keby sme prestali vychádzať z predpokladu, že ľudia automaticky vedia, čo je manželstvo.

Ľudia nevedia, čo je manželstvo?

Mám na mysli manželstvo, ako ho definuje kánonické právo. Lebo my veľa rozprávame o tom, ako žiť v manželstve, nadchýname sa krásou sviatosti manželstva, ale odložili sme tému o tom, čo je manželstvo vo svojej podstate.

Neviem si predstaviť takú prípravu, kde by sa opomenulo kladenie dôrazu na to, že uzavretie manželstva je vážny právny úkon a čo všetko je potrebné na jeho platnosť.

Toto by malo byť súčasťou čoho?

Mala by to byť jedna nie z deviatich, ale z desiatich tém kurzu prípravy na manželstvo.

Môžeme do kurzu zapojiť manželské páry, psychológov, lekárov. No osloviť takýchto ľudí, povzbudiť ich, aby si našli čas, môže byť v niektorých farnostiach či dekanátoch náročné.

A pritom osloviť a zapojiť odborníka z oblasti cirkevného práva je veľmi jednoduché. Veď každá diecéza na Slovensku má cirkevný súd, kde pracujú kňazi i laici, muži i ženy, bývajúci v rôznych farnostiach.

Počul som úsmevný argument, že manželstvo nevzniká z kánonov, ale z milosti. My sme sa učili, že vzniká vzájomnou výmenou platného manželského sľubu.

Každý cirkevný súd by bol podľa mňa schopný zabezpečiť ľudí, ktorí by na kurze prebrali tému manželstva z pohľadu práva a pridali by tým celému kurzu na vážnosti.

Nesúhlasím s myšlienkou, že to je úloha kňaza, ktorý snúbencov pripravuje. Odborné vzdelanie a skúsenosti pracovníkov cirkevných súdov môžu dať tejto téme potrebnú kvalitu.

Nechcem byť zlý, ale mám pocit, že keby som teraz robil rozhovor so psychológom, možno by povedal, že tam treba viac psychológie, keď s lektorom prirodzených metód, tak by si iste vedel predstaviť viac času na svoju tému a tak podobne. 

Ani ja nechcem byť zlý, ale zopakujem to: robiť prípravu na manželstvo bez toho, aby sme hovorili o vážnosti manželského sľubu, je ako stavať dom bez základov.

Nie je to predsa tak, že obsah právneho chápania manželstva, ako napríklad rozmer výlučnosti či nerozlučiteľnosti, je v kurze obsiahnutý, len inými slovami, inými príkladmi a podobami?

Z toho, čo som mal možnosť vidieť, je tam toho veľmi málo a v nízkej kvalite. Počul som názor, že sa tomu má venovať kňaz, najmä pri spisovaní zápisnice.

A medzitým nám na súde pribúdajú prípady, kde sa platnosť manželstva skúma s ohľadom na kánon 1099 CIC, ktorý hovorí o omyle, determinujúcom vôľu, ohľadne jednoty alebo nerozlučiteľnosti či sviatostnej hodnosti manželstva.

Chcete povedať, že v takom prípade ľudia, čo sa sobášili, nevedeli, s čím vlastne súhlasili? Dospelí a psychicky zdraví ľudia?

My možno predpokladáme, že keď sa povie manželská nerozlučiteľnosť, tak na Slovensku tomu slovnému spojeniu každý rozumie.

No keď sa s tými ľuďmi reálne rozprávame v rámci konzultácií pred podaním žiadosti o preskúmanie platnosti manželstva alebo potom priamo na súde, tak zistíme, že im to pred sobášom nikto poriadne nevysvetlil.

Treba ozaj vysvetľovať nerozlučiteľnosť?

Javí sa to tak. Nehovoriac o manželskej jednote, sviatostnom charaktere a ďalších atribútoch manželstva a veciach s tým súvisiacich.

Sviatosť manželstva nevznikne bez platného manželského sľubu. Ak pri kurze prípravy na manželstvo odsunieme nabok prípravu na manželský sľub ako na dôležitý právny úkon, riskujeme jeho platnosť.

Cirkevní právnici, ak by boli zapojení do kurzov, mohli by hovoriť o tom, aké kvality musí mať manželský sľub, aby bol naozaj platný.

Dôraz by som kládol aj na slobodu, ktorá je podmienkou platnosti každého právneho úkonu, teda aj uzavretia manželstva.

Počul som úsmevný argument, že manželstvo nevzniká z kánonov, ale z milosti. My sme sa učili, že vzniká vzájomnou výmenou platného manželského sľubu.

Ako sa v tom vyznaťKeď je jeden rodič katolík, druhý evanjelik a manželstvo bolo len civilné

Radoslav Šaškovič

Čím si vysvetľujete, že ľudia nechápu správne, čo je nerozlučiteľnosť?

Domnievam sa, že aj mnohými praktizujúcimi katolíkmi je civilný rozvod vnímaný ako niečo, čo akceptujú ako istú súčasť kultúrneho prostredia, v ktorom žijeme.

Ak niekto v rámci vzdialenej prípravy na manželstvo vníma, že civilný rozvod je bežná prax, môže to negatívne ovplyvniť jeho vnímanie manželstva ako takého.

K tomu môžeme pokojne pridať aj rozšírenie povedomia o procesoch skúmania platnosti manželstva na cirkevných súdoch. Niektorí ľudia ich nesprávne interpretujú ako „cirkevné rozvody“ a iní, vzhľadom na nedostatok vedomostí, ich môžu vnímať ako ústupky cirkvi voči svetu. Aj toto je jedna z tém, ktorú by mohli cirkevní právnici po zapojení do kurzu vysvetliť.

Hovorili sme aj o tom, že cirkev chce, aby príprava na manželstvo trvala niekoľko mesiacov, aby sa nezúžila na nejaký kurz. Môže to podľa vás zvýšiť pravdepodobnosť odhalenia defektov manželského súhlasu?

Nechcem to zúžiť na predpoklad, že plnšia a zodpovednejšia príprava zaručí menej nulít manželského sľubu.

Okrem vedomostí o manželstve a vôle uzavrieť ho je tu aj otázka schopnosti uzavrieť manželský sľub a žiť manželské záväzky. A to je veľmi citlivá téma.

Predstavme si situáciu, že kňaz, ktorý takto pripravuje snúbencov, si všimne na jednom z nich napríklad črty narcistickej osobnosti. Vieme, že narcistická porucha osobnosti ohrozuje platnosť manželského súhlasu.

V takomto prípade je potrebné mať odvahu túto tému v rozhovore so snúbencami citlivo otvoriť, upozorniť na riziká a prípadne odporučiť oddialenie sobáša.

Lenže vy ako kňaz nie ste znalec v oblasti psychológie či psychiatrie. Nemôžete povedať, že je to narcis.

Práve preto je dobré, že súčasťou prípravy sú aj takíto odborníci, ktorí v rámci svojej témy môžu rozobrať určité varovné signály nielen na prednáške, ale aj pri práci v skupinke. Verím, že by ich nezaťažilo, ak by boli otvorení aj individuálnemu stretnutiu s „rizikovým párom“, na ktorý ich môže upozorniť sprevádzajúci kňaz.

Priznám sa, že pre mňa by bolo ťažké asistovať pri uzatváraní manželstva takého páru, o ktorom by som mal vážne podozrenie, že ich manželstvo môže byť nielen neplatné, ale aj veľmi nešťastné.

Domnievam sa, že všetci, ktorí sa podieľajú na príprave na manželstvo, od kňaza cez lektorov až po celú farskú komunitu, by mali urobiť všetko pre to, aby sa predchádzalo nielen neplatným, ale aj nešťastným manželstvám.

Lebo aj my na súde veľa manželstiev ľudsky vyhodnotíme ako nešťastné, ale pri skúmaní vykonaných dôkazov nenájdeme také, ktoré by dokazovali ich neplatnosť.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Cirkev teraz prišla s najväčšími zmenami v oblasti prípravy na manželstvo za posledných dvadsať rokov. Nové metodiky kurzu, nové pastoračné usmernenie, dotazník (skrutíniá). Predpokladám, že aj z pohľadu cirkevného sudcu, ktorý sa stretáva so skúmaním platnosti manželstva, kvitujete toto úsilie.

Keď sa mladý muž šesť rokov v kňazskom seminári pripravuje na kňazstvo, tak príprava na manželstvo nemôže trvať víkend.

Nejako sa nám dostalo do krvi nastavenie, že pár príde na faru, vypíšeme s ním zápisnicu, dohodneme termín, pošleme snúbencov na kurz, prinesú z neho potvrdenie a potom šup pred oltár.

To nie je o tom, že nemáme čas sa im venovať. Veď komu sa máme venovať viac než snúbencom pred sobášom?

To je to ideálne obdobie, keď môžeme tých ľudí pritiahnuť k Bohu, do spoločenstva, ukázať im, že viera nie je len o chodení do kostola. A nielen rok pred sobášom, ale aj rok-dva po ňom s nimi pracovať.

Čiže príprava má pokračovať aj po sobáši?

Samozrejme. Ak pochopíme a dostaneme do krvi to, na čo nás táto nová paradigma pozýva, môžeme tým nanovo budovať farnosti ako živé komunity. Veď tí manželia budú mať deti, tie budú vyrastať, postupne sa zapájať.

Určitý návod v tomto zmysle som sa snažil ponúknuť aj vo svojej knihe o Braňovi Bukovskom, ktorá vyšla pred dvoma rokmi vo vydavateľstve Postoja.

Ako farár sa venoval nielen manželom, ale zakladal aj rôzne stretká, medzi ktorými by som vyzdvihol modlitby otcov a modlitby matiek, ktoré dodnes fungujú. Práca s mladými manželskými pármi je základom budovania farskej komunity.

Preto vravím, že absolútna priorita by pre nás mala byť podchytiť ľudí v čase, keď sa pripravujú na manželstvo. Je to podľa mňa príležitosť, ktorej sa treba chopiť, a nie zavrieť sa na fare a „ja nemám čas“.

Nové pastoračné usmernenie KBS má byť len začiatok, snaha o postupnú zmenu mentality. Podarí sa časom veci robiť inak?

Treba byť optimista. Verím, že sa nám to postupne dostane do krvi.