Vatikánska sedma Iránsky duchovný sa obrátil na pápeža, aby intervenoval u Trumpa, vo Vatikáne už myslia na Kubu

V aktuálnom súhrne sa dozviete:

• kto sa obracia na pápežskú diplomaciu;
• ktorého augustiniánskeho spolubrata Lev XIV. povýšil 
• a akú úlohu dostal vladyka Marián Andrej Pacák.

Aktuálny vojnový konflikt na Blízkom východe prináša aj výzvy pre vatikánsku diplomaciu. 

Správa o tom, že Libanon požiadal Vatikán, aby pomohol ochrániť kresťanské dediny na juhu krajiny, kde prebieha konfrontácia Hizballáhu a Izraela, možno neznie až tak prekvapivo. Veď napokon, Lev XIV. na jeseň minulého roka túto krajinu navštívil. 

Ajatolláh píše pápežovi. Menej očakávaná sa mohla javiť informácia o tom, že jeden z popredných iránskych duchovných sa obrátil na pápeža, aby intervenoval u politických lídrov, najmä amerického prezidenta Donalda Trumpa, v súvislosti s aktuálnym vojenským konfliktom.

Ajatolláh Sejed Mostafá Mohagheg Dámád Ahmadábádí, prominentná osobnosť iránskeho šiitského duchovného establišmentu, napísal Levovi XIV. otvorený list, v ktorom vyzýva na mier a rešpektovanie medzinárodného práva.

Výzva je podľa National Catholic Reporter formulovaná v morálnom aj teologickom jazyku. „Mier, spravodlivosť a vznešené cnosti ľudskej morálky sú Božou vôľou vo všetkých božských náboženstvách, posvätných písmach a monoteistickej výzve na mier,“ napísal.

Dámád sa však v liste rýchlo presúva od teológie k odsúdeniu súčasného konfliktu, keď opisuje civilné obete a útoky na civilnú infraštruktúru. „Zdravotnícke, vedecké a výskumné centrá boli zničené v rozpore s medzinárodnými normami a so zásadou imunity takýchto miest,“ skonštatoval.

V liste sa potom priamo obracia na pápeža so slovami: „Preto s úctou žiadame, aby Vaša Svätosť, pripomenutím učenia Ježiša Krista (pokoj s ním), ho viedla tak, aby sa zdržal páchania takýchto činov a aby sa už viac neprelievala ľudská krv.“ Ajatolláh Dámád tým narážal na odkaz prezidentovi USA.

Mimochodom, nie je to prvýkrát, čo Dámád napísal pápežovi – v roku 2018 adresoval list Františkovi, v ktorom ho naliehavo žiadal, aby zasiahol proti sankciám USA voči Iránu po odstúpení Washingtonu od jadrovej dohody. Argumentoval pritom, že tieto opatrenia spôsobujú bežným Iráncom vážne humanitárne ťažkosti.

O dva roky neskôr, keď sa šírila pandémia covidu, sa Dámád znova obrátil na hlavu cirkvi s tou istou požiadavkou, pričom tvrdil, že sankcie zhoršujú nedostatok zdravotníckych zdrojov.

Ajatolláh Mostafá Mohagheg Dámád. Foto: wikipedia.org (CC)

Portál Aleteia dodáva, že Dámád je vnímaný ako relatívne umiernený hlas v rámci iránskeho náboženského prostredia. V minulosti kritizoval aspekty iránskeho politického systému a tvrdil, že islamské právo môže byť zlučiteľné s medzinárodnými zásadami ľudských práv.

Jeho list pápežovi podľa odborníka odráža málo známy dialóg medzi Vatikánom a šiitskými náboženskými autoritami.

„Medzi Teheránom a Vatikánom existuje dlhá história vzťahov. Existujú silné diplomatické vzťahy,“ cituje NC Reporter Christophera Clohessyho, profesora arabských a islamských štúdií na Pápežskom inštitúte pre arabské a islamské štúdiá v Ríme.

Dialóg medzi Rímom a náboženskými vodcami z Teheránu pokračuje už roky. Tento vzťah sa dostal do celosvetovej pozornosti v roku 2021, keď sa pápež František stretol v Iraku s Alím as-Sistaním – išlo o prvé stretnutie medzi pápežom a jedným z najvplyvnejších vodcov šiitského islamu.

Zatiaľ to však nevyzerá, že by žiadosť ajatolláha Dámáda mala priamy vplyv na konanie amerického prezidenta. Zdá sa, že Vatikán má dobré vzťahy s americkou administratívou, najmä ministrom zahraničia Marcom Rubiom. No ak bola predstava iránskeho duchovného, že pápež narodený v USA zdvihne telefón a zavolá americkému prezidentovi, aby sa stiahol z Perzského zálivu, bolo to príliš idealistické.

Zaostrené na Kubu? Svätá stolica pritom svoje diplomatické možnosti využíva. Príkladom je Kuba. 

Vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin v pondelok 9. marca povedal, že Svätá stolica podporuje dialóg o Kube a podnikla „potrebné kroky“ s cieľom podporiť diplomatické riešenie problémov, ktorým ostrov aktuálne čelí.

EWTN News poukazuje na to, že 28. februára pápež prijal kubánskeho ministra zahraničia Bruna Rodrígueza Parrillu. Osem dní predtým sa s vatikánskym sekretárom pre vzťahy so štátmi arcibiskupom Paulom Richardom Gallagherom stretol vedúci amerického zastupiteľského úradu v Havane Mike Hammer, aby prediskutovali podmienky v tejto karibskej krajine a „dôležitú úlohu“, ktorú zohráva katolícka cirkev v kubánskej spoločnosti.

Pokiaľ ide o Kubu, aktivitu vatikánskej diplomacie netreba podceňovať. Pápežská diplomacia pomohla pri obnovení diplomatických vzťahov medzi Spojenými štátmi americkými a Kubou na konci roku 2014, čo ocenil aj vtedajší prezident Obama. 

Naposledy za prezidenta Bidena pomohol Vatikán uľahčiť úsilie, ktoré viedlo k prepusteniu 553 väzňov na Kube výmenou za vyradenie Kuby z amerického zoznamu štátov sponzorujúcich terorizmus.

Po nedávnom zásahu USA vo Venezuele Vatikán priznal, že sa snažil pre prezidenta Madura sprostredkovať možnosť odísť do exilu v Rusku, aby sa zabránilo vojenskej intervencii Spojených štátov. Nie je preto vylúčené, že aj v prípade Kuby môže mať Vatikán rozohrané svoje scenáre. 

Ďalšie udalosti v skratke

Vladyka Marián Andrej Pacák bol menovaný za apoštolského vizitátora pre slovenských gréckokatolíkov v západnej Európe. Túto službu prevezme po vladykovi Milanovi Lachovi. 

V Južnom Libanone zahynul po izraelskom útoku maronitský katolícky kňaz Al-Rah. Kňaz zomrel, keď išiel na pomoc susedom, ktorých zasiahol izraelský tank. 

Teheránsky arcibiskup kardinál Dominique Mathieu sa stretol s pápežom. Kardinál, ktorý je aktuálne v Ríme, stál na čele rímskokatolíckej cirkvi v Iráne, ktorá má približne dvetisíc veriacich.

Novým pápežským almužníkom sa stal 64-ročný španielsky augustiniánsky biskup Marín Luis de San Martín. Na tomto poste strieda poľského kardinála Krajewského, ktorého Lev XIV. vymenoval za arcibiskupa Lodže v Poľsku.

Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu chaldejského patriarchu Bagdadu, kardinála Louisa Raphaëla Saka. Ten pri tejto príležitosti zverejnil aj list, v ktorom vysvetľuje, že o rezignácii uvažoval už pred dvoma rokmi, hneď po dovŕšení 75 rokov, ale František ho presvedčil, aby zostal.

Pápež prijal rezignáciu biskupa chaldejskej cirkvi z amerického mesta San Diego, ktorého zadržali miestne úrady pre podozrenie zo sprenevery 250-tisíc dolárov.

Vatikán zverejnil záverečnú správu študijnej skupiny Synody o synodalite k téme žien v Cirkvi. Dokument nastoľuje možnosť „preformulovania“ určitých kompetencií kňazov, diakonov a biskupov s cieľom dať ženám väčšiu zodpovednosť v Cirkvi. Pokiaľ ide o ženský diakonát, správa uvádza, že táto otázka „ešte nie je zrelá“.

O čom píšu vatikanisti 

„Vzhľadom na pápežovu úctu sa zdalo len otázkou času, kedy dostane 64-ročný podsekretár Generálneho sekretariátu Synody biskupov závažnejšiu zodpovednosť,“ komentuje The Pillar rozhodnutie Leva XIV. z 12. marca, keď za nového pápežského almužníka vymenoval augustiniána Luisa Marína de San Martína.

Vatikanistický portál pripomína, že to bol španielsky monsignor s typickou bielou bradou, ktorý v prvé dni po konkláve v mnohých rozhovoroch komentoval zvolenie svojho rehoľného spolubrata za pápeža a pomohol tak formovať prvotné vnímanie Leva XIV.

V roku 2002 sa Marín stal predstaveným kláštora Santa María de la Vid v severnom Španielsku, kde žil svätý Dominik predtým, ako založil rehoľný rád. V tomto období sa Marín prvýkrát stretol s Robertom Francisom Prevostom, vtedajším generálnym priorom augustiniánov. A začalo sa dlhé obdobie ich spolupráce. 

Nenechajte si ujsť

Cirkevný sudca Radoslav ŠaškovičPribúdajú nám prípady, ktoré naznačujú, že nie každý rozumie, čo je podstata manželstva

Pavol Rábara

Boom krstov dospelých vo FrancúzskuMladých v dobrom zmysle provokuje islam, ako prvé siahnu po Biblii, tvrdí jeden z prvých výskumov

Pavol Rábara

Videobodka

Keďže prežívame pôstne obdobie, dávame na tomto mieste do pozornosti silnú kázeň biskupa Jozefa Haľka, ktorú predniesol na záver františkánskych misií vo Fiľakove. 

„Človeče, aj dnes si dostal dvadsaťštyri hodín, tak pohni kostrou a začni odznova,“ zaznelo v jeho homílii, ktorú si môžete pozrieť na tomto mieste.

Biskup Haľko v príhovore prepojil tému františkánskej spirituality a aktuálnosti vystavených ostatkov sv. Františka a dozviete sa aj to, aké sú tri hlavné pokušenia, ktoré človeka neopustia po celý život.

Prajem vám naplnený víkend.