Päť otázok pre Františka: Kam smeruje debata?

Päť otázok pre Františka: Kam smeruje debata?

Kópie novej exhortácie pápeža Františka Amoris laetitia (Radosť lásky) pred začiatkom tlačovej konferencie 8. apríla 2016 vo Vatikáne. (TASR/AP)

Keď koncom novembra pápež František odkázal svojim kritikom, že veci vidia čierno-bielo, bolo jasné, že debata o sporných pasážach jeho exhortácie Amoris laetitia sa nekončí.

Na päť otázok o prístupe rozvedených k sviatostiam sa za posledné dva týždne objavilo viacero pozoruhodných reakcií. Kým niektorí list štvorice kardinálov pápežovi ostro kritizujú, iní sa podujali sporné otázky zodpovedať. A našli sa aj takí, ktorí sa obávajú, že katolícke manželstvo je ohrozené.

Mali odložiť titul kardinála

Svätého Otca Františka sa azda najsilnejšie zastal predseda biskupskej konferencie Grécka Fragkiskos Papamanolis. Podľa neho mala štvorica kardinálov požiadať o odňatie kardinálskeho titulu.

„Predtým, ako ste dokument s piatimi otázkami uverejnili – a ešte skôr – pred jeho vytvorením, ste mali prísť pred Svätého Otca a požiadať ho, aby vás zbavil účasti na Kolégiu kardinálov,“ píše biskup Papamanolis v otvorenom liste kardinálom. Podľa neho nemali používať titul kardinál, lebo tým dávali väčšiu prestíž tomu, čo napísali.

„Fakt, že sa hrdíte titulom kardináli, nič nemení na zmysle vašich slov, ktoré vážne útočia na rímskeho biskupa,“ uvádza emeritný biskup Sýrosu a Kréty. Píše tiež, že pokiaľ majú štyria kardináli „hlbokú starosť o skutočné blaho duší“, tak on má hlbokú starosť o skutočné dobro ich duší, lebo sa dopustili „dvojitého, závažného hriechu“.

K téme: 
Pápež František reaguje na kritikov: Veci nie sú čierno-biele Zdieľať

Tým prvým má byť heréza. Z ich listu podľa Papamanolisa dýcha, že neveria najvyššej učiteľskej autorie pápeža, ktorá je posilnená dvomi synodami biskupov z celého sveta. „Zdá sa, že Duch Svätý inšpiruje iba vás, a nie Kristovho vikára a už vôbec nie biskupov zhromaždených na synode,“ uviedol.

Druhý hriech spáchali kardinál Burke a spol. podľa gréckeho biskupa tým, že zverejnením otázok pohoršili kresťanský ľud po celom svete. „Bojím sa však, že si ospravedlníte svoje konanie a že budete pokračovať v slávení svätej omše a prijímaní Eucharistie, zatiaľ čo vás bude pohoršovať, ak v istých prípadoch nejaký rozvedený a znovu zosobášený človek prijme Eucharistiu...“ napísal Papamanolis.

Autorov listu s piatimi otázkami ostro kritizoval aj čerstvo vymenovaný americký kardinál Joseph Tobin. Dokument Amoris laetitia nemôže byť podľa neho zredukovaný na odpovede „áno/nie“ v špecifických pastoračných situáciách.

„Priebeh synody nebol vôbec jednoduchý, ale riešili sa na nej zložité pastoračné záležitosti. Preto ich len tak zredukovať na „dubium“ je prinajmenšom naivné,“ povedal nový kardinál britskému magazínu The Tablet.

Pápež František prichádza na ranné zasadnutie mimoriadnej biskupskej synody o rodine 6. októbra 2014. (Foto: TASR/AP)

Eucharistia pre extrémne prípady

Pozornosť vyvolala aj reakcia talianskeho intelektuála Rocca Buttiglioneho. Politik, ktorého v roku 2004 europarlament odmietol zvoliť za eurokomisára pre názory na homosexualitu, nešiel do osobných sporov, ale ponúkol vlastné odpovede na „dubia“.

Na všetkých päť otázok odpovedal Buttiglione kladne. Zaujímavé je predovšetkým jeho zdôvodnenie odpovede na prvú otázku, teda či je možné dať rozhrešenie a povoliť sväté prijímanie osobe, ktorá je síce viazaná platným manželským zväzkom, ale žije s inou osobou „more uxorio“ (manželským spôsobom)?

Ako argument použil Buttiglione príklad ženy, ktorá je totálne závislá (ekonomicky aj psychicky) od muža a sexuálny styk má proti svojej vôli. V takomto prípade nejde podľa neho o smrteľný, ťažký hriech, lebo chýbajú subjektívne podmienky (plná vedomosť a úplný súhlas).

Buttiglione má odpoveď aj na prípadnú námietku, že na rozhrešenie treba prísľub viac nehrešiť. No podľa neho sa „za istých okolností takýto prísľub nedá realizovať,“ hovorí taliansky filozof s tým, že tu vstupuje do hry koncept „hriešnej situácie“, ktorá spôsobuje permanentné pokušenie a ktorá si vyžaduje úsilie z nej uniknúť.

Amoris laetitia je podľa Buttiglioneho úplne v zhode s doktrínou a Tradíciou Cirkvi. „Magistérium Jána Pavla II. oponuje relativizmu, že morálnosť skutku záleží na svedomí človeka, ale uznáva, že posúdenie zodpovednosti berie vždy do úvahy subjektívne elementy, čo je plné vedomie a úplná dobrovoľnosť. Odmietať toto znamená vzdialiť sa od plnosti katolíckej pravdy,“ zakončil Buttiglione.

Dubia z New York Times

Koniec katolíckeho manželstva je názov článku komentátora denníka New York Times Rossa Douthata. Tento text z minulého štvrtka nazval vatikanista Sandro Magister novým apelom na pápeža.

Katolík Douthat dáva v článku do kontrastu Buttiglioneho interpretáciu Amoris laetitia a smernicu k tomu istému problému od biskupa Roberta McElroya pre diecézu San Diego v Kalifornii.

Kľúčové pasáže z inštrukcie, ktoré podľa Douthata nabúravajú učenie Cirkvi o manželstve:

... žiadna abstraktná norma nedokáže obsiahnuť mnohé komplexnosti a okolnosti, ktoré súvisia s rozhodnutím muža alebo ženy pri ich vstupe do prvého manželstva alebo ktoré sa týkajú nových morálnych záväzkov voči partnerovi alebo deťom z druhého zväzku. V tomto zmysle pápež František odmieta platnosť akéhokoľvek zovšeobecňujúceho tvrdenia, podľa ktorého „všetci, čo žijú v druhom manželstve bez anulácie prvého zväzku, sa nachádzajú v stave smrteľného hriechu a sú zbavení prístupu k sviatostnej milosti“.

... pápež František vysvetľuje, že aj popri podstatnom rozpore medzi evanjeliom a životom učeníka neúprosná logika Božej milosti hľadá jeho postupné opätovné začlenenie do plného života Cirkvi.

... v konverzácii s kňazom sa veriaci pokorne, diskrétne a s láskou k Cirkvi a jej učeniu snaží reflektovať svoju mieru zodpovednosti za krach prvého manželstva, starostlivosť a lásku k deťom z tohto manželstva, ďalej morálne záväzky vyplývajúce z nového manželstva a eventuálne škody, ktorými by návrat k sviatostiam mohol podkopať nerozlučiteľnosť manželstva.

Je potrebné zdôrazniť, že úlohou kňaza je sprevádzanie s cieľom informovať svedomie človeka, ktorý rozlišuje podľa princípov katolíckej viery. Kňaz nemá robiť rozhodnutie za veriaceho, ako zdôrazňuje pápež František, Cirkev má „svedomie formovať, nie ho nahrádzať“.

... Niektorí katolíci v tomto procese rozlišovania prídu k záveru, že Boh ich volá vrátiť sa k plnej spoluúčasti na živote Cirkvi a na Eucharistii. Iní dospejú k tomu, že by mali ešte počkať alebo že ich návrat by znamenal pohoršenie pre iných.


(Foto: Flickr.com/Saint Joseph)


Na smernici biskupa McElroya kritizuje Douthat tri veci: Najprv to, že biskup nikde nehovorí o „ťažkom hriechu“, alebo „zle“. Slovo „spoveď“ sa nenachádza v celom dokumente ani raz a slovo „hriech“ len v citáte pápeža Františka.

Druhá vec je dramatické umenšenie roly kňaza, ktorý už, zdá sa, nerozhoduje o udelení rozhrešenia. Odpadáva úloha dohliadnuť, aby nedošlo k svätokrádeži. Zostáva v pozícii akéhosi konzultanta, píše Douthat.

Tretia výčitka spočíva v tom, že smernica zo San Diega nehovorí o extrémnych prípadoch zneužívania či útlaku (ako Buttiglione), ale o stabilných zväzkoch. A ako podmienky posúdenia veci uvádza len zváženie „morálnych povinností“ a zabránenie verejnému pohoršeniu.

Navyše táto smernica predpokladá, že nikto nebude zvažovať trvalý odchod z druhého manželstva alebo spoločný život v celibáte, alebo zmierenie sa s tým, že nebude pristupovať k sviatostiam.

Podľa Douthata sa tak téma zvrhla na otázku kedy, a nie či – pristúpim k sv. prijímaniu. „Rozvod je nešťastím, druhé manželstvo nie je vždy ideálom, a tak návrat k svätému prijímaniu vedie cez zrelé uváženie pocitu jednotlivca,“ hodnotí Douthat a dodáva, že takýto prístup je opustením toho, čo Katolícka cirkev rozumie pod manželstvom.

Douthat to vidí aj tak, že kým Buttiglione sa snaží interpretovať Františkovu exhortáciu cez zaužívané pojmy a kategórie Magistéria, biskup McElroya sa správa, akoby tieto kategórie nahradil. Preto sa kalifornský rodák Douthat pozerá aj na iniciatívu kardinálov úplne inak:

„Nie som si istý prezieravosťou otázok štyroch konzervatívnych kardinálov. Skôr sa bojím toho, čo by sa stalo, ak sa pápež rozhodne skutočne objasniť svoje učenie a zámery,“ napísal s tým, že ak pápež uvažuje v línii McElroya, nech to povie čím skôr.

Na kongregácii ticho

Keďže pápež František na päticu otázok priamo neodpovedal, novinári sa snažia vytiahnuť čo-to od jeho pravej ruky v otázke vierouky.

Prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Gerhard Ludwig Müller pre Kathpress povedal, že jeho kongregácia nebude na otázky odpovedať, lebo boli priamo zaslané aj pápežovi. Svätý Otec však stále môže dať dikastériu zadanie vyriešiť napätie.

„V tejto chvíli je pre každého z nás najdôležitejšie nenechať sa vtiahnuť do polemiky a už vôbec nie ju vytvárať,“ vyjadril sa kardinál Müller a odmietol komentovať 8. kapitolu exhortácie. Poznamenal však, že dokumenty nemôžu byť interpretované spôsobom, ktorý by odmietol učenie predchádzajúcich pápežov alebo kongregácie.

Debata o exhortácii je prítomná aj na Slovensku. Kolega Jaroslav Daniška sa o téme rozprával s hosťami v rádiu Lumen v najnovšej časti relácie Zaostrené. Prednáška na tému Sú sviatosti aj pre rozvedených? sa chystá v stredu večer na bratislavskom internáte Svoradov, hosťom bude morálny teológ a dekan bohosloveckej fakulty Vladimír Thurzo.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo