Patriarcha Konštantínopolu sa zapája do diskusie o Amoris laetitia

Patriarcha Konštantínopolu sa zapája do diskusie o Amoris laetitia

Pápež František a patriarcha Bartolomej v Chráme sv. hrobu v Jeruzaleme. Foto: wikimedia

Ako číta pápežovu poslednú exhortáciu patriarcha Bartolomej? Prinášame exkluzívny preklad.

Keď hovoríme o Bohu popisným jazykom, ktorý používame, tak je to jazyk lásky. A keď hovoríme o láske, základný rozmer, ktorý jej pripisujeme, je ten božský. Preto apoštol lásky definuje Boha ako lásku (porov. 1 Jn 4,8).

Keď na začiatku roka náš drahý brat a biskup Ríma, Jeho Svätosť František, publikoval apoštolskú exhortáciu Amoris laetitia, bolo to viac-menej obdobie, v ktorom sme zamierili spolu na ostrov Lesbos v Grécku, aby sme prejavili svoju solidaritu s prenasledovanými utečencami pochádzajúcimi z Blízkeho východu. Domnievame sa, že pápežský dokument o „radosti lásky“, hoci sa zaoberá otázkami týkajúcimi sa rodinného života a lásky, nie je oddelený od tej historickej návštevy v utečeneckých táboroch. Keď sme sa pozerali do smutných tvárí zranených obetí vojny, nám obidvom bolo ihneď jasné, že všetky tieto osoby boli jednotlivými členmi rodín, rodín rozbitých a roztrhaných nevraživosťou a násilím. Ale ako nám náš Pán výslovne povedal, pokiaľ ide o vzťah medzi mocou a službou (porov. Mt 20,26), medzi nami to tak nemá byť! Imigrácia je len druhou stranou samotnej medaily integrácie, ktorá je zaiste zodpovednosťou každého úprimného veriaceho.

Samozrejme, že Amoris laetitia sa dotýka samotného srdca lásky a rodiny, presne tak, ako sa dotýka srdca každej živej osoby narodenej do tohto sveta. To sa deje, pretože najchúlostivejšie otázky rodinného života odrážajú najzákladnejšie otázky príslušnosti a spoločenstva. Či už sa týkajú výziev manželstva a rozvodu, alebo sa týkajú sexuality a výchovy detí, všetky sú chúlostivými a vzácnymi fragmentmi posvätného tajomstva, ktoré nazývame život.

V posledných mesiacoch sa objavili mnohé komentáre a hodnotenia tohto dôležitého dokumentu. Ľudia sa pýtali, akým spôsobom bola rozvíjaná alebo bránená špecifická doktrína, či sa pastoračné otázky  zmenili alebo vyriešili a či osobitné normy boli posilnené alebo zmiernené. Avšak vo svetle nadchádzajúceho sviatku Pánovho vtelenia – obdobia, v ktorom si pripomíname a oslavujeme skutočnosť, že „Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami“ (Jn 1,14) – je dôležité poznamenať, že Amoris laetitia pripomína hlavne a predovšetkým Božie milosrdenstvo a súcit, a nie iba morálne normy a kánonické pravidlá ľudí.

Bezpochyby, v minulosti ľudí dusil a brzdil strach, že „nebeský otec“ nejakým spôsobom diktuje ľudské správanie a predpisuje ľudské zvyky. Pravdivý je presne opak a náboženskí vodcovia sú povolaní pripomínať sebe samým a potom ďalším, že Boh je život a láska a svetlo. Vskutku tieto slová sú opakovane zdôrazňované pápežom Františkom v jeho dokumente, ktorý rozlišuje skúsenosť a výzvy súčasnej spoločnosti s cieľom definovať spiritualitu manželstva a rodiny pre aktuálny svet.   

Otcovia Cirkvi nemajú strach hovoriť otvorene a úprimne o kresťanskom živote. Avšak ich východiskovým bodom je vždy Božia láskavá a spásna milosť, ktorá žiari na každú osobu bez rozlišovania a opovrhovania. Tento Boží oheň – hovoril v 7. storočí otec Izák Sýrsky – prináša zápal a útechu tým, ktorí sú zvyknutí na jeho energiu, zatiaľ čo spaľuje a stravuje tých, ktorí sa vzdialili od horlivosti vo svojom živote. A toto Božie svetlo – doplnil v 10. storočí sv. Simeon Nový Teológ – slúži ako spása pre tých, ktorí po nej túžili a dovoľuje im vidieť božskú slávu, zatiaľ čo prináša odsúdenie tomu, ktorý ju odmietol a uprednostnil vlastnú slepotu.   

V prvých mesiacoch jubilejného Roka milosrdenstva bolo skutočne vhodné, aby sa pápež František stretol s rodinami malomyseľných utečencov v Grécku a objal rodiny, ktoré sú v jeho pastoračnej starostlivosti po celom svete. Tým nielenže vzýval nekonečnú a bezpodmienečnú lásku živého Boha k najzraniteľnejším osobám, ale tiež podnietil osobnú odpoveď zo strany toho, kto prijal a čítal jeho slová, ako aj všetkých ľudí dobrej vôle. Skutočne pozval ľudí, aby prijali osobnú zodpovednosť za vlastnú spásu, aby hľadali spôsoby, ako plniť božské prikázania a dozrievať v duchovnej láske. 

Záver pápežskej exhortácie je teda aj naším záverom a reflexiou: „To, čo nám bolo sľúbené, je väčšie, ako si dokážeme predstaviť. Nikdy sa nedajme odradiť svojimi obmedzeniami a nikdy neprestaňme hľadať plnosť lásky a spoločenstva, ktorú nám Boh ukazuje.“ 

Text bol pôvodne uverejnený vo vatikánskom denníku l‘Osservatore Romano. Preklad: Ján Krupa.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo