Kristus sa opäť rodí vo svete plnom násilia

Kristus sa opäť rodí vo svete plnom násilia

Vianočné posolstvo ekumenického patriarchu.

+ B A R T O L O M E J

z Božieho milosrdenstva arcibiskup Konštantínopolu, Nového Ríma,

a ekumenický patriarcha

všetkému ľudu Cirkvi milosť, milosrdenstvo a pokoj

od Krista nášho Spasiteľa narodeného v Betleheme.

 

Milovaní bratia a deti v Pánovi,

Božou milosťou sme boli opäť uznaní za hodných sláviť veľký sviatok telesného narodenia  božského Slova. Prišlo na svet, aby nám darovalo dokonalý život (1), oslobodenie od hriechu, od zotročenia skutkami zákona a od smrti; aby nám darovalo pravý život a tú veľkú radosť, „ktorú nám nikto nemôže vziať“ (2).

Prijali sme „dokonalého Boha“ (3), ktorý „priniesol lásku na zem“ (4), ktorý je nám „bližší než my sami“ (5). Slovo sa zriekne svojej rovnosti s Bohom a zostúpi k svojmu zblúdenému stvoreniu, pričom sa „neopísateľne a nepochopiteľne poníži“ (6). Ten, ktorého nedokáže objať žiaden priestor, vstúpi do lona Panny. Veľký býva v malom. Táto veľká kapitola našej viery, že transcendentný Boh „sa nadľudským spôsobom stal človekom“ (7), zostáva „nezjaveným“ tajomstvom. „Veľké tajomstvo Božieho vtelenia zostáva navždy tajomstvom“ (8). 

Táto podivná a zázračná udalosť, „tajomstvo ukryté od vekov a od pokolení“ (9), je základom zbožštenia človeka milosťou. „A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (10).

To je najvyššia pravda o záchrane človeka. Patríme Kristovi. Všetko je zjednotené v Kristovi. V Kristovi sa nanovo tvorí naša prirodzenosť vydaná napospas pominuteľnosti; obnovuje sa obraz a každému človeku sa kliesni cesta k podobnosti s Bohom.

Pretože božské Slovo prijalo ľudskú prirodzenosť, pretože Božia prozreteľnosť a záchrana je spoločná všetkým, je položený aj základ pre jednotu ľudského rodu. Avšak zachraňuje sa nielen ľudstvo, ale celkové stvorenie. Ako pád prarodičov strhol so sebou celé stvorenie do skazy, tak sa aj vtelenie Syna a Božieho Slova týka celkového stvorenia. „Stvorenie je oslobodené a tí, ktorí kedysi boli v tme, sa teraz zjavujú ako synovia svetla“ (11). Svätý Bazil nás vyzýva, aby sme Kristovo sväté narodenie slávili ako „sviatok zahŕňajúci celé stvorenie“ a „narodeniny ľudstva k záchrane sveta“ (12).   

 „Kristus sa rodí“ zaznieva, žiaľ, opätovne vo svete, ktorý je naplnený násilím, nebezpečnými napätiami, sociálnou nerovnosťou a pohŕdaním všeobecnými základnými ľudskými právami. V roku 2018 uplynie 70 rokov od prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Po strašnej skúsenosti a katastrofách Druhej svetovej vojny táto deklarácia propagovala základné vysoké ideály, ktoré musia rešpektovať bez výnimky všetci ľudia a všetky štáty sveta. Avšak pokračuje pohŕdanie touto deklaráciou. Mnohotvárne zneužívania a zámerné falošné výklady ľudských práv podkopávajú ich pozíciu a ich realizáciu. Naďalej platí, že ani v súčasnosti, ani v budúcnosti si nechceme vziať ponaučenie z histórie. Ani tragické skúsenosti násilia, ani zneuctenie ľudskej osoby, ani potvrdenie vysokých ideálov nedokázali zabrániť pokračovaniu uplatňovania násilia a vojen, hladu po moci a vykorisťovaniu človeka človekom.  Ale ani sila technických prostriedkov, vyčnievajúce výdobytky vedy alebo hospodársky pokrok nedokázali priniesť sociálnu spravodlivosť a vytúžený mier. Naopak, v našej dobe rastie bezuzdnosť vlastníkov a globalizácia ničí predpoklady spoločenskej súdržnosti a mieru.  

Cirkev nemôže ignorovať tieto ohrozenia ľudskej osoby. „Lebo nič nie je v takej miere sväté ako človek, ku ktorého prirodzenosti sa pripojil Boh“ (13). Bojujeme za človeka, za ochranu slobody a spravodlivosti, sme si vedomí toho, „že skutočný pokoj prichádza od Boha“ (14), a že nepochopiteľné tajomstvo vtelenia Božieho Slova a zbožštenie človeka milosťou zjavuje pravdu o jeho slobode a jeho božskom určení.

V Cirkvi žijeme slobodu; tú slobodu, ktorú nám dáva Kristus; slobodu, ktorá spočíva v tom, že žijeme v Kristovi; slobodu, ktorá nás vedie ku Kristovi. K jadru tejto slobody patrí láska, „ktorá nehľadá svoj prospech“ (15); láska „prameniaca z čistého srdca“ (16). Človek, ktorý je sám sebe zákonom, ktorý žije podľa svojej ľubovôle a vystačí si sám, ktorý sa sám zbožšťuje a hodnotí seba samého ako šťastného, krúži okolo seba a okolo svojej individuálnej samoľúbej blaženosti, a blížneho považuje za obmedzenie svojej slobody. Sloboda v Kristovi sa však zameriava na brata, na blížneho, a skladá svedectvo pravde v láske. Starosť veriaceho nespočíva v tom, aby si vymáhal svoje práva, ale aby v pokore a vďačnosti „plnil Kristove nariadenia“ (17). 

Táto pravda života v Kristovi, spravodlivosti ako lásky a lásky ako spravodlivosti, je základným kameňom a garanciou pre budúcnosť ľudstva. Keď sa budeme opierať o tento étos založený na Bohu, potom môžeme zvládnuť veľké výzvy súčasnosti, ktoré ohrozujú nielen život v plnosti, ale dokonca prežitie ľudstva.

Pravdu „Bohočloveka“ ako odpoveď na súčasného „človeko-boha“ a ako dôkaz jeho večného predurčenia zdôraznil aj Svätý a Veľký koncil Pravoslávnej cirkvi (Kréta 2016): „Pravoslávna cirkev kladie súčasnému „človeko-bohu“ oproti „Bohočloveka“ ako poslednú mieru všetkých vecí: ‚Nehovoríme, že človek sa stal Bohom, ale Boh sa stal človekom‘ (18). Pravoslávna cirkev zjavuje zachraňujúcu pravdu Bohočloveka a Jeho telo, Cirkev, ako miesto a spôsob života v slobode, ako ‚dosvedčovanie pravdy v láske‘ (19) a ako už na svete udelenú účasť na živote zmŕtvychvstalého Krista“ (20).  

Inkarnácia Božieho Slova je ubezpečením a istotou, že sám Kristus vedie dejiny ako cestu do Božieho kráľovstva na konci vekov. Cesta Cirkvi do Božieho kráľovstva, ktorá neprebieha ďaleko a nezávisle od historickej reality, jej protirečení a zmien, nikdy nie je cestou bez ťažkostí. Uprostred nich Cirkev dosvedčuje pravdu a koná svoje dielo posväcovania, pastorácie a premieňania sveta. „Lebo pravda je pilierom a pevným základom Cirkvi ... Cirkev je pilierom obývaného sveta ... je tajomstvom, ktoré je veľké a tajomstvom nábožnosti“ (21).

Bratia a deti v Pánovi,

slávme s jasotom a radosťou naplnenou záľubou v Božom Slove, ktoré začalo medzi nami prebývať, sviatky týchto svätých dvanástich dní. Vyprosujeme Vám z Fanaru, aby Pán a Spasiteľ, ktorý sa vtelil a zostúpil k ľudskému pokoleniu, daroval v novom roku svojej dobroty všetkým zdravie na duši a tele, mier a vzájomnú lásku; nech zachová neporušenú svoju svätú Cirkev a požehná diela jej služby, aby oslavovala jeho presväté a nadovšetko oslavované meno.

 

Vianoce 2017

+ Bartolomej z Konštantínopolu,

úpenlivý prosebník za vás všetkých pri Bohu

 

Poznámky:

1 Gregor d. Theologe, 38. Rede. PG 36,313.
2 Johannes 10,18.
3 Doxastikon der Aposticha des Großen Esperinos von Christi Geburt.
4 Nikolaos Kabasilas, Vom Leben in Christus, 6. Kap., PG 150,657.
5 A.a.O., PG 150,660.
6 Johannes von Damaskus, De Fide Orthodoxa 3,1. PG 94,984.
7 Maximus d. Bekenner, Theologische und Heilsgeschichtliche Centurien, 1. Centurie, 12. PG 90,1184.
8 A.a.O..
9 Kolosser 1,26.
10 Apostelgeschichte 4,12.
11 Jambische Katavasien von Theophanie, 8. Ode.
12 Basilius d. Gr., Rede über Christi Geburt. PG 31,1472-73.
13 Nikolaos Kabasilas, s. o. PG 150,649.
14 Johannes Chrysostomus, Homilien zum Ersten Korintherbrief, 1. Homilie, 1. PG 61,14.
15 1 Korinther 13,5.
16 1 Timotheus 1,5.
17 Theotokion der Aposticha der Ainoi vom 12. Oktober.
18 Johannes von Damaskus, De Fide Orthodoxa 3,2. PG 94, 988.
19 Vgl. Epheser 4,15.
20 Enzyklika des Heiligen und Großen Konzils der Orthodoxen Kirche, § 10.
21 Johannes Chrysostomus, Homilien zum Ersten Timotheusbrief, 11. Homilie, PG 62,554.

Preklad nemeckej verzie pripravil otec Ján Krupa.

Foto: wikimedia

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo