Evanjelický biblista Pokorný: Ako kresťan to mám ľahšie

Popredný český evanjelický teológ a biblista Petr Pokorný rozpráva o desaťročiach zasvätených štúdiu Biblie, ale aj o tom, ako sa vyrovnáva so smrťou manželky.

Svoj život ste zasvätili štúdiu Biblie, ktorá časť je vám najbližšia?

Blízke sú mi niektoré Ježišove podobenstvá a ich interpretácie, napríklad o Márnotratnom synovi (L 15, 11 – 32). Je to alternatívne učenie o spasení. Blízke sú mi aj Ježišove slová o Poslednom súde – tie platia všeobecne, nie iba pre kresťanov.

Kde sa zrodil váš záujem o biblické štúdium?

Od detstva som bol vedený evanjelicky, Biblia sa u nás doma vždy čítala. Môj starý otec bol farárom a brat začal študovať teológiu ešte pred druhou svetovou vojnou. Počas vojny študoval v poloilegalite, učil sa doma. Už vtedy ma teológia trochu zaujímala, ale ešte stále som si myslel, že pôjdem na prírodné vedy, keďže môj otec bol matematik. Potom ma však veľmi zaujali mladí brnenskí kapláni, s ktorými sme mali biblický krúžok. Oslovili ma nové interpretácie biblických textov.

Náhle obrátenie som neprežil, ale pamätám si, že keď som bol na vojenčine a šesť týždňov som sa nedostal do kostola, uvedomil som si, čo to pre mňa znamená. Bol som potom veľmi dojatý, keď som sa mohol zúčastniť na službách Božích. Uvedomil som si cenu toho, čo mám a k čomu som bol vedený.

V čom vidíte príčinu relativizovania hodnôt?

Cirkvi zlyhali v tom, že nedokázali vyjadriť evanjelium inak ako príslušnosťou k tej či onej cirkvi. Nevedeli povedať, čo je obsahom evanjelia. V podobenstve o Poslednom súde (Mt 25, 31 – 46) sú vymenované hodnoty, podľa ktorých raz Boh bude súdiť. Cirkvi nedokázali človeka uistiť, že dodržiavanie týchto hodnôt (nasýtiť hladných, zaodieť nahých, navštevovať väznených, prijímať cudzincov...) má budúcnosť, a to už tu na svete. Problém je, že dnešní ľudia neveria, že by mal Boh dobrý zámer so svojím stvorením alebo že by svet vôbec bol Božím stvorením.

„Obdivujem ateistov, ktorí majú silu čeliť smrti. Niekedy hovoria, že my kresťania to máme ľahšie. A áno, mám to ľahšie, pretože som kresťan.“  Zdieľať

Tajomstvo dobra je v tom, že je ešte stále dosť tých, ktorí sa snažia o niečo dobrého – a je ich oveľa viac, ako si myslíme: venujú sa dobročinnosti, postihnutým deťom, chudobným, utečencom.... Treba ich uistiť v tom, že to má zmysel a budúcnosť. Väčšina ľudí má povedomie o tom, čo je dobré a čo zlé. Len si neuvedomujú, že za tým, čo je dobré, stojí vyššia moc, pred ktorou sa nemôžu skryť.

Dobro bude súčasťou budúceho veku a bude sa nám pred Bohom počítať. A toto vedomie zvyšuje možnosť, že svet sa neskončí nukleárnou katastrofou. Nie je to zaručené, ale máme nádej.

Čím je kresťanstvo výnimočné?

Ľudí treba varovať, že človek sa nikdy nemá stať iba nástrojom na dosiahnutie vyššieho cieľa, beztriednej spoločnosti či fungujúceho trhu. Ale nemal by podľahnúť ani tlaku východných náboženstiev, aby splynul s božstvom. To, čo prináša Ježiš, je, že človek zostáva človekom a Boh Bohom, ale budú žiť v spoločenstve pod jeho ochranou.

 Je Kristov výrok, ktorý sa vám ťažko vykladá a s ktorým máte problém vnútorne sa stotožniť?

Asi s Ježišovým „beda“ galilejským mestám. Nezodpovedá to jeho postoju. Možno ide o varovanie. Akoby vtedy prepadol svojmu ľudskému sklamaniu.

Prečítajte si aj
Husitský biskup Dovala: Ak budeme sedieť v kostoloch, ujde nám vlak Zdieľať

Pred krátkym časom zomrela vaša manželka. Čo vám pomáha niesť smútok?

Žil som taký šťastný život, až som si musel pripomínať, že sú aj nešťastní ľudia a že hriech je na svete. Manželia sme boli 55 rokov, tri roky sme spolu chodili, teda 58 rokov sme sa tešili jeden na druhého. Preto je pre mňa teraz pohľad na jej urnu hrozný. Ale v Žalmoch čítame: „Čo je človek, že naň pamätáš?“ Teší ma vedomie, že všetko je v Božej pamäti. Zoberme si počítač – aký hlúpy stroj, a predsa má ohromnú pamäť. Mám istotu, že ak je náš život v Božej stvoriteľskej pamäti, tak nie je zabudnutý. Bude súčasťou niečoho väčšieho – kráľovstva Božieho.

Obdivujem ateistov, ktorí majú silu čeliť smrti. Niekedy hovoria, že my kresťania to máme ľahšie. A áno, mám to ľahšie, pretože som kresťan.

Stále platí, že luteráni sú biblisti, úzko spätí s Bibliou, napríklad v porovnaní s rímskokatolíckou cirkvou?

Myslím, že to už u nás až tak neplatí. Okrem toho dnes nestačí len pravidelne čítať Bibliu, ale aj komentáre. V rímskokatolíckej cirkvi je silná tendencia návratu k Biblii a jej znovuobjavovaniu. Máme rad ekumenických komentárov k Písmu. Ale je dobré si pripomínať, že „písmactvo“ bola tradícia našich predkov.

„Cirkev sa musí obrátiť k otázkam, ktoré si kladie svet. Neznamená to, že by jej svet mal diktovať. Ale to, čo sama nesie, musí vyjadriť tak, aby tomu svet rozumel.“  Zdieľať

Prežívali sme Vianoce – ktorý moment z týchto sviatkov vás najviac oslovuje?

Osobne ma dojíma betlehemská história, je to silný príbeh.

Inkarnácia znamená, že Boh sa stal človekom – mal aj iné alternatívy?

Je to náš spôsob vyjadrenia Ježišovho významu. Keď je Ježiš vtelením Božím, už neexistuje žiadna vyššia, ďalšia pravda. Môžeme sa spoľahnúť, že on zjavil Božiu vôľu.

Kedy sa vo vašom živote slovo stalo telom, zhmotnením?

Keď sme začali študovať teológiu, komunistická strana vyhlásila, že do piatich rokov bude vyriešená náboženská otázka. So spolužiakmi sme si mysleli, že si už ani neoblečieme „luterák“. Spomenul som si na to, keď som začínal ako kaplán. Aj po piatich rokoch tu cirkev bola. S mládežou sme chodievali na mesačné brigády do pohraničia – oficiálne nám nikto nemohol nič vytknúť. Boli sme slabí na fyzickú prácu, zarobili sme si iba na nocľah a stravu – ale chodili tam s nami farári, mali sme spolu pobožnosti. Bola to nádherná, silná skúsenosť.

Prečítajte si aj
Biblista Dubovský: Biblia sa stále mení Zdieľať

Čo by ste popriali Biblii pri 500. výročí reformácie?

Poprial by som jej dobré komentáre pre farárov, ostatným dobrých kazateľov a príručiek pre čítanie Písma. Biblia sa v Českej republike predáva stále viac, ale nemyslím si, že sa aj viac číta. Je to skôr taká móda, aj keď nie zlá. Tiež si nemyslím, že ak si ľudia budú Bibliu viac kupovať, stanú sa lepšími. Dôležité je, aby vedeli, ako k nej pristupovať a kde ju treba začať čítať.

Čo by ste pri tejto príležitosti želali cirkvi?

Cirkev sa musí obrátiť k otázkam, ktoré si kladie svet. Neznamená to, že by jej svet mal diktovať. Ale to, čo sama nesie, musí vyjadriť tak, aby tomu svet rozumel. Apoštol Pavel hovorí, že raz budeme všetci stáť pred súdom a tam uvidíme, čo z nášho diela zhorí. Preto musíme mať odstup sami od seba – nestotožňovať sa s tým, čo máme, ako sa to stalo bohatému mládencovi z Ježišovho podobenstva. Dnes majú ľudia predstavu, že najlepší je pohodový život.

Kto je Petr Pokorný?

Biblista a špecialista na texty Novej zmluvy prof. ThDr. Petr Pokorný, DrSc., sa narodil v roku 1933 v Brne. Vyštudoval Komenského evanjelickú bohosloveckú fakultu v Prahe. Akademické hodnosti získal v odbore gréckej literatúry. Po štúdiách pôsobil ako evanjelický farár. Od roku 1968 pôsobí na pražskej evanjelickej fakulte v Prahe (do revolúcie nebola súčasťou Karlovej univerzity, pozn. red.), po prevrate bol niekoľko rokov jej dekanom. V roku 1961 sa oženil s manželkou Vierou, ktorá v roku 1972 musela z dôvodu manželovho zamestnania opustiť Karlovu univerzitu. Po revolúcii bola rehabilitovaná a stala sa docentkou detskej psychológie na Karlovej univerzite.

Petr Pokorný prednášal a hosťoval na desiatkach univerzít po celom svete. Zúčastnil sa na niekoľkých archeologických výskumoch spojených s biblickými lokalitami (Izrael, Egypt, Jordánsko). Podieľal sa na ekumenickom preklade Biblie, je členom mnohých odborných spoločností. Vo svojej vedeckej a profesijnej práci sa zameriava na skúmanie vplyvu gnózy na rané kresťanstvo, vznik a teológiu synoptických evanjelií, na historickú postavu Ježiša a vznik kresťanských vierovyznaní. Jeho úvod do Novej zmluvy preložili do niekoľkých svetových jazykov. Za svoju prácu získal mnohé ocenenia vrátane Humboldtovej ceny v Nemecku a štátneho vyznamenania v ČR. Je tiež nositeľom troch čestných doktorátov zahraničných univerzít.

Foto – Tibor Molnár

Rozhovor, ktorý vyšiel v mesačníku Evanjelický východ, zverejňujeme s láskavým súhlasom redakcie.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo