Evanjelický biskup Peter Mihoč Čo mi po dvoch rokoch pandémie pomáha nestratiť nádej

V uplynulom týždni ubehlo desať rokov od smrti Václava Havla, prvého porevolučného prezidenta, disidenta, ktorý dlhé desaťročia očakával zmenu politických aj spoločenských pomerov v Československu a bol človekom nádeje. Nádej definoval nie ako presvedčenie, že niečo dobre dopadne, ale ako istotu, že niečo má zmysel, bez ohľadu na to, ako to dopadne.

To, čo mi pomáha nestrácať nádej aj v týchto pohnutých časoch, je hľadanie zmyslu a pochopenia situácie, v ktorej sme sa ocitli. Samozrejme, všetci túžime a očakávame koniec časov v obmedzeniach slobody pohybu, ekonomických výkyvov, spoločenskej nevraživosti, hnevu, hoaxov, konšpirácií, očakávame zmenu spoločenskej, politickej aj hodnotovej kultúry. Vnútorne ma však vyrušuje otázka, či skončením pandémie prebehne automaticky aj táto zmena.

Pandémia vyplavila zvnútra ľudí pravdu o ich hodnotách, životnom nastavení, pravdu o hraniciach slušnosti, spolupatričnosti a vzájomnej zodpovednosti. Veľmi zreteľne odhalila, že tak ako neviditeľný fenomén vírusu napáda v ľuďoch imunitne najzraniteľnejšie časti tela, tak podobne aj pandémia nedôvery a nenávisti plazivo zasahuje najzraniteľnejšie oblasti nášho spoločenského aj hodnotového sveta.

Postmodernej dobe, kde mladosť, flexibilita a rivalita sa ocitli na poprednom rebríčku záujmu a popularity, pandémia posunula do popredia potrebu všímavosti a zodpovednosti k starým ľuďom. Veková kategória, ktorá sa v procesoch rýchlych zmien cítila na pokraji spoločnosti, sa v jednom momente stala stredobodom záujmu, je potrebné ju chrániť a všímať si jej potreby. Nehovoriac o chorých ľuďoch v sociálnych či iných zariadeniach. Ak toto pomohlo k novej všímavosti a potrebe starostlivosti o starých ľudí, potom mi to dáva zmysel.

Pandémia odhalila pravdu aj o zraniteľnosti zdravotníckeho systému, ktorý – rokmi finančne podvyživený, či už v dôsledku korupcie, alebo iných hospodárskych priorít – je na pokraji záujmu politických rozhodnutí. Ak by pandémia priniesla zmenu v novom morálnom aj finančnom ohodnotení zdravotníctva, ak by naštartovala zmeny v prioritách investičných zámerov, poviem, že to malo zmysel.

Tak ako neviditeľný fenomén vírusu napáda v ľuďoch imunitne najzraniteľnejšie časti tela, tak podobne aj pandémia nedôvery a nenávisti plazivo zasahuje najzraniteľnejšie oblasti nášho spoločenského aj hodnotového sveta.Zdieľať

Ak nás pandémia naučí hľadať pravdu v spleti rôznych názorov, manipulácií a záujmov, ak nás naučí mať rešpekt k úprimnosti a pravde, mám nádej na zmenu spoločenskej klímy a pestovania dôvery medzi ľuďmi, dôvery v autority, inštitúcie. Ak nájdeme v týchto časoch zmysel, ktorým dokážeme prehodnotiť svoj životný štýl, spôsob komunikácie, postoje aj životné hodnoty, ak tento zmysel prinesie zmenu vo vnútri ľudí, mám nádej nového začiatku. Keďže aj cesta obmedzení, utrpenia, bolestí nám môže na ceste k novému začiatku otvoriť oči.

Havel o nádeji nového smerovania civilizácie hovorí takto: „Čo vlastne môže zmeniť smerovanie dnešnej civilizácie? Čo vôbec môže zastaviť onen samopohyb, ktorý zatiaľ zastaviť nemôžeme? Podľa môjho hlbokého presvedčenia jedinou možnosťou je, že sa niečo zmení vo sfére ducha, v oblasti ľudského vedomia, v samotnom postoji človeka ku svetu a v samotnom jeho pochopení samého seba, jeho miesta v celkovom poriadku bytia. Nestačí vymýšľať nové stroje, nové predpisy, nové inštitúcie. Je potrebné lepšie pochopiť samých seba, zmysel nášho pozemského bytia a konania. Až vtedy toto nové pochopenie môže vytvoriť nové modely správania, nové stupnice hodnôt a životných cieľov a skrze to dať aj nového ducha a nový zmysel spoločnosti.“

Vianoce sú návratom k hľadaniu strateného zmyslu života. Vianoce sú možnosťou nového pochopenia seba samých i nájdenia miesta v celkovom poriadku sveta. Zrod novej éry sa začína Božím zásahom – vstupom Božieho sveta súladu a poriadku do sveta neznámej a ľudskou pýchou poznačenej budúcnosti. Zo zoťatého pňa môže vzísť mládnik a z jeho koreňov výhonok, hovorí múdry prorocký hlas Izaiáša.

Prítomnosť Ducha v spoločenstve ľudí spôsobuje hlbokú premenu, ktorá ukazuje na svetlú budúcnosť. Boh (Slovo), Pravda, sa stáva telom, aby svojou mocou, postojmi a konaním vniesol hodnoty, ktoré uzdravujú spoločenstvo a sú zárukou budúcnosti nádeje. Pravda a spravodlivosť ako každodenné princípy života, láska a obetavosť, milosrdenstvo a empatia, to všetko prináša medzi ľudí nielen zmierenie a pokoj, ale aj nádej novej budúcnosti. Poznanie dobra totiž eliminuje konanie zla.

Tieto hodnoty a skutočnosti mi dávajú nádej, že všetko, čo sa udialo vo vianočnom príbehu, aj všetky okolnosti, ktoré sa dnes dejú, dávajú zmysel, len je potrebné ich nanovo hľadať, pochopiť a prijať. Potom sa staneme ľuďmi nádeje novej budúcnosti.