Odporučiť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
26. január 2017

Vzostupy a pády Opus Dei a maltézskych rytierov

Jedni majú od tohto týždňa nového šéfa, druhí o svojho nečakane prišli. Čo sa deje v Opus Dei a ráde maltézskych rytierov?
Vzostupy a pády Opus Dei a maltézskych rytierov
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Jedni majú od tohto týždňa nového šéfa, druhí o svojho nečakane prišli. Čo sa deje v Opus Dei a ráde maltézskych rytierov?

Dve vplyvné katolícke organizácie v uplynulých dňoch postihli významné personálne rošády. Kým jedna bola prirodzená, očakávaná a pokojná, pri druhej išlo do tuhého.

Najprv k druhej spomenutej udalosti. Veľmajster rádu maltézskych rytierov Matthew Festing v utorok po stretnutí s pápežom Františkom oznámil, že rezignoval na svoju funkciu. Svätá stolica zároveň oznámila, že na čelo rádu vymenuje pápežského delegáta. Kým sa tak stane, rytierov povedie veľkokomtúr Ludwig Hoffmann von Rumerstein.

Rezignácia veľmajstra je nečakanou správou. Na prvý pohľad sa zdalo, že v niekoľko týždňov pretrvávajúcom spore medzi Festingom a veľkým kancelárom Albrechtom Freiherrom von Boeselagerom mal prevahu práve veľmajster. O napätí vo vedení Zvrchovaného vojenského špitálneho Rádu sv. Jána z Jeruzalema, Rhodosu a Malty – ako znie plný názov laického rehoľného rádu, ktorého korene siahajú až do 11. storočia – sa verejnosť prvýkrát dozvedela koncom minulého roku.

Pozadie konfliktu

Začiatkom decembra si veľmajster Festing (najvyšší politický a duchovný predstaviteľ rádu, ktorý je volený na doživotie) za účasti veľkokomtúra von Rumersteina (predstavený rehoľných členov rádu) a kardinála Raymonda Lea Burkea (pápežský veľvyslanec pri ráde) predvolal veľkého kancelára von Boeselagera (minister vnútra a zahraničných vecí) a vyzval ho k rezignácii. Mimochodom, von Boeselagerov brat Georg je členom správnej rady Inštitútu pre náboženské diela, ktorý je známejší pod názvom vatikánska banka.

Kancelár von Boeselager však dobrovoľne rezignovať odmietol. Nepomohla ani veľmajstrova opätovná výzva a odvolanie sa na záväzok poslušnosti. Veľmajster Festing sa napriek tomu rozhodol vymenovať za nového kancelára Johna Edwarda Critiena.

Až neskôr vyšlo najavo, že odstránenie von Boeselagera bolo pripravované už dlhší čas. O situácii vo vedení maltézskych rytierov sa kardinál Burke rozprával s pápežom Františkom pravdepodobne už začiatkom novembra počas audiencie, ktorú všetci spájali s iným prípadom – listom štyroch nespokojných kardinálov (vrátane Burkea) adresovaným Františkovi vo veci apoštolskej exhortácie Amoris laetitia.

Indíciou, že témou – alebo aspoň jednou z tém – stretnutia pápeža s kardinálom boli maltézski rytieri, je list, ktorý krátko nato František zaslal Burkeovi. Maltézskych rytierov v ňom požiadal, aby konflikt vo vedení riešili pokojnou cestou, bránili katolícku morálku a chránili sa pred možnou infiltráciou proticirkevných zoskupení.

Kondómy ako zástupný dôvod?

Aj keď pápež v liste nezašiel do detailov, vyjadril sa jasne. Zvnútra rádu totiž zaznievali hlasy, že za von Boeselagerovým odvolaním bol jeho tichý súhlas s rozdávaním kondómov chudobnému obyvateľstvu v niektorých krajinách tretieho sveta a neochota akceptovať učenie cirkvi. Von Boeselager tieto obvinenia odmietol s tým, že je obeťou falošných obvinení.

K rozdávaniu kondómov síce malo dôjsť, no nie pracovníkmi maltézskeho rádu, ale jednou z partnerských charitatívnych organizácií. Keď sa o tom von Boeselager dozvedel, tak vraj ihneď zjednal nápravu. Navyše, prípad je starý už tri roky. To, že kondómy nie sú dôvodom odvolania, mal údajne potvrdiť aj samotný veľmajster Festing.     

Pápež tak bez toho, aby sa postavil do pozície sudcu, v liste vyzval na dodržiavanie katolíckej morálky a na riešenie formou dialógu. A práve v tomto bode došlo ku skomplikovaniu celej situácie. Napriek požiadavke pokojného vyriešenia situácie veľmajster odstránil veľkého kancelára z funkcie. Von Boeselager sa však s tým nezmieril a začal sa verejne brániť.


Predstavitelia maltézskych rytierov počas audiencie u Svätého Otca v júni 2015. Bývalý veľmajster Matthew Festing v strede vedľa pápeža. Foto – TASR/AP 

Kvôli upokojeniu situácie a lepšiemu zorientovaniu sa v situácii pápež František zriadil päťčlennú komisiu, ktorá mala zhromaždiť potrebné informácie. Veľmajster však postup pápeža odmietol akceptovať a pustil sa do otvorenej konfrontácie so Svätou stolicou. Deň pred Vianocami vedenie rytierov vydalo stanovisko, podľa ktorého je odvolanie veľkého kancelára vnútornou záležitosťou rádu, do ktorého sa Vatikán nemá miešať.

Nepomohli ani dva listy štátneho sekretára Svätej stolice kardinála Pietra Parolina, v ktorých veľmajstrovi dôrazne pripomenul pápežovu požiadavku pokojného riešenia a upozornil ho, že sa pustil na šikmú plochu.

Odpoveďou bolo ďalšie stanovisko vedenia rádu, v ktorom Vatikánu pripomenulo svoje zvrchované postavenie ako subjektu medzinárodného práva a odmietlo spoluprácu s komisiou, ktorá je podľa nich neregulárna. Svätá stolica reagovala opätovnou výzvou na plnú spoluprácu, pričom odmietla pokusy diskreditovať niektorých členov komisie. Keďže ani to nepomohlo, zasiahnuť musel samotný pápež, ktorý odbojného veľmajstra požiadal o rezignáciu.       

Nejasnosti pretrvávajú

Čo možno na záver povedať o tomto komplikovanom prípade? Svoju rolu nesporne zohralo špecifické postavenie maltézskeho rádu, ktorý je na jednej strane subjektom medzinárodného práva – podobne ako Svätá stolica sídli v Ríme a na Malte na symbolickom nezávislom území –, ale zároveň je laickým rehoľným rádom, ktorý slúži katolíckej viere a Svätému Otcovi.

Výhrada veľmajstra, že Vatikán sa rozhodol miešať do vnútorných záležitostí rádu, neobstojí, lebo komisiu menoval pápež nie z titulu najvyššieho predstaviteľa Svätej stolice, ale ako hlava katolíckej cirkvi. Komisia zároveň nemala mandát aktívne vstupovať do diania, ale len zhromaždiť potrebné informácie.

Inzercia

Zdá sa, že úlohou nového veľmajstra, ktorý pravdepodobne po istom čase prevezme vedenie rádu od pápežského legáta – bude vyjasnenie postavenia maltézskych rytierov tak, aby sa v budúcnosti predišlo podobným problémom.

Ďalším dôležitým elementom, ktorý ovplyvnil celý prípad, je nečakaná tvrdohlavosť, s ktorou sa veľmajster vrhol do celého sporu. Tu sa natláčajú dve otázky, na ktoré momentálne neexistujú jasné odpovede. Prečo sa veľmajster snažil zbaviť veľkého kancelára tak urputne, že mu to stálo aj za otvorený konflikt s Vatikánom? Akú rolu v celom prípade zohral kardinál Burke, ktorý je Františkovým kritikom a v spore stál na strane veľmajstra vzdorujúceho pápežovi?

Opus Dei pokračuje v kontinuite

Podstatne príjemnejšia atmosféra vládne v personálnej prelatúre Opus Dei, kde od pondelka majú nového najvyššieho predstaviteľa – preláta. Na základe rozhodnutia 194 voliteľov sa tretím nástupcom zakladateľa Josemaríu Escrivu stal doterajší pomocný vikár a bývalý generálny vikár 72-ročný Fernando Ocáriz. Mimochodom, aktívny tenista. Jeho funkčné obdobie bude osemročné, pričom ešte v ten istý deň voľbu potvrdil aj Svätý Otec.

Volebné zhromaždenie zvolal samotný Ocáriz po tom, čo v polovici decembra zomrel dovtedajší prelát Javier Echcevarría. „Novým prelátom nebude osoba, ktorá bola po boku zakladateľa tak ako blahoslavený Álvaro del Portillo a Javier Echevaría, aj keď je pravdepodobné, že to bude osoba, ktorá sa s ním poznala a stretala,“ povedal Ocáriz pred voľbou.

Spätne sa zdá, akoby hovoril sám o sebe – Ocáriz síce nepatril medzi najbližších spolupracovníkov svätého Escrivu, ale v 60. rokoch počas teologických štúdií v Ríme s ním býval v jednej komunite. Portál Vatican Insider Ocárizovo zvolenie zhodnotil ako jasné pokračovanie v kontinuite. Aj pri predchádzajúcich voľbách boli za nového preláta zvolené „dvojky“ Opus Dei – generálni vikári.  


Bývalý veľmajster maltézskych rytierov Matthew Festing (vľavo) a nový prelát Opus Dei Fernando Ocáriz (vpravo). Foto – Profimedia

 

Kto sú maltézski rytieri?

Zvrchovaný vojenský špitálny Rád sv. Jána z Jeruzalema, Rhodosu a Malty je laický rehoľný rád katolíckej cirkvi, ktorý vznikol v 11. storočí v Jeruzaleme. V súčasnosti pôsobí v 120 krajinách sveta vrátane Slovenska. Jeho poslaním je obrana viery a služba chorým a chudobným. Rád tvoria rehoľníci, ktorí nie sú viazaní komunitným štýlom života, a laici. V súčasnosti má 13 500 členov, 80-tisíc dobrovoľníkov a 25-tisíc zamestnancov. Ako subjekt medzinárodného práva udržiava diplomatické vzťahy s viac ako sto štátmi vrátane Svätej stolice a EÚ. V rámci OSN má status stáleho pozorovateľa.

Čo je Opus Dei?

Opus Dei (Božie dielo) založil v roku 1928 Josemaría Escrivá a v roku 1947 ho schválila Svätá stolica. Z rozhodnutia pápeža Jána Pavla II. je od roku 1983 personálnou prelatúrou, to znamená, že členov združuje naprieč cirkevnoprávnymi územnými jednotkami. V súčasnosti má takmer 93-tisíc členov, z ktorých viac ako dvetisíc tvoria kňazi. Ďalších takmer dvetisíc diecéznych kňazov je združených v Kňazskej spoločnosti svätého Kríža, ktorá je pridružená k Opus Dei. Na čele prelatúry okrem zakladateľa, svätého Josemaríu Escrivu, doteraz pôsobili blahoslavený Álvaro del Portillo (1975 – 1994) a Javier  Echevarría (1994 – 2016).

Zdroj: orderofmalta.int, opusdei.org

 

Samotný volebný proces sa začal už v sobotu zasadaním rady žien. Aj keď v Opus Dei prevažujú ženy (57 % členiek k 43 % členov), na volebnom zhromaždení sa nezúčastňujú. Rada žien však mužských voličov oboznamuje so svojím odporúčaním. K samotnej voľbe došlo v pondelok.

Členovia Kongresu voliteľov, ktorých menuje prelát, reprezentujú 49 teritoriálnych jednotiek, kde Opus Dei pôsobí. Medzi nimi je aj Slovensko a Česko. Volitelia musia mať aspoň 32 rokov a byť členmi prelatúry aspoň deväť rokov. Nový prelát môže byť zvolený len spomedzi kňazských voliteľov, pričom musí mať aspoň 40 rokov, byť členom aspoň 10 rokov a kňazom aspoň päť rokov. Túto podmienku spĺňalo 94 kňazov zo 45 krajín.

V nasledujúcich dňoch nový prelát predstaví volebnému kongresu mená svojich najbližších spolupracovníkov. Najdôležitejšie personálne rozhodnutie však už urobil – vo funkcii generálneho vikára potvrdil 57-ročného Argentínčana Mariana Fazia, ktorý tento post zastával aj počas uplynulých dvoch rokov.

Ak Opus Dei bude pokračovať v zavedenej tradícii, práve on má v budúcnosti najväčšiu šancu stať sa novým prelátom. 

Titulná fotografia – TASR/AP

Odporúčame

Keď Bulharom chýbala „ideologická jasnosť“ Nemcov

Keď Bulharom chýbala „ideologická jasnosť“ Nemcov

Je to jeden z najsilnejších príkladov, aké podnikli kresťania počas druhej svetovej vojny. Metropolita Cyril vlastným telom a s podporou veriacich zabránil vyhosteniu Židov. Izrael za to bulharskú pravoslávnu cirkev navrhuje ako kandidáta na Nobelovu cenu za mier.

)