Má 49 rokov a je najmladším českým biskupom. Hoci pôsobil v armáde, pri diskusii o utečencoch ho niektorí označujú za „slniečkara“. Ako generálny sekretár českých biskupov stál pri finančnej odluke cirkvi a štátu a dnes si ju pochvaľuje. V celej jeho diecéze chodí v nedeľu do kostola menej ako desaťtisíc ľudí. „Nemôžeme vylúčiť, že kresťanstvo v Európe neprežije,“ hovorí plzenský biskup Tomáš Holub.

Keď sa povie Plzeň, väčšine Slovákov napadnú dve veci – pivo a futbalový klub Viktoria. Ako by Plzeň charakterizoval miestny biskup?

Pivo a Viktorku by som určite neobišiel, ale z duchovného hľadiska je to miesto, ktoré zásadne poznamenalo vyhnanie Nemcov po druhej svetovej vojne. Je to diecéza, ktorá je z dvoch tretín misijným územím, ide o akési laboratórium iného typu evanjelizácie, ako ju poznáme v ďalších častiach Moravy a Čiech.

Vy ste sa hneď dotkli citlivej témy, na ktorú som sa chcel opýtať. Cítiť dozvuky tragédie sudetských Nemcov aj po dlhých desaťročiach?

Nejde len o dozvuky, ale o živú realitu. Až tretia generácia prisťahovaného obyvateľstva, ktoré nahradilo odsunutých Nemcov, začína hľadať vlastnú zakorenenosť, ktorá by jej dala nielen pocit prebývania, ale domova. Táto skupina ľudí je navyše veľmi rôznorodá – prišli z Rumunska, zo Slovenska, z južných Čiech. Kvôli týmto posunom vznikli oblasti, ktoré sú veľmi riedko osídlené. Napríklad na Tachovsku žije tretina obyvateľstva, ktoré tam žilo pred vojnou. Ľudia tu veľmi nevidia svoju perspektívu a tí, ktorí majú väčšie ambície a ťah na bránu, odchádzajú.

Západné Čechy zároveň paria medzi najmenej religiózne časti Českej republiky...

Aj tu existujú ohniská viery, ale zvyšok je púšť.

Čo chápete pod ohniskami viery?

Sú to miesta, kde je viera prežívaná ako radosť. Takým je napríklad kláštor trapistov v Novém Dvoře, komunita oblátov v Plasech, komunita svätého Jána Krstiteľa, františkánska farnosť v Plzni, veľmi živá farnosť v Chebe... Sú miesta, ktoré ľudí priťahujú, ale aj miesta, ktoré pripomínajú púšť.

Návštevnosť bohoslužieb u vás asi nie je veľmi vysoká...

V celej diecéze príde na nedeľné omše menej ako desaťtisíc ľudí. Veriaci tu tvoria naozaj maličké diaspóry.

V takejto zložitej situácii sa zameriavate skôr na pastoráciu, upevňovanie viery alebo pomýšľate aj na evanjelizáciu?

Pastoráciu a evanjelizáciu nemožno oddeľovať. Kresťania majú byť ohlasovateľmi evanjelia, nemôžu zostávať v nejakých konzervačných pozíciách. Na druhej strane, bez pevného zázemia nemožno ani evanjelizovať. Potrebujeme hľadať spôsoby, ako žiť vieru s radosťou tak, aby vyžarovala medzi ďalších ľudí. Ale plošná pastorácia v horizonte niekoľkých rokov nebude v našej diecéze realitou.

„Kresťania majú byť ohlasovateľmi evanjelia, nemôžu zostávať v nejakých konzervačných pozíciách.“ Zdieľať

Akým spôsobom hovoríte v tomto prostredí o Bohu?

To je otázka. Sám na ňu hľadám správnu odpoveď. Potrebujeme ľuďom ponúknuť symboly Božej blízkosti a starostlivosti. Musíme nad tým premýšľať ani nie tak v kontexte re-evanjelizácie, ale pred-evanjelizácie. Ľudia potrebujú vnímať cirkev, ktorá skôr ako by od nich niečo vyžadovala, má o nich záujem. Ilustrujem to na príklade. Počas dušičkového obdobia som pozval ľudí do katedrály, aby tam na lístočky napísali mená svojich zosnulých. Prišlo aj mnoho ľudí bez vzťahu s cirkvou, ktorí sa zúčastnili na liturgii slova, počas ktorej sme mená zosnulých odovzdali trapistom, ktorí sa za nich budú modliť až do Veľkej noci. Na Bielu sobotu potom na znak vzkriesenia spália lístky vo veľkonočnom ohni. Aj to je ukážka záujmu cirkvi o ľudí.   

Oficiality u nás neexistujú

Plzenským biskupom ste ešte len rok, pričom ste prišli z úplne iného miesta. Už ste sa stihli zoznámiť so svojou diecézou?

V priebehu dvoch mesiacoch som obišiel všetkých kňazov, ktorých v porovnaní so Slovenskom nie je veľa, približne 85. Každého som navštívil v jeho kostole, na jeho fare, takže som získal základný obraz, ktorý postupne obohacujem a upresňujem. Momentálne obchádzam školské a charitatívne zariadenia.

Išlo o oficiálne biskupské vizitácie?

V plzenskej diecéze oficiálne veci veľmi neexistujú (smiech). Vzal som auto, prišiel na faru a bez akýchkoľvek oficialít som sa porozprával a pomodlil s miestnym kňazom.

Väčšina veriacich vidí alebo sa aspoň snaží vidieť v biskupovi svojho pastiera. Berú vás vážne aj v mimocirkevnom prostredí? Nie je biskup pre neveriacich len zosobnením sveta, ktorý je na ústupe?

Zásluhou mimoriadne požehnaného pôsobenia môjho predchodcu Františka Radkovského je biskup v západných Čechách vnímaný ako veľmi dôležitá osoba, ako súčasť miestneho spoločenského života.

Zvykli si miestni na nového biskupa?

Faktom je, že po zrelom mužovi prišiel do čela diecézy mladý holub (smiech). V mnohých veciach nadväzujem na svojho predchodcu, ale už mne vlastným spôsobom. S biskupom Františkom však máme na väčšinu vecí podobné názory.

Susedíte nielen s pražskou, ale aj regensburgskou diecézou, kedysi ste boli priamo jej súčasťou. Aké sú vaše vzťahy v súčasnosti?

Je to vzťah babičky k vnučke, keďže plzenská diecéza bola vyčlenená z pražskej, ktorá zasa vznikla z regensburgskej. Nemecká babička nám pomáha nielen po materiálnej stránke, ale nadštandardné vzťahy máme aj na úrovni charít či farností. V týchto častiach Bavorska navyše býva mnoho potomkov sudetských Nemcov, ktorí predtým žili na našom území. 

Život na fare som poriadne nezažil

Prejdime k inej zaujímavej etape vášho života. V 90. rokoch ste boli prvým kaplánom v Armáde ČR, neskôr ste sa stali hlavným kaplánom. Aké motívy vedú kňaza k vstupu do armády?

U mňa to nebolo moje rozhodnutie, ale naliehavé prianie biskupa, ktorému som sa spočiatku zdráhal. V súčasnosti pôsobí v armáde už viac ako tridsať vojenských kaplánov a myslím si, že ich prítomnosť je braná veľmi pozitívne.

Ako vás vnímali vojaci? Neboli ste pre nich podivínom?

Ale samozrejme. V tom čase bol minister obrany z KDÚ-ČSL, takže to brali ako nejaké politické zadanie. Ako hlavný kaplán som neskôr všetkým vojenským kaplánom prízvukoval, že v armáde nezačínajú na bode nula, ale na bode mínus desať. Aby sa vôbec dostali na bod nula, musia vojakov presvedčiť, že nie sú nejakými politrukmi mimo reality.

Čo ste robili vy osobne preto, aby ste sa odpichli z tohto dna?

Vojakom som zdôrazňoval, že nikoho nejdem nútiť, aby sa so mnou nasilu modlil, ale že ja sa budem modliť za každého z nich. A ak to bude fungovať, nech sú radi. Taktiež som im venoval svoj čas. Misia kaplána spočíva v službe prítomnosti – zaujímať sa o vojakov ako o jednotlivcov, nie ako o súčasť systému.

Na Slovensku sú momentálne vojenské hodnosti v kurze. Ako ďaleko ste to dotiahli vy?

Som plukovník.

Ako biskup – plukovník vidíte nejaké paralely medzi cirkvou a armádou?

Medzi cirkevnou a armádnou hierarchiou existujú mnohé paralely. Každá hierarchia má svoje pravidlá a neustále sa treba pýtať, či nejakým spôsobom neničí ducha Kristovej cirkvi. Jednou z paralel sú takzvané textilné doplnky. To, že niekto má na sebe niečo purpurové alebo fialové, je dôležité vnútri, ale nie mimo cirkvi. To isté platí o hviezdičkách na výložkách.

„Každá hierarchia má svoje pravidlá a neustále sa treba pýtať, či nejakým spôsobom neničí ducha Kristovej cirkvi.“ Zdieľať

Sú vám skúsenosti z armády užitočné pri vedení diecézy?

Keďže od odchodu z armády pôsobím v cirkevných štruktúrach, najprv ako generálny sekretár Českej biskupskej konferencie a teraz ako diecézny biskup, tie skúsenosti sú pre mňa veľmi užitočné. Zároveň je to pre mňa taká kňazská dráma, keďže každý kňaz je poslaný k jednotlivcom, no ja dlhodobo pôsobím práve v štruktúrach.

Vy ste v podstate nikdy nepôsobili v klasickej farskej pastorácii.

Opravím vás, pol roka som bol farárom (smiech). Ale priznávam, musím byť citlivý na veci, ktoré sa týkajú života bežných kňazov na fare, keďže ja som ho veľmi nezažil.

Nestretli ste sa s výčitkami zo strany kňazov, že sa nemáte miešať do farských záležitostí, keď s nimi nemáte skúsenosti?

Stretol som sa s tým už ako generálny vikár v Hradci Králové. Záleží len na mojich vzťahoch s kňazmi, či sa v tomto presvedčení utvrdia alebo sa vytratí.

Ešte sa vrátim k porovnávaniu cirkevného a armádneho prostredia. Má byť biskup skôr veliteľom, ktorý určuje smer a razí cestu, alebo má, naopak, kráčať na konci, posilňovať zoslabnutých a ošetrovať ranených?

Ideálne je, keď sa to v osobe biskupa spája. Pápež František v Evangelii gaudium hovorí dokonca o troch rovinách – predšliapavať cestu, byť súčasť spoločenstva a pomáhať zaostávajúcim. Osobne prežívam, aké náročné je byť vnímavý na to, ktorá rola sa kedy od biskupa očakáva.

Stíhate popri tom oddychovať? Z fotiek na sociálnych sieťach je zjavné, že ste fanúšikom lyžovania a snowbordingu.

Šport je pre mňa relax. Okrem lyžovania hrám tenis a trikrát do týždňa chodím skoro ráno behať.

Pápež František otvoril nové perspektívy

Spomenuli ste pápeža Františka, o ktorom sa často vyjadrujete veľmi pochvalne. Čo vravíte na kritické reakcie, ktoré tiež zaznievajú na jeho adresu?

Prežívame novú skúsenosť v tom, že významní predstavitelia kardinálskeho zboru jasne deklarujú, že v niektorých veciach s pápežom nesúhlasia. To sme v minulosti nezažívali.

„Významní predstavitelia kardinálskeho zboru jasne deklarujú, že v niektorých veciach s pápežom nesúhlasia. To sme v minulosti nezažívali.“ Zdieľať

Prečo je to tak?

Pápež František v spomenutom dokumente Evangelii gaudium stanovil princíp, že realita je dôležitejšia než idey, čím otvoril nové perspektívy, ktoré sú významne pastoračné vo vzťahu k jednotlivcovi. To vyvoláva veľkú diskusiu a napätie. Cítiť strach o to, aby sme išli správnym smerom, aby sme obstáli v tomto svete.

Od Evangelii gaudium sa posuňme k Amoris laetitia. Čo vravíte na tento dokument?

Amoris laetitia už len rozvíja Evangelii gaudium a na oblasť rodiny aplikuje spomenutý princíp, že realita je dôležitejšia než idea.

Základná otázka pri Amoris laetitia stojí, či pápež zmenil prístup cirkvi k rozvedeným a znovu zosobášeným. Aký je váš názor?

František podčiarkol pastoračné sprevádzanie jednotlivca. Nemyslím si, že zmenil prístup, len zdôraznil určitý akcent.  

Zahŕňa tento akcent aj ľahší prístup k sviatostiam?

Pápež zdôrazňuje, že jednotlivec je viac ako štruktúra, čo znamená otvorenie ciest vedúcich k tomu, aby jednotlivec nebol obetovaný štruktúram.

Diskutujete v rámci biskupskej konferencie o týchto témach?

Samozrejme. Zároveň sme požiadali monsignora Opatrného, aby priebežne sledoval aktuálny vývoj. Dôležité pre nás je, aby jedna diecéza nemala iný pastoračný prístup ako druhá.

Zvažujete prijatie nejakých smerníc podľa vzoru iných biskupských konferencií?

Myslím, že to k tomu smeruje.

Finančná odluka cirkvi prospeje

Pred niekoľkými rokmi došlo v Českej republike k majetkovému vyrovnaniu medzi štátom a cirkvami. Ako generálny sekretár biskupskej konferencie ste boli pri všetkom dôležitom. Ako to dnes hodnotíte?

Myslím, že je to obrovský úspech pre cirkev aj pre spoločnosť. Cirkvi to dáva nezávislosť a zodpovednosť za správu majetku. Zároveň sa ukončila diskusia o tom, že štát prispieva na cirkev. V tomto čase už páchame dobro za vlastné, nie za peniaze daňových poplatníkov, a to je neskutočná devíza.  

Finančná odluka štátu a cirkvi je teda podľa vás prospešná pre obe strany?

Jednoznačne.

Vie cirkev narábať s tým obrovským majetkom?

Som hrdý na to, ako zodpovedne k tomu jednotlivé diecézy pristupujú. Procesy boli nastavené tak, aby to fungovalo.

„V krátkodobom horizonte reštitúcie cirkvi uškodia a neostáva nám nič iné, ako to akceptovať.“ Zdieľať

Stane sa česká cirkev vyhľadávaným zamestnávateľom?

Cirkev sa už zamestnávateľom stala, počet ľudí, ktorých zamestnáva, neustále rastie. Samozrejme, nejde o tisícky, skôr o stovky zamestnancov. Výhodou je, že cirkev sa môže zapájať do rôznych európskych projektov, ktoré si vyžadujú finančnú spoluúčasť. Bez reštitúcií by na to cirkev potrebné prostriedky nemala. Rozbehli sme viaceré charitatívne projekty, pri ktorých je však nevyhnutné, aby cirkev pomáhala z výnosov, nie z podstaty, aby sme boli schopní pomáhať aj o päťdesiat rokov.

Z čoho získavate tieto výnosy?

Existujú rôzne ekonomické projekty v oblasti fondov a nehnuteľností. Diecézy majú tiež svoje investičné aktivity.

Takže cirkev je nielen zamestnávateľom, ale aj investorom.

Jednoznačne. Každá diecéza má svoju investičnú skupinu, ktorá sa o tieto aktivity stará. V drvivej väčšine sú to, samozrejme, laici – odborníci, nie kňazi.

Tam, kde sa točia veľké peniaze, objavujú sa rôzni prospechári. Máte nastavené kontrolné mechanizmy, ktoré zabránia zneužívaniu týchto prostriedkov?

Diecézy môžu s financiami samostatne narábať len do určitej výšky, vyššie sumy už musia konzultovať, pričom určité operácie podliehajú schváleniu predsedu biskupskej konferencie.

Snažíte sa niečo robiť s negatívnym mediálnym obrazom mamonárskej cirkvi alebo ste sa zmierili s tým, že je to aj tak zbytočné? 

Často opakujem a stojím si za tým, že v krátkodobom horizonte reštitúcie cirkvi uškodia a neostáva nám nič iné, ako to akceptovať. Ale lepšia cesta podľa mňa neexistovala. Už v strednodobom horizonte však môžeme ukázať, že sme zodpovední, že peniaze nepresúvame mimo Českej republiky a že ich investujeme do zmysluplných vecí. Myslím, že pomaly sa to týmto smerom mení. Veľmi pozitívne bolo prijaté zverejnenie viacerých čísel na jeseň minulého roka.

Tento rozhovor robíme počas konferencie venovanej migrácii, ktorú spoločne zorganizovali slovenskí a českí biskupi. Aký obraz nastavila migračná kríza cirkvi?

Ukázalo sa, že na kresťanstvo sa nemôžeme len hrať. Buď je viazané na osobnú vieru, alebo je len resentimentom za minulosťou. Nemôžeme vylúčiť ani tú možnosť, že kresťanstvo v Európe neprežije. Pozrime sa na to, čo sa stalo v kedysi kresťanskej severnej Afrike. Napriek všetkému Kristus bude navždy víťazom.

V diskusii o utečencoch ste radený skôr do „slniečkarského“ tábora.

Potrebujeme mať odvahu ísť strednou cestou. Znamená to byť si vedomý rizika, kvôli ktorému však nesmieme obetovať jednotlivcov.

Má sa pri tom zohľadňovať, či ide o kresťana alebo nie?

Ide o človeka, nie o jeho vierovyznanie.

Foto – Profimedia/Ladislav Němec (1), Jiří Strašek (2) 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo