Evanjelista Lukáš maľuje Bohorodičku

Vidíme Lukáša, ako sedí vedľa svojho maliarskeho podstavca, na ktorom stojí práve dokončený obraz Božej Matky. Odkiaľ pochádza legenda, že Lukáš namaľoval autentický obraz Márie a tým sa stal prvým maliarom ikon, to dnes už nikto nevie povedať.

Od 6. storočia sa táto legenda v každom prípade stáva stále populárnejšou. Ako vyzeral originál tejto ikony, to nevieme presne. Po dobytí Konštantínopolu v roku 1453 sa stratil, takže poznáme len jej napodobneniny.

Čo nám však táto legenda hovorí o ikonách, maliaroch ikon a ikonomaľbe?

Lukáš zdôrazňuje, že svoje Evanjelium a Skutky apoštolov napísal podľa kritérií historika: „Rozhodol [som sa], že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad-radom opíšem“ (Lk 1,3).

Lukáš zozbieral textové predlohy, preskúmal ústne tradované príbehy a pokúsil sa dať ich do súvislosti. Podrobne sa zaoberal textami, usiloval sa dať im primeranú literárnu formu a pokúšal sa sprístupniť ich plody pre život (Lk 1,1-4).

Ako Lukáš pracujú aj maliari ikon. Nemaľujú, ale „píšu“ svoje obrazy (ako sa to správne nazýva) a stoja tým v tradícii evanjelistov. Ich úlohou je priblížiť ľuďom vo formách, farbách a líniách Božie konanie a pôsobenie, a síce nie ako dokumentáciu minulosti, ale ako Božiu živú a mocnú prítomnosť. Toto si vyžaduje hlboké zaoberanie sa textami Biblie, bohoslužieb a tými, ktoré informujú o svätých.

Úloha maliarov ikon nespočíva v tom, aby vytvorili niečo dosiaľ nevídané a originálne, čo pozorovateľa, keď sa pozrie na obraz, učiní bezradným. Ikony sú oveľa viac – podobne ako kazatelia – svojím spôsobom v službe ohlasovania evanjelia a majú za úlohu svojou umeleckou realizáciou chrániť „poklad zverený... mocou Ducha Svätého“ (2 Tim 1,14).

„Pri ikonách svätých nejde o ich portrét, ale o stvárnenie toho, čo je človek v Božích očiach: Kristov obraz.“Zdieľať

Čím viac sa maliarom ikon toto darí, tým živšie a autentickejšie môžu reprodukovať výpovede biblických textov. Čím vernejšie to svojimi prostriedkami a možnosťami robia, čím viac sa držia tradície (1 Kor 11,2) a čím viac za ponárajú do Božieho slova, tým lepšie sa im darí stále znova nanovo sprístupňovať evanjelium. Svojimi ikonami stavajú pozorovateľa pred rozhodnutie, aby šiel cestou, ktorou by Boh chcel ísť s ľuďmi, a aby si vybral to, čo je podstatné pre jeho život.

Na konci tejto legendy sa hovorí, že Lukáš nemohol domaľovať svoju ikonu. Božské energie, ktoré ho pri stvárňovaní niečoho svätého prenikli, ho uviedli do extázy, takže už nebol schopný maľovať. Nato sa ikona sama dokončila.

To naznačuje: v ikonách je prítomný Boh a jeho pôsobenie vo svete. Toto pôsobenie sa zjavuje vo svätých. Pri ikonách svätých nejde o ich portrét, ale o stvárnenie toho, čo je človek v Božích očiach: Kristov obraz.

Ani ikony sviatkov nie sú spomienkovými fotografiami, ale sprítomnením toho, čo sa skrze Ježiša stalo pre našu spásu a deje sa stále nanovo. Preto nás ikony vyzývajú odpovedať na otázku, ktorú Ježiš položil už apoštolom: „A za koho ma pokladáte vy?“ (Mk 8,29).

Z nemčiny preložil otec Ján Krupa.