Úspech či osudová chyba? Názory na zbližovanie Číny a Vatikánu sa rôznia

Úspech či osudová chyba? Názory na zbližovanie Číny a Vatikánu sa rôznia

Ilustračné foto - TASR/AP

Dve legendárne postavy čínskej cirkvi, bývalý a súčasný biskup Hong Kongu, majú na zbližovanie Číny a Vatikánu diametrálne odlišné pohľady.

Čína a Vatikán údajne dosiahli konsenzus v otázke menovania biskupov, čo môže viesť k riešeniu ďalších problémov. S touto informáciou pred časom prišiel hongkonský kardinál John Tong Hon. Aj keď k plnej obnove diplomatických vzťahov medzi najväčším a najmenším štátom sveta je ešte ďaleko, môže ísť o zásadný historický posun.

„Odteraz nebude viac krízy rozdelenia oficiálnej a podzemnej cirkvi v Číne,“ napísal 77-ročný kardinál vo svojom liste. „Naopak, tieto dve komunity budú postupne smerovať k zmiereniu a zjednoteniu po stránke práva, pastorácie a vzájomných vzťahov. Cirkev v Číne bude ohlasovať evanjelium spoločne.“

Sedem biskupov bez pápežského súhlasu

Vzťahy Číny a Vatikánu sú už viac ako šesťdesiat rokov na bode mrazu. Čínski katolíci sú rozdelení od 50. rokov minulého storočia, keď sa moci v krajine chopili komunisti. Podzemnú cirkev, ktorá je lojálna pápežovi, štát neuznáva, rovnako ako ani jej biskupov. Veriaci, ktorí k nej patria, sú často utláčaní, prenasledovaní alebo väznení. Vláda akceptuje iba štátom kontrolovanú vlasteneckú cirkev a robí si nárok aj na výber najvyšších duchovných predstaviteľov.

Prečítajte si aj
Vzťahy medzi provatikánskymi a prorežimnými katolíkmi v Číne sa zhoršili Zdieľať

Práve menovanie biskupov je najcitlivejšou témou vatikánsko-čínskych vzťahov. V krajine pôsobí sedem biskupov vysvätených bez súhlasu pápeža, schválených iba čínskou vládou. Naopak, biskupi a ďalší členovia podzemnej cirkevnej komunity verní pápežovi čelia dlhodobému útlaku. Kardinál Tong už počas leta informoval, že čínska vláda je ochotná v otázke menovania biskupov dospieť k dohode s Vatikánom.  

Zbližovanie s Čínou odštartoval už v 80. rokoch minulého storočia pápež Ján Pavol II. tichými rokovaniami, na ktorých bola prijatá neformálna dohoda o spoločnom schvaľovaní biskupov zo strany Pekingu aj Vatikánu. V uplynulom desaťročí však Čína viackrát dohodu porušila a nechala vysvätiť biskupov bez súhlasu Svätej stolice.

Rozrobená práca

Od začiatku pontifikátu vyjadroval pápež František veľkú túžbu po zlepšení vzťahov. Slová kardinála Tonga o blížiacej sa dohode týkajúcej sa menovania biskupov zatiaľ oficiálne nepotvrdila ani jedna strana. Hovorca Svätej stolice Greg Burke podľa Wall Street Journal skonštatoval, že „rozhovory s Čínou sú rozrobenou prácou“, no odmietol uviesť bližšie informácie.

Anonymný zdroj z Vatikánu však pre Catholic News Agency potvrdil, že o dohode sa skutočne špekuluje aj na najvyšších miestach: „Čínska vláda chce mať nad menovaním biskupov kontrolu a Rím nemôže oslabiť autoritu pápeža. Takže sme sa stretli niekde uprostred.“


Súčasný biskup Hong Kongu, kardinál John Tong Hon. Foto – TASR/AP

Podľa kardinála Tonga sa schyľuje k tomu, že Čína vyjde v ústrety pápežovi pri nomináciách a svätení čínskych biskupov. „Peking takisto uzná pápežovo právo veta a to, že je najvyššou a konečnou autoritou v rozhodovaní o biskupských kandidátoch v Číne,“ vraví Tong. Uvedomuje si však, že to nebude jednoduché. S menovaním biskupov sa totiž spájajú ďalšie otázky či potrebné zmeny.

Prečítajte si aj
Najväčší diplomatický úspech pápeža Františka? Dohoda s Čínou Zdieľať

Od päťdesiatych rokov minulého storočia prebiehali v krajine „voľby“ kandidátov na biskupov, ktorých cieľom bolo budovanie cirkvi nezávislej od Ríma. Návrhy čínskej biskupskej konferencie na biskupských kandidátov však neboli ani tak návrhmi ako skôr predurčenými rozhodnutiami. Po tom, čo by prípadná dohoda medzi Čínou a Vatikánom vstúpila do platnosti, biskupská konferencia by pri menovaní biskupov mala bežnú poradnú rolu.

Na základe tejto dohody by sa mohla vyriešiť aj budúcnosť Vlasteneckého združenia čínskych katolíkov (štátny aparát na kontrolu katolíckej cirkvi v Číne). To by sa zmenilo na „dobrovoľnú, neziskovú, vlasteneckú a cirkev-milujúcu organizáciu zloženú z duchovenstva a veriacich celej krajiny“.

Podľa kardinála majú Čína a Vatikán odlišné  záujmy, a tak hľadia na celú vec rozličnou optikou. „Čínska vláda sa obáva problémov spojených s politikou, kým pre Svätú stolicu existujú prekážky náboženského a pastoračného charakteru.“

Vo vzduchu stále visí aj otázka pôsobenia biskupov menovaných bez pápežského súhlasu, ktorí pre svoje konanie upadli do exkomunikácie. Podľa kardinála Tonga sa všetci usilujú o zmierenie s Vatikánom. „Ak budú splnené všetky podmienky, odpustí sa im, budú prijatí a možno sa im zverí do správy diecéza,“ domnieva sa hongkonský kardinál.

Potrebné je však riešiť aj situáciu biskupov, ktorí sú v opačnej situácii – ostali verní Rímu, a preto museli znášať ataky režimu. Ich postavenie je podľa kardinála Tonga jednou z hlavných tém diskusie medzi Vatikánom a Pekingom.

Zrada podzemnej cirkvi?

Zbližovanie Číny a Vatikánu sa nestretá len s nadšením. Medzi najhlasnejších kritikov patrí emeritný biskup Hong Kongu Joseph Zen Ze-kiun, ktorému prekáža spôsob, akým chcú obe strany nájsť spoločnú cestu v biskupskej otázke.

Dohoda medzi Vatikánom a čínskou vládou by podľa 85-ročného kardinála bola zradou podzemnej cirkvi, teda veriacich, ktorí napriek dlhoročnému útlaku a prenasledovaniu zachovali plnú vernosť cirkvi. Už vlani pre médiá vyhlásil, že pápež František je v tejto veci naivný. „Nepozná čínskych komunistov. Nanešťastie, ľudia okolo neho majú veľmi zlé nápady. Bojím sa, že predajú našu podzemnú cirkev. To by bolo veľmi smutné,“ povedal kardinál Zen.


Kardinál Joseph Zen na Námestí svätého Petra vo Vatikáne krátko pred začiatkom konkláve v roku 2013. Foto – TASR/AP

Osobne poslal pápežovi Františkovi mnoho listov, v ktorých žiadal, aby neuzavrel s komunistami dohodu o biskupoch, avšak nedostal nijakú odpoveď. „Ak pápež vedome podpíše zlú dohodu s komunistami, bola by to zrada Ježiša, ako aj zrada dobrých a veriacich ľudí katolíckej cirkvi v Číne,“ skonštatoval kardinál Zen.

„Nie som proti dialógu, ale obávam sa, že môže mať zlé následky. Je potrebná dobrá vôľa od oboch strán a ja ju na strane komunistov nevidím. Dialóg znamená kompromis, ale oni nie sú pripravení niečo dať,“ dodal kardinál Zen, ktorý nedôveruje tomu, že výber biskupov nebude v budúcnosti čínskou vládou manipulovaný.

Napriek komplikovanej situácii a viacerým prekážkam si kardinál Tong myslí, že je dôležité súčasnú situáciu využiť. „Ak je Peking pripravený dosiahnuť dohodu so Svätou stolicou o menovaní biskupov, cirkev v Číne sa bude tešiť základnej, i keď nie úplnej slobode. Na druhej strane, ak sa jej cirkev vzdá, možno napokon nezíska nič a môže sa to skončiť stratou všetkej slobody.“

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo