Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
05. september 2011

Vatikánska diplomacia za Benedikta XVI.: menej politiky, viac duchovnosti

Diplomacia Svätej stolice sa počas pontifikátu Benedikta XVI. zmenila z dvoch dôvodov: politika Wojtyłu nahradil teológ Ratzinger a cirkev rešpektovaná ako duchovná inštancia sa stala verejným nepriateľom. O zmene paradigmy vatikánskej diplomacie uvažuje v rozsiahlom článku s názvom Nov...

Diplomacia Svätej stolice sa počas pontifikátu Benedikta XVI. zmenila z dvoch dôvodov: politika Wojtyłu nahradil teológ Ratzinger a cirkev rešpektovaná ako duchovná inštancia sa stala verejným nepriateľom.

O zmene paradigmy vatikánskej diplomacie uvažuje v rozsiahlom článku s názvom Nová vojna v náboženstve vatikanista talianskeho pravicového denníka Il Foglio Paolo Rodari. K týmto úvahám ho priviedla sobotňajšia odpoveď Svätej stolice na júlovú výzvu írskej diplomacie, ktorá si vyžiadala reakciu na tzv. Cloyne Report – záverečnú správu z vyšetrovania v juhoírskej diecéze Cloyne, z ktorej vyplynulo, že miestny biskup John Magee kryl deviatich kňazov, ktorí sa v rokoch 1996 – 2009 dopustili zneužívania 40 detí. Vatikán musel reagovať najmä na slová premiéra Endu Kennyho, podľa ktorého Rím bránil vyšetreniu týchto deliktov (viac tu).

„Odpoveď Svätej stolice je v súlade s líniou, ktorú Vatikán zastáva odkedy Joseph Ratzinger vystúpil na Petrov stolec: spolupráca a ochota priznať svoje chyby, ale žiadne ústupky voči požiadavkám štátov, ktorých vlády sa rok po roku prezentujú ako stále nepriateľskejšie ku Katolíckej cirkvi,“ konštatuje vatikanista Rodari. Tzv. Ostpolitik bývalého vatikánskeho štátneho sekretára Agostina Casaroliho (1914 – 1998) – postavená na dialógu s nepriateľskými vládami vtedajšieho východného bloku – tak definitívne odchádza do zabudnutia.

Jedným z hlavných dôvodov odpolitizovania vatikánskej diplomacie sú podľa Rodariho spoločenské zmeny v posledných rokoch. „V časoch pápeža Wojtyłu bolo nemysliteľné, že by sa Anglicko k Rímu správalo priateľskejšie ako katolícke Írsko,“ píše Rodari. Bez ohľadu na závažné disciplinárne pochybenia časti katolíckeho kléru, sekularizmus tak intenzívne prerástol súčasnú spoločnosť, že boj proti cirkvi je spoločensky žiaducim postojom naprieč politickým a názorovým spektrom. Kým počas väčšiny pontifikátu Jána Pavla II. bola cirkev rešpektovaným bojovníkom a neskôr víťazom v zápase s komunizmom, dnes je práve cirkev novým bojovým terčom. Zmena situácie si vyžaduje odlišný prístup – namiesto politizovania jasné postoje Svätej stolice.

Druhým dôvodom posilnenia duchovnosti vatikánskej politiky je osoba Benedikta XVI., ktorý je aj v pápežskom úrade viac teológom preferujúcim slová, osobný príklad a modlitbu ako štátnikom. Dôkazov pre toto tvrdenie je viacero: za svoju „dvojku“, teda za vatikánskeho štátneho sekretára si nevybral skúseného diplomata, ale muža pastorácie – saleziána a janovského arcibiskupa Tarcisia Bertoneho. Podľa niektorých názorov by sa pritom práve tomuto pápežovi hodil po boku diplomatický „mazák“, akým bol štátny sekretár Jána Pavla II., Angelo Sodano. Benedikt XVI. svojich veľvyslancov – nunciov prijíma len na začiatku a konci ich misie, kým Ján Pavol II. si ich predvolával častejšie. A napokon, aj odpoveď na kritiku írskej vlády sa Benedikt XVI. nechal výhradne na svoj štátny sekretariát.

Inzercia

Vatikanista Rodari sa pri formulovaní týchto zaujímavých postrehov nespoliehal len na svoje poznatky, ale odvoláva sa na názory popredných odborníkov, akými sú známy taliansky sociológ Massimo Introvigne, cirkevný historik Univerzity sv. Tomáša v Minnesote Massimo Faggioli, autor knihy Zahraničná politika Svätej stolice a historik z Katolíckej univerzity v Miláne Agostino Giovagnoli.

Článok uzatvára práve Giovagnoliho myšlienka, že politika kontinuálneho dialógu kardinála Casaroliho nie je ani v zmenených spoločenských podmienkach úplne na zahodenie. Užitočná môže byť nielen v prípade starých nepriateľov, akými sú čínska a iné totalitné vlády či islamské krajiny, ale aj v prípade Írska, Španielska či Belgicka – kedysi katolíckych západných demokracií.

Imrich Gazda

Foto: wikipedia.org

Odporúčame

VATIKÁNSKA SEDMA: Vatikán vracia úder

VATIKÁNSKA SEDMA: Vatikán vracia úder

Po šiestich týždňoch Svätá stolica odpovedala na obvinenie írskej vlády, že v minulosti blokovala vyšetrovania sexuálnych deliktov miestnych kňazov. Rozumieme rozhorčeniu nad zlyhaním niekoľkých jednotlivcov, ale obvinenia odmietame, odkazuje Vatikán. K vážnej diplomatickej roztržke došlo ešte v po...

Nový predseda vatikánskej vlády

Nový predseda vatikánskej vlády

Benedikt XVI. dnes vymenoval arcibiskupa Giuseppeho Bertella za nového prezidenta Governatorátu Mestského štátu Vatikán a predsedu Pápežskej rady pre Mestský štát Vatikán. Generálnym sekretárom sa stal cirkevný právnik Giuseppe Sciacca. Pápež zároveň prijal rezignáciu doterajšieho šéfa g...

Reitalianizácia rímskej kúrie

Reitalianizácia rímskej kúrie

Popredné pozície v rímskej kúrii vďaka Benediktovi XVI. čoraz častejšie obsadzujú Taliani. Vatikanista Marco Tosatti vo svojej analýze nazval tento trend „tsunami talianskych prelátov“.Kým blahoslavený Ján Pavol II. sa usiloval kúriu internacionalizovať, dôvera súčasného pontifika k prelátom z Apeni...