Príbeh Cirkvi, ktorá práve vzniká

Príbeh Cirkvi, ktorá práve vzniká

Patriarcha Antonyo I., od roku 2005 väznený. Foto: archív

Eritrejská pravoslávna täwahedo cirkev oslávi na budúci rok 20 rokov existencie. Je to príbeh utrpenia, strádania, zmätkov a perzekúcie.

Eritrejská pravoslávna täwahedo cirkev je najmladšou orientálnou pravoslávnou cirkvou. Vývoj k samostatnosti tejto cirkvi podnietila štátna zvrchovanosť, ktorú Eritrea dosiahla v roku 1993. V roku 1998 najvyšší predstaviteľ Koptskej pravoslávnej cirkvi pápež a patriarcha Šenuda III. intronizoval metropolitu abunä Fileppa za prvého eritrejského patriarchu. 

Z vyše piatich miliónov obyvateľov Eritrejskej republiky sa ich polovica hlási ku kresťanstvu a tá druhá k islamu. Medzi kresťanmi dominuje Eritrejská pravoslávna täwahedo cirkev s približne dvomi miliónmi veriacich. Táto cirkev má osem diecéz s 1 500 farnosťami, 15-tisíc farármi a 22 kláštormi. Jedna eritrejská pravoslávna diecéza existuje v USA. Táto severoamerická diecéza mala v roku 2005 v 24 farnostiach celkovo 13-tisíc veriacich. V Nemecku bolo v roku 2011 osem eritrejských farností s deviatimi kňazmi, štyrmi diakonmi a 40-tisíc veriacimi. Vo Švajčiarsku žije približne sedemtisíc pravoslávnych Eritrejcov. 

Vznik samostatnej cirkvi

Vznik samostatnej Eritrejskej pravoslávnej täwahedo cirkvi úzko súvisí s politickým vývojom v 90. rokoch 20. storočia: od talianskeho koloniálneho obdobia (1890 až 1941) sa v Eritrei vyvinul silný pocit štátnej samostatnosti voči Etiópii. K tomu 50 percent obyvateľstva Eritrey patrí k ľudu Tigrejcov, ktorí sa aj rečovo odlišujú od etiópskych Amharov. V referende 23. – 25. apríla 1993 sa 99,8 percenta obyvateľov Eritrey rozhodlo pre vlastnú republiku. 24. mája 1993 bola vyhlásená nezávislosť. Pre Eritreu príslušný metropolita abunä Fileppos sa 19. júla 1993 obrátil s prosbou na hlavu Koptskej pravoslávnej cirkvi pápeža a patriarchu Šenudu III., aby pomohol pri zriadení samostatnej cirkvi oddelenej od Etiópie.

Na mimoriadnom zasadaní Svätej Synody Koptskej pravoslávnej cirkvi 28. septembra 1993 sa rokovalo o založení vlastnej eritrejskej cirkvi. 19. júna 1994 patriarcha Šenuda III. vysvätil päť eritrejských opátov za biskupov. 7./8. mája 1998, na sviatok evanjelistu Marka, bol 92-ročný metropolita abunä Fileppos, ktorý bol dovtedy v Etiópskej pravoslávnej täwahedo cirkvi príslušný pre severovýchodnú provinciu Eritrea, vysvätený za patriarchu samostatnej eritrejskej pravoslávnej cirkvi. Vysviacku vykonal pápež a patriarcha Šenuda III. v káhirskej Katedrále sv. Marka za účasti 54 koptských a šiestich etiópskych biskupov.

Pri príležitosti vysviacky patriarchu 8. mája 1998 hlavy Eritrejskej pravoslávnej täwahedo cirkvi a Koptskej pravoslávnej cirkvi podpísali dohodu uvítanú obidvomi synodami, v ktorej sa vyjadruje úzke spojenie obidvoch cirkví. Táto dohoda má 15 bodov, okrem iného v nich stojí toto:

1) Eritrejská pravoslávna täwahedo cirkev je autokefálna. 2) Avšak pápež a patriarcha alexandrijského stolca má čestný primát. 3) Obidve cirkvi patria k stolcu svätého Marka. 4) Vo všetkých liturgických modlitbách sa majú v obidvoch cirkvách spomínať obidve hlavy. 5) Rozhodnutia obidvoch synod sa majú pravidelne navzájom oznamovať. 6) Každé tri roky sa má uskutočniť spoločné zhromaždenie obidvoch synod. 10) Pre dialógy mimo rodiny orientálnych pravoslávnych cirkví sa má vytvoriť spoločná delegácia.

Od 29. augusta 2003 je Eritrejská pravoslávna täwahedo cirkev členom Svetovej rady cirkví, od roku 2003 členom All African Council of Churches (AACC) a vo Fellowship of Christian Councils in the Great Lakes and the Horn of Africa.

Liturgia a učenie Eritrejskej täwahedo cirkvi sú rozsiahlo totožné s liturgiou a učením Etiópskej pravoslávnej täwahedo cirkvi, práve tak cirkevným jazykom je ako v etiópskej cirkvi spravidla ge'ez.

Zosadenie tretieho patriarchu

Po patriarchovi Fileppovi nastúpil v roku 2002 patriarcha Yaqob. Tretieho patriarchu Eritrejskej cirkvi, abunä Antonya I., intronizoval 25. apríla 2004 v Máriinom chráme v eritrejskom hlavnom meste Asmara koptský pápež a patriarcha Šenuda III. 30. apríla 2004 nový patriarcha vysvätil štyroch nových biskupov. 19. septembra 2004 Šenuda III. posvätil nový eritrejský pravoslávny teologický seminár v Asmare. Na tomto podujatí boli prítomní patriarcha Antonyos I. a sedem jeho biskupov, ako aj zástupcovia katolíckej a evanjelickej cirkvi a moslimov v Eritrei. Vybavenie teologického seminára si vzala na starosť severoamerická eritrejská pravoslávna diecéza.

Avšak v januári 2005 prezident Isayas Afewerki zosadil patriarchu Antonya I. a poslal ho do domáceho väzenia. Toto rozhodnutie si 7. augusta 2005 osvojila aj eritrejská pravoslávna synoda; svoje rozhodnutie ešte raz potvrdila 27. januára 2006. Pozadím zosadenia bol represívny postup prezidenta voči kresťanom, ktorý patriarcha ostro kritizoval. Okrem toho Isayas Afewerki obmedzil počet v Etiópii dovolených náboženských konfesií na štyri: eritrejská pravoslávna cirkev, eritrejská katolícka cirkev, evanjelicko-luteránska Mäkanä-Iyäsus-cirkev a sunnitský islam.

Od januára 2005 do apríla 2007 biskup Diosqorewos zastával z milosti etiópskej vlády úrad zástupcu patriarchu. Eritrejská pravoslávna synoda ho 24. apríla 2007 jednomyseľne zvolila za štvrtého patriarchu – pravdaže, bez súhlasu a vysviacky zo strany Koptskej pravoslávnej cirkvi, pre ktorú stále je kánonickým držiteľom eritrejského patriarchálneho stolca ešte živý patriarcha Antonyos I. 

Podľa jednej správy organizácie Portes Ouvertes z 15. decembra 2006 etiópska vláda zaviazala Eritrejskú pravoslávnu täwahedo cirkev, aby jej odovzdávala všetky prijaté finančné úmysly na bohoslužby a dary. Počet kňazov vo farnostiach, ktorí sú platení vládou, by mal byť zredukovaný. Kvôli svojej viere bolo v tom čase 2 000 eritrejských občanov vo väzení.

 

Literatúra:

Hage, Wolfgang: Das orientalische Christentum. Stuttgart 2007, s. 224-226; Pinggéra, Karl: Die Äthiopisch-Orthodoxe Kirche und die Eritreisch-Orthodoxe Kirche. In: Lange, Christian; Pinggéra, Karl (Hg.): Die altorientalischen Kirchen. Glaube und Geschichte. Darmstadt 2010, s. 49-50; Reiss, Wolfram: Vereinbarung zwischen der Koptisch-Orthodoxen und der Eritreisch-Orthodoxen Kirche. In: Tamcke, Martin (Hg.): Daheim und in der Fremde. Beiträge zur jüngeren Geschichte und Gegenwartslage der orientalischen Christen. Hamburg 2002 (= Studien zur Orientalischen Kirchengeschichte; 21), s. 261-275.

Vychádza so súhlasom časopisu Religion und Gesellschaft in Ost und West.

Vybral a z nemčiny preložil otec Ján Krupa.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo