Veľkonočná spoveď alebo jej lacná karikatúra?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Veľkonočná spoveď alebo jej lacná karikatúra?

Foto - TASR/AP

Ak nechceme, aby bleskovo odbavená veľkonočná spoveď v preplnenom kostole bola len formálnou „povinnou jazdou“, mali by sme sa na ňu o to lepšie pripraviť.

V súvislosti s blížiacimi sa sviatkami umučenia a zmŕtvychvstania Pána mnohí veriaci pristúpia k veľkonočnej spovedi. Vykonanie tejto sviatosti zmierenia má v niektorých regiónoch Slovenska dodnes masový charakter.

Pastoračná slabina veľkých dekanátnych a farských spovedí spočíva v tom, že okrem minimalistického náznaku formy neposkytujú ani dostatok času na otvorený rozhovor medzi penitentom a spovedníkom. Okrem toho sa uskutočňujú často na malom priestore, kde nie je možné zachovať nevyhnutnú intimitu, ktorú si ušná spoveď zo svojej podstaty vyžaduje.

Preto, ak chceme mať istotu, že bleskovo odbavená veľkonočná sviatosť zmierenia v preplnenom kostole nebude len formálnou „povinnou jazdou“, mali by sme sa na ňu o to lepšie pripraviť.

S tým súvisí fakt, že pokánie má dve vyvážené roviny, ktoré sú v katolíckej tradícii neoddeliteľné a aplikujú sa súčasne. V prvom prípade je to pokánie ako sviatosť spojená s rozhrešením. Táto rovina má sama niekoľko zložiek zhrnutých v roku 1551 na Tridentskom koncile do ľútosti, vyznania a zadosťučinenia.

Druhá rovina hovorí o pokání ako o kresťanskej cnosti, ľudovo chápanej ako osvojenie si ducha kajúcnosti.

Zavŕšenie procesu pokánia

Hneď v úvode treba povedať, že v živote veriaceho katolíka by sviatosť zmierenia mala zohrávať kľúčovú úlohu. Spadá totiž do širšieho rámca kajúcej praxe a je akousi korunou, zavŕšením celého procesu pokánia, ktorým kajúcnik, tým že k nej náležite disponovaný pristúpi, dosahuje zmierenie s Bohom a odpustenie hriechov.

Štvrtý lateránsky koncil v roku 1215 nariadil, aby sa veriaci aspoň raz v roku vyspovedal a prijal eucharistiu. Odvtedy je spoveď samozrejmosťou a zároveň úplným minimom (to treba zdôrazniť) na to, aby sme mohli povedať, že žijeme sviatostným životom.

Povinnosť vyspovedať sa máme aj v prípade, ak spáchame smrteľný alebo ťažký hriech. Biblické texty nás v mnohých prípadoch upozorňujú na skutočnosť, že len čo začneme popierať osobné hriechy, ocitáme sa v klamstve. V klamstve pred sebou samým, pred druhými, no najmä pred Bohom.

Tým, že zanedbávame pokánie, zároveň odmietame aj zodpovednosť za svoje hriechy. Len čo v tejto súvislosti začneme robiť kompromisy, hoci aj v drobnostiach, naštartujeme nebezpečný proces erózie svedomia.


Pápež František spovedá mladé dievča na Námestí sv. Petra v apríli 2016. Foto – TASR/AP

Napríklad taký biblický Kain. V knihe Genezis čítame: „Kain sa veľmi rozhneval a zamračila sa mu tvár. Tu povedal Pán Kainovi: ,Prečo sa hneváš a prečo sa ti zamračila tvár? Či to nie je takto: Ak robíš dobre, môžeš sa vystrieť, ale ak dobre nerobíš, číha hriech pri dverách a sleduje ťa jeho žiadostivosť, a predsa ty ju máš ovládať?´“

Kainov hnev na Boha a nenávisť voči bratovi z neho spravili prvého známeho vraha. A jeho reakcia? „Tu sa Pán spýtal Kaina: ,Kde je tvoj brat Ábel?´ On odvetil: ,Neviem. Som azda strážcom svojho brata?´“ Odpovedal klamstvom a neochotou prijať zodpovednosť za spáchaný zločin. Kain je typický modelový príklad mechanizmu, podľa ktorého sa človek vzďaľuje od Boha, ospravedlňuje si hriech, odmieta zaň prevziať zodpovednosť a nie je ochotný robiť pokánie.  

Pokánie nie je jednorazový úkon v spovednici

Na príklade Kaina vidíme, že dôsledkom odmietnutého pokánia je odlúčenie od Boha, vyhnanstvo a deformované medziľudské vzťahy. Liekom na tento neduh je práve sviatosť zmierenia. Ako napovedá sám názov, jej cieľom je dosiahnuť zmierenie s Bohom, ale aj človekom, pokiaľ bol tiež postihnutý naším hriechom.

Do toho istého portfólia patrí tiež náprava krívd, ktoré sme svojím hriešnym konaním zapríčinili. Ako kresťania vieme, že bez ducha a procesu pokánia sa z Bohom zmieriť nemožno. Povedané trochu lakonicky, už pri rozhodnutí, že sa chcem pri najbližšej príležitosti vyspovedať, musím kajúcne túžiť po tom, aby som zmierenie dosiahol.

Veľmi často sa pokánie v našich končinách interpretuje chybne tým, že sa redukuje iba na  jednorazový krátky úkon vyznania v spovednici, po ktorom nasleduje rutinná pokuta, zväčša v podobe krátkej modlitby odbavenej za niekoľko minút.

„Tým, že zanedbávame pokánie, zároveň odmietame aj zodpovednosť za svoje hriechy. Len čo v tejto súvislosti začneme robiť kompromisy, hoci aj v drobnostiach, naštartujeme nebezpečný proces erózie svedomia.“ Zdieľať

V rozpore s takouto neúplnou predstavou o uzmierovaní sa s Bohom je biblické slovo pre pokánie – šúb. Vyjadruje šťastné pocity návratu väzňa zo žalára alebo vyhnanca z exilu, alebo zajatca po vyslobodení z nepriateľského zajatia. Šúb, to je radostný návrat domov, návrat k nebeskému Otcovi. Trebárs márnotratný syn hovorí sám sebe: „Vstanem, vrátim sa k svojmu otcovi a poviem: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe.“

Tomu zodpovedá grécke metanoia, čo doslova znamená zmenu zmýšľania, premenu spôsobu myslenia. Šúb aj metanoia sa taktiež nechápu ako jeden krátky úkon, ale ako kajúci proces. V biblickom kontexte by tento postoj mal byť habituálnou, čiže trvalou dispozíciou každého autentického kresťana.

Po metanoi, teda po vnútornom odvrátení sa od hriechu a obrátení srdca smerom k náprave, nám je naše svedomie schopné pri jeho spytovaní ukázať, čoho všetkého a v akej miere sme sa dopustili. V tomto momente je kajúcnik schopný úprimnej ľútosti.

Až keď prejdeme týmto procesom, sme pripravení na vyznanie hriechov vo sviatosti zmierenia. V nej zažívame odpustenie, v gréckom novozákonnom origináli vyjadrené ako áfezis. Pôvodne to označovalo vymazanie pohľadávky či záväzku. Inými slovami povedané, v odpustení sa nám zmaže dlžobný úpis našich hriechov voči Bohu, ako hovorí evanjelista Matúš: „Veru, hovorím ti: Nevyjdeš z väzenia, kým nezaplatíš do ostatného haliera.“ Odpustenie hriechov sa tak stáva vyslobodením z väzenia zla, ktorého sme sa pri páchaní zlých skutkov stali otrokmi.


Kňaz spovedá počas šaštínskej púte v roku 2014. Foto – TASR/Martin Baumann

Po tom, ako nám Boh odpustil, nasleduje zmierenie. Podstatnú úlohu tu opäť zohráva biblický koncept, kde sa v procese návratu k Bohu vyžaduje po pokání a prosbe o odpustenie aj gesto zmierenia. Preň má grécka pôvodina novozákonných textov termín katallagé a treba zdôrazniť, že ide o slovo, ktorým sa v Novom zákone neplytvá. Používa sa v imperatíve a doslova znamená: zmierte sa s Bohom, zmierte sa s človekom!

Preto nie náhodou staršia kresťanská tradícia vo svetle Písma používala pre sviatosť zmierenia názvy ako vykúpenie, spasenie, ospravedlnenie, posvätenie. Napríklad podľa Tomáša Akvinského sviatosť zmierenia v sebe spája dve dôležité roviny nášho vzťahu s Bohom: spravodlivosť a milosrdenstvo. Obidve sú prepojené a vzájomne sa zmierňujú. Sv. Tomáš píše: „Iustitia sine misericordia crudelitas est et misericordia sine iustitia dissolutio./Spravodlivosť bez milosrdenstva je krutosť a milosrdenstvo bez spravodlivosti je rozklad (doslovne dezintegrácia).“

Dôsledné pokánie, milostiplné sviatky

Aby bola v spovedi naplnená aj Božia spravodlivosť, je v duchu zmiernenia Božím milosrdenstvom tiež vždy spojená so zadosťučinením. Dnes má táto časť kajúcej praxe v závere svätej spovede podobu tzv. pokuty. Pôvodne to ale bolo zadosťučinenie Bohu a človeku za krivdy, ktoré vznikli následkom hriešneho konania.

Tento úkon v nás obnovuje to, čo grécky originál Nového zákona označuje ako charis. Je to výraz pre nadprirodzenú Božiu milosť, respektíve posväcovanie sa v zmysle stávania sa svätým. V tomto kontexte nezabúdajme, že aj najväčšie postavy kresťanskej tradície boli omilostení hriešnici.

„Spoveď pozostávajúca z formuliek narýchlo odriekaných bez ducha a s absenciou potrebnej ľútosti a pevného predsavzatia, že sa nevrátim do starých koľají, zostáva len povrchným zvykom.“  Zdieľať

Po obrátení a odpustení vykonaním zadosťučinenia, ako úplným finále pokánia, ktoré nasleduje po sviatostnom rozhrešení, završujeme celý kajúci proces, vrcholom ktorého bola sviatosť zmierenia. Prijatá charis (milosť) je dar obnovy našej krstnej nevinnosti. Skrze ňu v nás Boh posilňuje zväzok s ním a tým aj rezistenciu voči zlu prostredníctvom bdelosti. Preto sa v nás po sviatosti zmierenia, ku ktorej sme pristúpili správnym spôsobom, nanovo obnovuje posväcujúca milosť stratená hriechom. Až po sérii týchto úkonov sa vlastná spoveď stáva liekom aplikovaným na narušenie nášho vzťahu k Bohu a človeku.

Boh natoľko rešpektuje našu slobodnú vôľu, že nám odpúšťa len tie hriechy, ktoré chceme aby nám boli odpustené. Sv. Augustín to vyjadril takto: „Ako môže lekár zahojiť ranu, ktorú mu chorý nechce ukázať?“

Ak niekto zamlčí hriech, správa sa ako Kain, ktorý sa nechcel kajať, a dáva najavo, že nestojí o to, aby mu Boh odpustil. Známy americký katolícky teológ Scott Hahn hovorí o hriechu, že je to smrteľná, ale liečiteľná choroba, ktorá postihuje celého človeka a ohrozuje večný život duše.

Prečítajte si aj
Redemptorista Zamkovský: Spovednica nie je vyšetrovacia miestnosť Zdieľať

Jeden z najťažších dôsledkov zanedbaného a zle pochopeného pokánia je potom záľuba v hriechu a potešenie v neresti. Liekom na tento neduh je dôsledne vykonávaná kajúca prax spojená so sviatosťou zmierenia, na ktorej konci penitent zakúša radosť z odpustenia.

Spoveď pozostávajúca z formuliek narýchlo odriekaných bez ducha a s absenciou potrebnej ľútosti a pevného predsavzatia, že sa nevrátim do starých koľají, zostáva len povrchným zvykom.

Na záver nám všetkým preto prajem, aby sme sa stali zodpovednými a úprimnými kajúcnikmi, ktorí z vrcholu procesu pokánia – sviatosti zmierenia – nerobia lacnú karikatúru, ale kajúcnosť si osvojujú ako trvalú súčasť osobnej kresťanskej spirituality.

Verím, že dôslednosť v pokání nám prispeje k požehnanému a milostiplnému prežitiu Veľkonočných sviatkov.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo