Búrlivý priebeh tretieho ekumenického koncilu

Búrlivý priebeh tretieho ekumenického koncilu

Efez dnes, ilustračná fotografia. Foto: wikimedia

Ako napínavý historický román – tak vyzeral priebeh koncilu v Efeze, kde došlo k veľkej teologickej zrážke.

Na konciloch v Nicei a Konštantínopole sa pozornosť biskupov a teológov koncentruje na trinitárne, kristologické a pneumatologické otázky. Po ich zodpovedaní sa dostanú do zorného poľa nové teologické problémy a vyčkávajú na riešenie. Uveďme kristológiu Apolinára z Laodicey, ktorý sa približne od 60. rokov 4. storočia mysliteľsky usiluje o súhru božstva a ľudstva v Ježišovi Kristovi. Konštantínopolskí konciloví otcovia síce zamietnu jeho tézy, nenavrhnú však žiadnu dogmatickú formulu, ktorá by bola opísala zmienenú súhru. Apolinárom načatá otázka je teda naďalej otvorená a vyzýva k odpovedi obidve vedúce teologické školy vtedajšieho kresťanského sveta.

Alexandrijská a antiochijská teologická škola

Alexandrijská kristológia vidí hlavne v božskom Slove subjekt ľudského tela, a preto necháva vzniknúť pochybnosti o existencii Kristovej ľudskej duše alebo prinajmenšom o jej samostatnosti. Antiochijská kristológia, naopak, svojím zdôrazňovaním ľudskej samostatnosti Ježiša vzbudzuje dojem, že pri usídlení božského Slova v človeku ide skôr o morálny než o ontologický vzťah. Alexandrijská koncepcia má síce tú prednosť, že s určitosťou trvá na jednote Boha a človeka v Kristovi, no trvalo sa nachádza v nebezpečenstve, že zmieša obidve prirodzenosti. Oproti tomu antiochijské chápanie jasne zdôrazňuje rozlišovanie medzi Bohom a človekom, nedarí sa mu však vyhnúť dojmu rozostúpenia obidvoch prirodzeností a ponúka tak priestor obvineniam, že vyznáva dvojitého Krista.

Nestórius

Napätie, ktoré vznikne už počas apolinárskej kontroverzie medzi obidvoma kristologickými školami, sa postupne vyostrí, aby v treťom desaťročí 5. storočia prešlo do otvoreného sporu. Kontroverzia sa začne po ustanovení Nestória za biskupa Konštantínopolu. Už pri svojom príchode sa Nestórius ocitá oproti dvom cirkevným zoskupeniam. Jedno vychádza z toho, že Máriu možno právom nazývať „Bohorodička (Theotokos)“. Druhé zoskupenie to popiera a odporúča pre Máriu titul „Človekorodička (Anthropotokos)“. Keď je ako biskup nútený zaujať stanovisko, Nestórius odmietne obidva atribúty a navrhne ako kompromis titul „Kristorodička (Christotokos)“. Tým však na seba pritiahne zaiste neoprávnenú výčitku, že zastupuje adopcianizmus, teda učenie, ktoré vychádza z toho, že Ježiš bol až v priebehu svojho života adoptovaný za Božieho Syna. Ale hlavne Nestórius pobúri proti sebe jednoduchý cirkevný ľud, pretože tento už niekoľko generácií vyjadruje svoju úctu voči Márii titulom Theotokos.

Nestorius, narodený 381, zomrel v roku 451. Foto: wikimedia

Cyril Alexandrijský

Oboznámený egyptskými mníchmi o tejto konštantínopolskej kontroverzii vstupuje do arény Cyril Alexandrijský. Vyzve Nestória, aby uznal titul Theotokos, pretože z Márie pochádza to telo, s ktorým sa zjednotil Logos. Takýmto spôsobom je Ježiš Kristus – za zachovania rozličnosti svojich obidvoch prirodzeností – zjednotený v jedinej hypostáze. Preto je možné pririeknuť božskému Slovu – Logos aj vlastnosti ním prijatého človeka. Lebo pri ňom existuje obojstranná výmena vlastností jeho božstva a jeho ľudstva, takzvaná idiomatická komunikácia (communicatio idiomatum)“.V dôsledku toho možno Máriu nazývať „Bohorodička (Theotokos)“.

Napriek tomu Nestórius odmieta uznať Márii titul Theotokos, pretože tento titul môže mať za logický následok menlivosť božského Slova – Logos skrze narodenie, utrpenie a umieranie.

Podľa cisára Teodóza II. už nastal čas na rozsiahle vieroučné rozhodnutie, a preto 19. novembra 430 zvolá na sviatok Turíc roku 431 koncil do Efezu, do významného maloázijského prístavného mesta, v ktorom v tom čase stál aj významný mariánsky chrám.

Cyril Alexandrijský. Narodený 370-380, zomrel v roku 444. Foto: wikimedia

Efezský koncil

Pozvanie na Efezský koncil sa udeje na celoríšskej úrovni. A tak cisár Teodóz II. oznámi Cyrilovi Alexandrijskému v jednom liste, že pozval všetkých metropolitov Východu, aby sa s niekoľkými biskupmi svojej provincie dostavili na ekumenickú synodu do Efezu. Aj do Ríma a do Afriky sú zaslané pozvánky. Avšak biskup Augustín z Hippo (†430), ktorý bol v predloženej otázke zaiste najkompetentnejším západným adresátom, práve zomrel, takže už nemohol mať so svojou premyslenou teológiou pozitívny vplyv na koncil.

Zo Západu vyhovejú pozvaniu iba traja rímski legáti, severoafrický diakon Bassula ako zástupca metropolitu Kartága, ako aj jeden illyrický biskup. Pápež Celestín, ktorého synodálne rozhodnutie proti Nestóriovi je už k dispozícii, sa javí zvlášť ustarostený o neporušenosť svojej učiteľskej autority. Svoju najsilnejšiu oporu vidí v Cyrilovi, ktorého urobí takmer svojím zástupcom, pretože svojim legátom prikáže, aby udržiavali s týmto Alexandrijčanom najužší kontakt a nasledovali jeho rozhodnutia.

Cyril sa objaví presne 7. júna 431 na Turíce v Efeze, sprevádzaný približne päťdesiatimi egyptskými biskupmi a početnými klerikmi a mníchmi. Aj Nestórius sa dostaví s mnohými biskupmi a klerikmi načas na miesto konania koncilu. S nejakým oneskorením dorazí palestínsky episkopát, zatiaľ čo rímski legáti a sýrski biskupi diecézy Oriens ešte nechajú na seba čakať, aj keď Ján z Antiochie listom oznámi skorý príchod Orientálcov.

Koncil bez účasti Nestória

Počas tohto času čakania je situácia v Efeze stále ťažšia. Dostaví sa netrpezlivosť a nepokoj a už teraz sa háda, takže fronty medzi obhajcami a odporcami titulu Theotokos sú čím ďalej zatvrdlivejšie. Pod týmto tlakom sa Cyril rozhodne otvoriť koncil, hoci rímski a orientálni konciloví otcovia sa ešte nedostavili a cisársky komisár Candidián protestoval.

Približne 150 biskupov sa 22. júna zhromaždí v mariánskom chráme v Efeze, kde im komisár Candidián predčíta cisárov úvodný list, a tým – podľa chápania koncilových otcov – formálne, aj keď nedobrovoľne, otvorí synodu. Iba Nestórius zostane – napriek vyzvaniu – spolu so 68 biskupmi mimo zhromaždenia s odôvodnením, že na koncile sa objavia až po príchode všetkých biskupov.

Prvé koncilové zasadanie sa napriek tomu uskutoční. Po opätovnom bezvýslednom predvolaní Nestória a prečítaní Nicejského vyznania viery bude  – na žiadosť alexandrijského presbytera Petra – predčítaný druhý Cyrilov list Nestóriovi a všetci biskupi potvrdia, že zodpovedá nicejskej viere a tak aj ich viere. Nestóriovu odpoveď na tento list však odsúdia.

Popri tom biskupi vezmú na vedomie synodálny list pápeža Celestína odsudzujúci Nestória, ako aj  tretí Cyrilov list opatrený dvanástimi anatémami a obidva priložia bez hlasovania k aktom. Po konzultácii biskupov o najnovších, údajne heretických vyjadreniach Nestória a po predčítaní excerptov zaradených medzi bohorúhačské z jeho spisov sa napokon vynesie o ňom rozsudok, ktorý ho vylúči „z biskupskej dôstojnosti a z každého kňazského spoločenstva“, a oznámia mu rozhodnutie synody.

Následne Nestórius a jeho stúpenci protestujú pri cisárovi proti „barbarskému zhromaždeniu“, ako označia túto synodu, a zodpovednosť za jej „vykoľajenie“ pripíšu hlavne efezskému biskupovi Memnonovi. Podobne aj komisár Candidián poinformuje cisára a zároveň zverejní výnos, ktorým vyhlási rozhodnutia biskupského zhromaždenia za protiprávne a neplatné.

Protisynoda orientálnych biskupov

O štyri dni po prvom zasadaní, 26. júna, dorazí Ján z Antiochie a orientálni biskupi do Efezu. Keď počuli o tom, čo sa dovtedy udialo, Ján zvolá protisynodu približne 50 biskupov, ktorá zosadí Cyrila a Memnona a upovedomí o tom cisára, ako aj konštantínopolský klérus a ľud. Následne Teodóz II. vyhlási všetky dovtedajšie rozhodnutia za neplatné a prisľúbi cisárskeho úradníka na vyšetrenie toho, čo sa udialo.

Keď na počiatku júla dorazia legáti pápeža Celestína, cyrilská synoda sa – napriek cisárskym rozhodnutiam – opätovne zíde. Legáti ihneď nechajú predčítať Celestínov list koncilu, vezmú na vedomie protokol z 22. júna a svojím podpisom potvrdia odsúdenie Nestória. Ján z Antiochie, ktorý chce vyčkať príchod ohláseného cisárskeho úradníka, odmieta opakované Cyrilove predvolania. Preto ho exkomunikujú spolu so všetkými orientálcami a pohrozia stúpencom Nestória a pelagiána Caelestia v šiestich článkoch exkomunikáciou a zosadením, zatiaľ čo siedmy článok zakazuje rozširovať nicejské vyznanie novými vieroučnými formulami. K tomu ešte sa pridá rozhodnutie proti messaliánom a uznanie samostatnosti Cyperskej cirkvi. Napokon schvália zhrňujúcu správu o činnosti synody pre pápeža Celestína.

Tým je ukončená práca koncilu. Pravdaže, jeho účastníci nemôžu opustiť Efez pred príchodom ohláseného cisárskeho úradníka. Keď sa tento, comes Ján, na počiatku augusta dostaví na miesto konania koncilu, oznámi biskupom cisársky výnos, ktorý stanoví zosadenie Nestória, Cyrila a Memnona, vyhlási rozhodnutia obidvoch strán za neplatné a vyzve zhromaždených biskupov k dohode. Keď sa následne hlavne na cyrilskej strane zdvihne búrlivý protest, comes Ján dá zatknúť troch zosadených biskupov a márne za pokúša pohnúť obidve skupiny k dohode. Cisár Teodóz II. napokon zvolá delegácie obidvoch koncilových strán k sebe do Chalcedónu, no takisto stroskotá so svojím pokusom o zmier a vyhlási koncil v septembri za definitívne ukončený.

Cyrilovi sa podarí tajne opustiť Efez, v Alexandrii úspešne vzdorovať ustanoveniu nástupcu a – podľa vtedajších zvyklostí – bohatými darčekmi získať na svoju stranu cisársky dvor v Konštantínopole. Nestórius je menej obratný. V Konštantínopole sa Maximián stane jeho nástupcom, zatiaľ čo on sám sa musí najskôr vrátiť do svojho kláštora v Antiochii, aby bol odtiaľ poslaný do vyhnanstva do Petry a napokon do Egypta. Tam sa Nestórius dozvie a výslovne uvíta, ako sa v roku 451 na Chalcedónskom koncile nájde pre jeho chápanie uspokojivé riešenie pre kristologický  problém.

Odpovede na kristologické otázky

Hoci v Efeze nechýba to ľudské, až príliš ľudské, predsa len konciloví otcovia cyrilskej synody dokážu docieliť v kristologickej otázke trvalé výsledky:

  1. Pod zákazom novej vieroučnej formuly vyhlásia Nicejské vyznania za vieroučnú normu, ktorej sa nemožno vzdať.
  2. Slávnostne potvrdia, že druhý Cyrilov list sa zhoduje s nicejskou vierou. Tým uznajú v ňom rozvinuté učenie o idiomatickej komunikácii, ako aj ním odôvodnený titul Theotokos pre Máriu.
  3. Napokon odsúdením Nestória – napriek jeho problematickosti – odrazia isté nebezpečenstvá antiochijskej teológie, ktorá oddeľovala prirodzenosti v Kristovi.

Uznanie týchto výsledkov legátmi pápeža Celestína im prepožičia rozhodujúcu váhu a vytýči cestu budúcej kristologickej diskusii. Aj keď schválením druhého Cyrilovho listu nebola schválená každá v ňom obsiahnutá formula a každý pojem, predsa len v roku 451 zasadajúci Chalcedónsky koncil mohol siahnuť po tomto liste a mohol zhodnotiť jeho vysvetľujúce a ďalej vedúce vieroučné vyjadrenia.

Aj orientálni biskupi zhromaždení okolo Jána z Antiochie dosiahnu trvalé výsledky, ktoré môžu predložiť cisárovi v liste:

  1. Vyznávajú v ňom „jedného Krista, jedného Syna, jedného Pána“.
  2. V ňom sa podľa ich presvedčenia zjednotili obidve prirodzenosti bez zmiešania.
  3. Na základe tohto „zjednotenia [je] svätá Panna Theotokos“.

Toto vyznanie bude o dva roky neskôr slúžiť ako smerodajný textový základ zmierenia medzi orientálcami a cyriliánmi.    

Z nemčiny preložil otec Ján Krupa. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo