Pravoslávni Srbi spomínali na obete občianskej vojny v bývalej Juhoslávii

Pravoslávni Srbi spomínali na obete občianskej vojny v bývalej Juhoslávii

Srbskí utečenci z Chorvátska ukazujú fotografie nezvestných ľudí počas omše v kostole sv. Marka v Belehrade počas spomienky na operáciu Búrka v roku 2009. Foto – TASR/AP

V tohtotýždňovom súhrne Z kresťanského Východu zavítame na Balkán, do Libanonu aj do Turecka.

Na pamiatku srbských obetí chorvátskej vojensko-policajnej operácie Búrka sa 4. augusta 2017 vo Veterniku vo Vojvodine konala pravoslávna zádušná bohoslužba, ktorú celebroval srbský patriarcha Irinej (Gavrilović). Miestny pravoslávny biskup Irinej (Bulović) privítal okolo 30-tisíc srbských veriacich oficiálne na „Dni spomienky“.

V nasledujúci deň, 5. augusta 2017, sa vo všetkých srbských pravoslávnych chrámoch o 11. hodine konali zádušné bohoslužby a o dvanástej sa rozozvučali zvony na pamiatku zavraždených a vyhnaných Srbov v roku 1995. 

Operácia Búrka (Oluja) chorvátskej armády bola zameraná proti samozvanej Republike srbskej Krajine na východe Chorvátska. Patrila medzi kľúčové operácie balkánskych vojen, ktoré sprevádzali rozpad Juhoslávie.

Búrka mala za následok stovky mŕtvych a nezvestných, desaťtisíce utečencov a ničenie majetku. Chorváti ju považujú za úspešné zavŕšenie svojej vojny za nezávislosť. Táto blesková operácia trvala len 84 hodín. Začala sa pred svitaním 4. augusta 1995, keď sa chorvátski vojaci a tanky prehnali cez líniu prímeria, na ktorej hliadkovali vojaci OSN. Územie celej krajiny získali 7. augusta 1995.

Aj keď sa vzťahy medzi Chorvátskom a Srbskom od roku 2000 – keď nacionalistov pri moci vystriedali prozápadní reformátori – výrazne zlepšili, Búrka zostáva citlivou a emotívnou témou. Záhreb vyhlásil 5. august za štátny sviatok. Chorváti sú hrdí na túto operáciu, ktorú vnímajú ako potrestanie srbskej agresie. Tvrdia, že utečenci zo svojich domov ušli na príkaz Belehradu, nie preto, že boli ohrození.

Srbi spomínali aj na tragédiu v Trnove

Už 1. augusta 2017 sa v Bosne spomínalo na iný prípad prenasledovania srbských obyvateľov pred 25 rokmi. V Chráme sv. Juraja v Trnove sa slávila zádušná bohoslužba na pamiatku 124 srbských civilistov – medzi nimi aj miestneho srbského farára Nedjelka Popovića –, ktorí boli zavraždení spojeneckými chorvátskymi a moslimskými bosniackymi jednotkami. 

Podľa správ očitých svedkov bol masaker spáchaný s mimoriadnou brutalitou. Takmer polovicu zavraždených tvorili ženy. Medzi zabitými deťmi mala najmladšia obeť len 18 mesiacov. Miestni moslimskí obyvatelia z neďalekej dediny Dejčići mučili a zabili farára Popovića a jeho chrám podpálili. V okolí zhorelo 13 osád a majerov obývaných Srbmi.  

Prečítajte si aj
Uplynulo 25 rokov od oživenia albánskeho pravoslávia Zdieľať

Podpredseda Zväzu rodín zavraždených, unesených alebo nezvestných osôb z Trnova Goran Timoria vyjadril poľutovanie nad tým, že dodnes neboli podniknuté žiadne kroky k potrestaniu vinníkov, hoci títo sú všeobecne známi. Už pred rokmi sa apelovalo na justičné úrady „federácie“, aby boli páchatelia vzatí na zodpovednosť, no dodnes sa nič neudialo. Mnohí dotknutí rodinní príslušníci medzičasom zomreli.

Na základe Daytonskej dohody (1995) obec Trnovo rozdelili. Väčšia časť patrí k „federácii“, menšia k bosniackej Republike Srbskej. Pred občianskou vojnou žilo v tejto obci, ku ktorej patrilo 63 osád, 6 991 ľudí. Približne 69 percent sa označovalo za bosniackych moslimov, 30 percent za Srbov.

Príde Bartolomej I. do Sumely v roku 2018?

Ani v tomto roku ekumenický patriarcha Bartolomej I. nemôže osláviť sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky v pravoslávnom kláštore Sumela pri Čiernom mori v pontskom regióne na východe Turecka. Ako už aj v minulom roku, turecké úrady odôvodnili neudelenie povolenia prebiehajúcimi renovačnými prácami.

V rokoch 2010 až 2015 mohol Bartolomej I. každoročne sláviť božskú liturgiu na sviatok Nanebovzatia Panny Márie v Sumele. Pravoslávni veriaci zo všetkých okolitých štátov Čierneho mora každoročne prichádzali pri tejto príležitosti do Sumely. V komuniké Ekumenického patriarchátu sa uvádza, že renovačné práce v Sumele budú ukončené až v polovici roka 2018.


Ekumenický patriarcha Bartolomej I. počas návštevy Kréty v roku 2016. Foto – TASR/AP 

Kláštor Sumela existuje od roku 386 a celé stáročia bol najvýznamnejším pútnickým miestom pri Čiernom mori, hlavne kvôli uchovávanej mariánskej ikone, ktorú mal napísať evanjelista Lukáš. Existujú rozličné vysvetlenia, ako sa táto ikona dostala do Sumely. Dnes sa však uchováva v Grécku.   

Po páde krátkodobej Pontskej republiky v roku 1923 museli všetci grécki a arménski kresťania vrátane mníchov zo Sumely opustiť Pontus. Celé desaťročia bol tento kláštor ruinou, až ho napokon v roku 1972 ankarská vláda vyhlásila za štátnu pamiatku.

V roku 2010 bolo prvýkrát vyhovené žiadosti patriarchu Bartolomeja I., aby mohol sláviť božskú liturgiu na sviatok Nanebovzatia Panny Márie v Sumele. Pri tejto bohoslužbe pred tisíckami veriacich patriarcha vtedy doslovne povedal: „Po 88 rokoch už Panna Mária neplače.“ Práve pred toľkými rokmi, 15. augusta 1922, sa sviatok Zosnutia Panny Márie naposledy slávil v Sumele. 

Svetové stretnutie sýrskej pravoslávnej mládeže

K dôvere v Ježiša Krista uprostred všetkých ťažkostí dnešného sveta vyzval sýrsky pravoslávny patriarcha Mar Ignatius Aphrem II. mládež svojej cirkvi, ktorá je roztrúsená po celom svete.

Pri záverečnej bohoslužbe Svetového stretnutia sýrskej pravoslávnej mládeže v mariánskom kláštore v libanonskej Fatqe patriarcha na sviatok Premenenia Pána zdôraznil svoju radosť z účasti mladých delegátov z 18 štátov: „Mládež nie je budúcnosťou cirkvi, mládež je cirkvou“.

Už pri otvorení stretnutia Mar Ignatius Aphrem II. vyhlásil: „Naďalej budeme podporovať našu východnú, orientálnu kultúru v cirkvi diaspóry, naďalej budeme povzbudzovať našu mládež, aby bola hrdá na to, čím je.“ Patriarcha apeloval na mladých, aby vnímali nielen všeobecné povolanie pokrsteného kresťana, ale aby vzali do úvahy aj povolanie ku kňazstvu a k mníšskemu životu.

Prečítajte si aj
Koptská cirkev bojuje proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov Zdieľať

Mladí sýrski pravoslávni kresťania z celého sveta prezentovali vo Fatqe – v prítomnosti mnohých biskupov z Libanonu, Sýrie, Iraku, Indie, Nemecka a Holandska – svoje talenty v oblasti maliarstva, hudby, herectva či poézie. Hlavným prvkom stretnutia bol workshopy o vodcovstve, ktoré mali mladým ľuďom pomôcť stať sa svedkami evanjelia uprostred razantných spoločenských zmien, a „duchovné rozhovory“.

V rámci Svetového stretnutia sýrskej pravoslávnej mládeže boli predstavené dve inštitúcie, do ktorých v sýrskom pravoslávnom patriarcháte vkladajú veľké nádeje. Ide o Seminár sv. Aphrema v meste Sednaya pri sýrskom Damasku, kde sa vzdelávajú nielen kňazi, ale aj laickí katechéti.

Ďalej predstavili novú kresťanskú televíznu stanicu Suboro TV. Stanica, ktorej názov pripomína po aramejsky Zvestovanie archanjela Gabriela Panne Márii, má začať vysielať 25. marca 2018, teda na sviatok Zvestovania Pána, ktorý sa teší veľkej obľube medzi kresťanmi na Blízkom východe.

„Prenasledovania a asimilácia ohrozujú našu existenciu, preto potrebujeme novú podporu, kanál, ktorý svojimi programami osvieti a zjednotí náš ľud,“ uvádza sa v prvom oficiálnom ohlásení založenia novej televíznej stanice. 

Existuje už síce niekoľko televíznych staníc, ktoré slúžia zachovaniu sýrskej reči a jej šíreniu, avšak každý z týchto kanálov sleduje vlastnú „politickú líniu“, zatiaľ čo Suboro TV ako cirkevnú stanicu nemožno spájať s nijakou politickou agendou.

Misiou novej televíznej stanice bude „šírenie evanjelia nášho Pána Ježiša Krista, viery cirkvi a učenia otcov sýrskej pravoslávnej cirkvi“. Okrem toho má „podporovať porozumenie medzi kultúrami a náboženský dialóg“. Štúdiá Suboro TV budú sídliť v Libanone a Nemecku.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo