Kázeň svätého Augustína k sviatku Zjavenia Pána

Kristus sa zjavil mudrcom

Pán sa nám predstavuje ako ten, ktorý sa v dnešný deň zjavil mudrcom, ktorí sa ako prvotiny pohanov prišli pokloniť tomu, ktorý sa podľa tradície pred niekoľkými dňami narodil. On je ten uholný kameň, ktorý v sebe spojil v jedno, ako dva múry prichádzajúce z rôznych smerov, obrezaných i neobrezaných, totiž Židov a pohanov. Ten, ktorý obidve časti spojil v jedno, stal sa naším pokojom (porov. Ef 2,14).

Aby mohol byť zvestovaný židovským pastierom, z neba prišli anjeli,

aby sa mu mohli pokloniť pohanskí mudrci, z neba zažiarila hviezda,

aby mudrci ako zástupcovia pohanov mohli byť spasení,

dostáva sa im znamenie v podobe novej a jasnej hviezdy.

Ako prostredníctvom anjelov, tak prostredníctvom hviezdy nebesia rozprávajú o sláve Boha (Ž 18,1), takže milosťou toho, ktorý sa narodil, o nej rozprávajú aj apoštoli, keď nesú Pána ako nebesia, a po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po končiny sveta (Ž 18,4). A pretože došli až k nám, aj my veríme, a preto hovoríme (2Kor 4,13).

Podivuhodné paradoxy

Bratia a sestry, v evanjeliu, ktoré sme počuli, si treba všimnúť toľké skutočností!

Mudrci prichádzajú od východu a pátrajú po židovskom kráľovi, hoci už predtým bolo toľko židovských kráľov, ktorých nehľadali.

Nepátrajú po dospelom mužovi, ani po starcovi obdarenom vekom, vznešenom v ľudských očiach na vyvýšenom tróne, veliacom mocnému vojsku, desiacom zbraňami, oblečenom do purpuru a s diadémom zo žiariacich drahokamov, ale po novorodeniatku ležiacom v jasliach a lačnom po prsiach, bez ozdôb na tele, bez sily v končatinách, bez bohatých rodičov, ktoré sa nemohlo pýšiť ani vekom, ani mocou svojej rodiny.  

Židovského kráľa sa vypytujú na židovského kráľa, Herodesa sa pýtajú na Krista,

dospelého muža na malé dieťa, niekoho slávneho na kohosi neznámeho,

vznešeného na pokorného, výrečného a nemluvňa,

bohatého na núdzneho, silného na slabého,

a napriek tomu sa pýtajú kohosi opovrhnutia hodného

na toho, ktorému sa treba pokloniť,

na toho, na ktorom vskutku nebolo vidieť žiadnu kráľovskú nádheru,

ale ktorého skutočný majestát bol hodný úcty.

Troja králi podľa El Greca. Foto: wikimedia

Betlehemské deti

Skrátka, Herodes sa bojí, mudrci túžia.

Prahnú po tom, aby našli kráľa,

a on sa desí pri myšlienke, že jeho kráľovstvo sa skončí.

Hľadajú ho však všetci:

Oni toho, vďaka ktorému budú môcť žiť,

On toho, ktorého sa rozhodol zabiť;

On toho, proti ktorému sa dopustil veľkého hriechu,

Oni toho, ktorý im odpustí všetky hriechy.

Herodes kvôli tomu, že chce spôsobiť smrť jediného, nechá zabiť množstvo malých detí. A keď dokonal túto najslávnejšiu a najkrutejšiu vraždu toľkých neviniatok, touto svojou naničhodnosťou zabil ako prvého seba samého.

Medzitým mudrci kľačia pred naším kráľom, Slovom – nemluvňaťom, a malé deti už pre neho umierajú. Či leží v jasliach, či saje z pŕs, hoci ešte vôbec nehovorí a dosiaľ nepodstúpil utrpenie, už robí z ľudí mučeníkov.

Blažené deti, ktoré ste nikdy nečelili pokušeniu, ktoré ste nikdy nemuseli bojovať, už ste korunované!

Len nech si tí, ktorí si myslia, že Kristov krst je malým deťom nanič, pochybujú, že ste svoju korunu získali utrpením pre Krista! Ešte ste nedosiahli vek, keď by ste mohli veriť v Krista, ktorý mal trpieť, no mali ste telo a v ňom ste podstúpili utrpenie kvôli Kristovi, ktorý mal trpieť. Rozhodne by tieto deti neopustila milosť Spasiteľa – dieťaťa, ktorý prišiel zachrániť, čo bolo stratené (Mt 18,11), nielen tým, že sa narodil v tele, ale tiež tým, že visel na kríži.

Veď ten, ktorého narodenie mohli zvestovať anjeli, o ktorom mohli rozprávať nebesia a ktorému sa mohli klaňať mudrci, ten mohol zabrániť tomu, aby pre neho zomreli tieto deti, keby vedel, že takouto smrťou budú stratené a nebudú môcť žiť v omnoho väčšej blaženosti.

Preč, preč s myšlienkou, že Kristus prišiel, aby ľudí vyslobodil, a pritom neponúkol žiadnu odmenu deťom, ktoré boli namiesto neho usmrtené, keď sa zavesený na kríži modlil aj za tých, ktorí ho zabíjali.

Trojkráľový výjav podľa Bartolomé Estebana Murilla. Foto: wikimedia

Židia sú podobní míľnikom

Čo by som mal povedať o nešťastí Židov, ktorí mudrcom vypytujúcim sa na Krista uviedli základné proroctvo, že sa má narodiť v meste Betlehem?

Boli podobní staviteľom archy, ktorí druhým poskytli prostriedok k záchrane, ale sami zahynuli v prívale potopy. Podobní míľnikom ukazovali cestu, ale sami neboli schopní tou cestou ísť. Mudrci sa ich pýtali, kde sa má narodiť Kristus, a oni odpovedali:

„V judejskom Betleheme v Judsku, lebo tak píše prorok“ (Mt 2,5n). To, čo bolo o tej veci napísané, odrecitovali naspamäť: „A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.“  

Pýtajúci sa mudrci to započuli a odišli, učitelia Zákona im to povedali, a zostali na mieste. Tento protikladný postoj ich rozdelil: prví sa mu začali klaňať, druhí ho začali prenasledovať.

I dnes nám Židia neprestávajú ukazovať niečo podobné. Aby pohania mohli spoznať, že Kristus bol už predtým predpovedaný, predkladáme im jasné svedectvá z Písma. Nemálo z nich však prechováva podozrenie, či azda tieto proroctvá nevytvorili sami kresťania, a dôverujú skôr židovským textom. A tak ako to vtedy urobili mudrci, nechajú židov márne odriekať Písmo a sami sa idú verne klaňať.

Traja mudrci podľa Jamesa Tissota. Foto: wikimedia

Výjav dnešného sviatku

A tak oslavujme tento Pánov sviatok a jasajme v Pánovi! Neslávme len deň, keď sa narodil zo Židov, ale i ten, keď sa zjavil pohanským národom. Spôsobuje pôžitok sledovať a zamerať jediný pohľad mysle na všetky podrobnosti tohto duchovného výjavu.

Kristus sa rodí, panna počína, rodí ako panna, dojčí ako panna. Dostalo sa jej plodnosti bez toho, aby prišla o panenstvo.

Anjeli ho zvestujú, pastieri oslavujú, nebesia o ňom rozprávajú, mudrci po ňom túžia, králi sa ho desia, Židia na neho ukazujú, pohania sa mu klaňajú.

Zúrivci sú zdeptaní, nemluvňatá korunované, veriaci sú plní úžasu.

Čo je vznešenosťou pokorného, silou slabého, veľkosťou malého?

Vskutku: to všetko urobilo Slovo, všetko povstalo skrze neho (Jn 1,3).

Slovo, ktoré bolo od nás ďaleko, sa telom stalo a prebývalo medzi nami (Jn 1,14).

A tak spoznajme v čase toho, skrze ktorého bol stvorený všetok čas, a keď oslavujeme jeho časný sviatok, majme túžbu po večnej odmene.    

Použitá literatúra

David Vopřada: Svatý Augustín. Vánoční promluvy. Krystal OP 2015.

Pripravil otec Ján Krupa.