Starobylá kázeň svätého Augustína na sviatok Zjavenia Pána

Starobylá kázeň svätého Augustína na sviatok Zjavenia Pána

Mudrci prišli z Východu, aby sa klaňali dieťaťu narodenému z Panny.

Epifánia znamená zjavenie

Mudrci prišli z Východu, aby sa klaňali dieťaťu narodenému z Panny. Tento deň dnes patrične oslavujeme, a to aj týmto kázaním.

Im zažiaril tento deň prvýkrát, k nám sa každý rok navracia pri tejto slávnosti.

Oni boli prvotinami pohanov, my sme ľud pohanov.

Nám to zvestoval jazyk apoštolov, im hviezda, akoby bola jazykom nebies, a títo apoštoli aj nám, podobne ako nebesia, rozprávali o Božej sláve.

Prečo by sme koniec koncov nemohli uznať, že apoštoli sú nebesami, keď sa stali Božími trónmi, ako je napísané: Duša spravodlivého je trónom múdrosti?

Skrze tieto nebesia totiž ich Tvorca a Obyvateľ zahrmel. Jeho zaburácaním sa svet zachvel, a hľa – teraz verí.

Aká veľká svätosť!

Ležal tam v jasliach a privádzal mudrcov z Východu. Skrýval sa v stajni a dával sa spoznať v nebi, aby sa spoznaný na nebi učinil zjavným v stajni.

Tento deň sa nazýva „Epifánia“ a to sa dá po latinsky vyjadriť ako manifestatio, „zjavenie“.

Tento deň púta našu pozornosť zároveň k jeho vznešenosti i pokore, lebo toho, na ktorého na otvorenom nebi poukázali hviezdne znamenia, mali hľadať a nájsť v stiesnenom útulku.

Bezmocný vo svojom detskom telíčku, zavinutý do plienok – a klaňajú sa mu mudrci, obávajú sa ho zlosynovia.

Vznešenosť narodeného dieťaťa a narodenie z Panny

Niet divu, že sa kráľ Herodes zľakol, keď mu mudrci ohlásili, že hľadajú dieťa, o ktorého narodení sa dozvedeli na základe svedectva nebies. Aký bude jeho súd, keď sa pyšní králi desia už detskej kolísky?

Tento deň púta našu pozornosť zároveň k jeho vznešenosti i pokore, lebo toho, na ktorého na otvorenom nebi poukázali hviezdne znamenia, mali hľadať a nájsť v stiesnenom útulku. Zdieľať

O čo rozumnejšie sa správajú králi dnes, keď sa na rozdiel od Herodesa nesnažia zabíjať, ale podobne ako mudrci sa mu ochotne klaňajú, a to zvlášť ako tomu, ktorý podstúpil smrť, o ktorú sa Nepriateľ usiloval, z rúk nepriateľov za samotných nepriateľov, a zabitý vo svojom tele zabil smrť.

Nech teraz kráľov naplní zbožná bázeň pred tým, ktorý teraz sedí po pravici Otca, pred tým, ktorého sa onen bezbožný kráľ obával v čase, keď ešte nasával z matkiných pŕs.

Nech počujú, čo je napísané: „A teraz, králi, pochopte! Nechajte sa poučiť, sudcovia zeme! V bázni slúžte Pánovi a s chvením mu zajasajte" (Ž 2,10n).

Veď tento kráľ, pomstiteľ na bezbožných kráľoch a vládca kráľov zbožných, sa nenarodil tak, ako sa rodia králi v tomto svete, avšak aj tento kráľ, ktorého kráľovstvo nie je z tohto sveta, sa narodil. 

Vznešenosť toho, ktorý sa rodí, tkvie v panenstve tej, ktorá ho rodí, a vznešenosť tej, ktorá ho rodí, potom v božstve toho, ktorého rodí.

Hoci sa už narodilo a zomrelo toľko židovských kráľov, nijakí mudrci nikdy nehľadali nijakého z nich, aby sa mu poklonili, lebo o nijakom z nich sa nedozvedeli z výrečného znamenia na nebi.

Božské knihy a proroctvá

Predsa len sa nedá len tak prejsť, že osvietenie mudrcov vydáva veľké svedectvo o zaslepenosti židov.

Mudrci pátrali v ich zemi po tom, ktorého oni sami vo vlastnom nespoznali. Mudrci našli nemluvňa u tých, ktorí ho zapreli, keď medzi nimi učil. Do židovskej zeme putovali mudrci zďaleka, aby sa poklonili Kristovi – dieťaťu, ktoré nepovedalo ešte ani slovo, do zeme, kde ho vlastní spoluobčania ukrižovali ako mladého muža konajúceho zázraky.  

Mudrci v jeho maličkom tele rozpoznali Boha, židia v jeho veľkých skutkoch neušetrili ani človeka – ako keby azda bolo viac zbadať hviezdu, ktorá zažiarila pri narodení, než slnko, ktoré sa zatmelo pri jeho smrti.

Tá istá hviezda, ktorá mudrcov priviedla na miesto, kde sa nachádzal Boh ako nemluvňa spoločne so svojou panenskou matkou, ich iste mohla priviesť do samotného mesta.

Hviezda sa však stiahla a už sa im neukázala znova až do chvíle, keď sa samotných židov spýtajú na mesto, v ktorom sa mal narodiť Kristus, aby tak sami židia na základe svedectva Písma mohli odpovedať:

V Betleheme v Judsku. Lebo tak je napísané: A ty, Betlehem v judskej zemi, nie si vôbec najmenší medzi judskými poprednými mestami, pretože z teba vyjde vládca, ktorý bude panovať môjmu izraelskému ľudu" (Mt 2,5).

Čo iné tým božská prozreteľnosť mohla mať na mysli než to, že u židov majú božské Písma len zostať – pohanské národy nimi budú poučené, sami židia však zaslepení – a že ich budú opatrovať nie k vlastnej spáse, ale ako svedectvo o našej spáse?

Lebo keď dnes vo svetle dokonaných udalostí prednášame proroctvo o Kristovi, môže sa stať, že pohania, ktorých chceme získať, povedia, že to, čo sa stalo, nebolo predpovedané pred takou dobou, ale že sme si to vymysleli až potom tak, aby to vyzeralo ako proroctvo.

Aby sme odstránili pochybnosti pohanov, citujeme židovské knihy. Títo pohania nachádzajú svoj predobraz už v tých mudrcoch, ktorým židia na základe božských výrokov povedali o meste, v ktorom sa narodil Kristus, a to bez toho, aby ho pritom sami hľadali či spoznali.

Kristus – nárožný kameň

A tak sa teraz, najmilší, deti a dediči milosti, pozrite, akého sa vám dostalo povolania. Primknite sa najvytrvalejšou láskou ku Kristovi, ktorý bol židom i pohanom odhalený ako nárožný kameň. Ukázal sa im totiž už v detskej kolíske, a to blízkym i vzdialeným, ukázal sa pohanom prítomným vo vzdialených mudrcoch. Prví k nemu prišli zrejme v ten deň, keď sa narodil, druhí k nemu dorazili dnes.

Prišiel práve preto, aby si vyvolil tých, ktorých svet považuje za bláznivých, a aby povolal nie svätých, ale hriešnikov, aby takto nikto veľký nemohol spyšnieť a nikto nízky nestrácal nádej. Zdieľať

A takto sa zjavil – nie však učeným pastierom ani spravodlivým mudrcom. Jednoduchému životu pastierom totiž vládne neznalosť a svätokradežným praktikám mudrcov bezbožnosť. S obidvoma sa spojil tento nárožný kameň, ktorý prišiel práve preto, aby si vyvolil tých, ktorých svet považuje za bláznivých, a aby povolal nie svätých, ale hriešnikov, aby takto nikto veľký nemohol spyšnieť a nikto nízky nestrácal nádej.

A preto, hoci si zákonníci a farizeji pripadajú učení a spravodliví, boli schopní s odkazom na výroky prorokov ukázať, v ktorom meste sa má Kristus narodiť, a pritom ho zavrhnúť ako stavitelia.

On sa však stal nárožným kameňom a svojím utrpením naplnil to, čo svojím narodením ukázal. Preto zostaňme s ním spojení spoločne s druhým múrom, ktorý predstavuje zvyšky Izraela spasené vyvolením z milosti.

Tieto zvyšky Izraela majú svoj predobraz v blízkych pastieroch, ktorí mali byť pripojení ku Kristovi, aby sme aj my, ktorých príchod bol zďaleka označený príchodom mudrcov, neboli už cudzincami a prisťahovalcami, ale spoluobčanmi ostatných svätých a členmi Božej rodiny, vybudovaní na základoch apoštolov a prorokov na stavbu, ktorej hlavným nárožným kameňom je Ježiš Kristus. 

Ten učinil z obidvoch častí jedno, aby sme v ňom jedinom mohli milovať jednotu a mali neúnavnú lásku k zbieraniu ratolestí, ktoré boli takisto naštepované z planého olivovníka, ale kvôli pýche sa odlomili a stali sa z nich heretici: Boh je predsa dosť mocný, aby ich znovu zaštepil.

Zdroj: David Vopřada, Svatý Augustin, Vánočné promluvy, Kryslal OP 2015. Pripravil o. Ján Krupa.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo