O Pánovom utrpení v Parasceve

O Pánovom utrpení v Parasceve

Kristovo ukrižovanie

V každom detaile svojho utrpenia chcel Kristus niečo vyjadriť.

Slávnostne čítame, slávnostne slávime utrpenie toho, ktorého krvou boli zmyté naše hriechy, aby sme každoročným nábožným opakovaním obnovovali jeho pamiatku s väčšou radosťou a aby sme kvôli väčšej účasti ľudu jasnejšie vysvetlili svoju vieru.

Samotná slávnosť si žiada, aby sme zamerali nejaký príhovor na Pánovo utrpenie, ako on sám nám našepká.

A okrem toho kvôli našej spáse a aby nám umožnil plodne prežiť tento život, náš Pán ráčil v tom, čo trpel od svojich nepriateľov, ponúknuť nám príklad trpezlivosti, aby sme, ak to bude jeho vôľa, neodmietli pretrpieť niečo kvôli svedectvu evanjelia.

A pretože ani vo svojom smrteľnom tele netrpel nič z nutnosti, ale všetko zo svojho vlastného rozhodnutia, je vhodné uvažovať, že v každej jednej udalosti, ktorá sa udiala a bola zapísaná v súvislosti s jeho utrpením, chcel niečo vyjadriť.

Kristus nesie svoj kríž

Najmä tým, že po vydaní na ukrižovanie sám niesol vlastný kríž (1), dal majstrovskú lekciu a ukázal, idúc napred, čo musí robiť ten, kto ho chce nasledovať. Toto odporučil aj slovami, keď povedal: Kto ma miluje, nech vezme svoj kríž a nasleduje ma (2). V istom zmysle berie svoj kríž ten, kto vie ovládať vlastnú smrteľnú časť. 

Kalvária

Tým, že bol ukrižovaný na mieste nazývanom Lebka (3), chcel vyjadriť, že jeho utrpením [získavame] odpustenie všetkých hriechov, o ktorých je v Žalme povedané: Viac je mojich neprávostí ako vlasov na mojej hlave (4).

Dvaja lotri

Dvomi ukrižovanými po svojich stranách (5) ukazuje, že niektorí trpia po jeho pravici, iní po jeho ľavici. O tých po jeho pravici je povedané: Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť (6). O tých po ľavici je povedané: Aj keby som vydal svoje telo, aby som bol spálený, ale nemal by som lásku, nič by mi to neosožilo (7). 

Titul

Hore na kríži umiestnený titul Židovský kráľ (8) je tam, aby ukazoval, že aj keď ho zabili, nemohli sa vyhnúť tomu, aby mali za kráľa toho, ktorý otvorene s najvyššou mocou odplatí každému podľa jeho skutkov. Preto v Žalme spievame: Ustanovil ma za kráľa na Sione, svojom svätom vrchu (9).  

Napísaný v troch jazykoch

Tento titul bol napísaný v troch jazykoch: hebrejčine, gréčtine a latinčine (10). To ukazuje, že bol kráľom nielen Židov, ale aj pohanov. Preto v tom istom žalme po tom, čo povedal: Ustanovil ma za kráľa na Sione, svojom svätom vrchu (a toto kráľovstvo je uvedené hebrejským jazykom), ihneď doplní, azda aby prepožičal zmysel gréčtine a latinčine: Pán mi povedal: Ty si môj Syn, ja som ťa dnes splodil. Žiadaj si odo mňa a ja ti dám do vlastníctva národy a do nadvlády končiny zeme (11).

Niežeby gréčtina a latinčina boli jedinými jazykmi pohanov, ale sú najdôležitejšie, gréčtina z dôvodu literárnej kultúry a latinčina z dôvodu moci Rimanov.

Ale aj keď sa v tých troch jazykoch uvádza, že Kristovi boli podriadené všetky národy, jednako nebolo napísané aj: Kráľ pohanov, ale len Židov, a to preto, aby sa vyzdvihla jeho pôvodná rasa.

Už bolo povedané: Zo Siona vyjde zákon a z Jeruzalema Pánovo slovo (12). V skutočnosti tými, ktorí v žalme hovoria: On nám podriadil kmene, podrobil nám národy (13), sú tí, o ktorých apoštol povie: ak pohania dostali účasť na ich duchovných dobrách, sú povinní poslúžiť im zasa v hmotných (14).

Kráľ Židov, ale aj pohanov

Tým, že vodcovia Židov odporúčali Pilátovi, aby vôbec nenapísal, že bol Židovský kráľ, ale že si hovoril Židovský kráľ (15), bol Pilát podobou planej olivy, ktorá mala byť naštepená namiesto odlomených ratolestí (16). Pilát pochádzal z pohanov a napísal vyznanie pohanov. V súvislosti s pohanmi sám Pán [Židom] povedal: Vám sa kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať ovocie (17). Tým on neprestane byť Židovským kráľom. Planú olivu nesie koreň, a nie naopak (18). A hoci tie ratolesti boli odlomené pre svoju nevieru, Boh neodmietol svoj ľud, ktorého osud pozná vopred. Aj ja, hovorí [apoštol], som Izraelita (19). A hoci synovia kráľovstva, ktorí nechcú, aby nad nimi vládol Boží Syn, budú vyhodení von do tmy, jednako prídu mnohí z Východu a Západu a nebudú stolovať s Platónom a Cicerom, ale s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve (20). A Pilát napísal práve Kráľ Židov, a nie Grékov alebo Latincov, aj keď mal vládnuť nad pohanmi. A to, čo napísal, napísal a nezmenil to pod tlakom tých neveriacich (21); už dávno predtým mu bolo povedané v žalmoch: Neopravuj text titulu (22). Všetky národy veria v kráľa Židov, on vládne nad všetkými národmi, avšak je: Židovský kráľ. Ten koreň mal toľko sily, že mohol premeniť na svoju vlastnú prirodzenosť naštepenú planú olivu bez toho, aby planá oliva mohla odstrániť pomenovanie oliva. 

Rozdelené šaty

Jeho šaty, rozdelené na štyri, ktoré si vzali vojaci (23), naznačujú jeho sviatosti, ktoré prešli štyri strany sveta.

Nezošívaná tunika

Tunika bez stehov z jedného kusa látky, o ktorej sa losovalo a zostala nerozdelená na časti (24), naznačuje dosť jasne, že aj keď viditeľné sviatosti, ktorú sú tiež Kristovými odevmi, môžu mať všetci, dobrí i zlí, autentická viera, ktorá skrze lásku (25) pôsobí plnosť jednoty (pretože Božia láska bola rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali 26), nepatrí komukoľvek, ale poskytuje sa podľa nevyspytateľnej Božej milosti. Preto Šimonovi [Mágovi], ktorý mal krst, ale nemal túto vieru, Peter povedal: Nemáš účasť ani podiel na tejto viere (27).

Matka zverená Jánovi

To, že visiac na kríži zveril milovanému učeníkovi svoju drahú matku (28), vhodne vyzdvihuje jeho ľudskú citlivosť, kým ako človek zomieral. Táto hodina ešte neprišla, keď pred premenením vody na víno povedal svojej matke: Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina (29). Z Márie si nevzal božstvo, ale to, čo [teraz] viselo na kríži.

Ocot podaný špongiou

Keď povedal: Som smädný, od jeho vlastných sa očakávala viera; ale pretože prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali (30), namiesto osvieženia viery mu špongiou podali ocot neviery. K špongii sú prirovnávaní nie silní, ale nadutí; nie tí, ktorí sú otvorení pre priamu cestu vyznania, ale tí dutí, ktorí sú plní kľukatých štrbín úkladov. A tyčou z yzopu mu podali piť (31); yzop je pokorná rastlina a hovorí sa, že sa s veľmi silným koreňom primkne ku kameňu. A v tom zástupe boli takí, ktorým sa tento zločin mal stať dôvodom, aby pokorili vlastnú dušu konaním pokánia a odmietaním tohto zločinu. A on, ktorý prijal ocot s yzopovou tyčou, ich poznal. A práve za nich sa modlil, ako dosvedčuje ďalší evanjelista, keď zavesený na kríži vykríkol: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia (32).

Smrť s naklonenou hlavou

Slovami: Všetko je dokonané, a potom naklonil hlavu a odovzdal ducha (33), neukazuje neodvratnú nutnosť, ale naozaj moc, ktorú má nad svojou smrťou, pretože očakáva, kým bude dokonané všetko, čo bolo o ňom prorokované. V skutočnosti aj toto bolo napísané: Keď som bol smädný, napájali ma octom (34). A ukazuje, že má moc dať svoj život, ako sám vyhlásil (35). A odovzdal ducha s pokorou, teda s naklonenou hlavou; vo zmŕtvychvstaní si s vystretou hlavou vezme ducha späť. Že táto smrť a sklonenie hlavy boli znakom veľkej moci, to predpovedal patriarcha Jakub, keď požehnal Júdu hovoriac: zotavil si sa, čo si odpočíval, učupený ako lev (36). Zotavením naráža na smrť, levom naznačuje moc. 

Nohy polámané lotrom, nie Kristovi

Ostatným dvom polámali nohy, naproti tomu jemu nepolámali, pretože už bol mŕtvy. Samotné evanjelium vysvetľuje, prečo sa tak stalo. Bolo potrebné, aby aj týmto znamením bola zdôraznená prorocká súvislosť so židovskou Paschou, pri ktorej bolo predpísané, že kosti baránka sa nemali lámať (37). 

Krv a voda z Kristovho boku

Bok prebodnutý kopijou, z ktorého vyšla na zem krv a voda, naznačuje bezpochyby sviatosti, ktorými sa vytvára Cirkev; ako bola vytvorená Eva z boku spiaceho Adama (38), čo bolo symbolom budúcnosti.

Pohreb vykonaný Jozefom a Nikodémom

Jozef a Nikodém ho pochovali (39). Podľa niektorých vykladačov týchto mien Jozef znamená „Zväčšený“ a grécke meno Nikodém, ako je známe, je zložené zo slov víťazstvo a ľud; vskutku nikos znamená víťazstvo a demos ľud. A kto sa v smrti zväčšil viac ako on, podľa toho, čo hovorí: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu (40). Kto práve smrťou lepšie ako on porazil ten prenasledovateľský národ? On sa tým, že vstal z mŕtvych, stal jeho sudcom.

Poznámky:

  1. Porov. Jn 19, 17.
  2.  Mt 16, 24.
  3. Porov. Jn 19, 17-18.
  4. Ž 39, 13.
  5. Porov. Jn 19, 18.
  6. Mt 5, 10.
  7. 1Kor 13, 3.
  8. Jn 19,19.
  9. Ž 2, 6.
  10. Porov. Jn 19,20.
  11. Ž 2,6-7.
  12. Iz 2,3.
  13. Ž 46,4.
  14. Rim 15,27.
  15. Porov. Jn 19,21.
  16. Porov. Rim 11,17-24.
  17. Mt 21,43.
  18. Porov. Rim 11,18.
  19. Rim 11,1.
  20. Mt 8,11-12.
  21. Porov. Jn 19,22.
  22. Porov. Ž 56,1; 57,1.
  23. Porov. Jn 19,23.
  24. Porov. Jn 19,23-24.
  25. Porov. Gal 5,6.
  26. Rim 5,5.
  27. Sk 8,21.
  28. Porov. Jn 19,26-27.
  29. Jn 2,4.
  30. Jn 1,11.
  31. Porov. Jn 19,28-29.
  32. Lk 23,34.
  33. Porov. Jn 19.30
  34. Ž 69,21.
  35. Jn 10,18.
  36. Gn 49,9.
  37. Porov. Ex 12; Nm 9,12.
  38. Porov. Gn 2,21-22.
  39. Porov. Jn 19,38-42.
  40. Jn 12,24.

Z taliančiny preložil o. Ján Krupa.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo