PAPABILI: Hlas chudobných

Učiteľ chémie, fyziky a matematiky. Psychoterapeut a klinický psychológ. Dirigent, saxofonista a klavirista. Profesionálny pilot. Polyglot hovoriaci šiestimi jazykmi. Prezident Caritas Internationalis. Aj keď sa to nezdá, stále hovoríme o tej istej osobe. Honduraský kardinál Óscar Andrés Rodrízuez Maradiaga.

„Predpokladajme, že ste známy hollywoodsky producent, ktorý pripravuje film o pápežovi, ktorý zmenil Katolícku cirkev v sviežu a energickú inštitúciu. Keby ste zavolali do centrály, že potrebujete obsadiť hlavnú rolu, určite by vám ponúkli niekoho, kto by vyzeral ako Rodríguez Maradiaga,“ napísal o 70-ročnom arcibiskupovi Tugucigalpa americký vatikanista John Allen, Jr.

Aj keď nie hlavnú, ale určite dôležitú úlohu kardinál Rodríguez Maradiaga stvárnil počas konkláve v roku 2005, kde bol jedným z favoritov krajín tretieho sveta. Aj keď sa z Ríma vrátil s „neúspechom“, miestny denník ho vítal titulkom: „Naša nádej, náš líder, naša hrdosť.”

Z chlapca, ktorý sníval o tanečnej skupine, sa stal všestranne zameraný študent. Teológiu vyštudoval na saleziánskej a lateránskej univerzite v Ríme. V Innsbrucku získal diplom z klinickej psychológie a psychoterapie. Hudobnú kompozíciu študoval v New Jersey. V roku 1970 bol vysvätený za saleziánskeho kňaza. Ešte predtým si vyskúšal prácu s mladými na strednej škole, kde vyučoval prírodné vedy. Už vo veku 35 rokov bol vymenovaný za pomocného biskupa rodného Tegucigalpa, kde o pätnásť rokov nahradil arcibiskupa Héctora Santosa Hernándeza.

Usmievavý kardinál má však aj svoju druhú tvár – je urputným zástancom chudobných. Od roku 2007 stojí na čele Caritas Internationalis – najväčšej charitatívnej organizácie na svete. Sympatie miestnych obyvateľov si získal obhajobou práce ako základného ľudského práva. Pustil sa aj do otvoreného boja proti obchodu s drogami, takže mu museli prideliť policajnú ochranu.

Kvôli snahe o sociálnu spravodlivosť ho milujú aj ľavičiari, čo sa nepozdáva niektorým kardinálom. V roku 2006 otvorene podporoval víťaza prezidentský volieb Josého Manuela Zelaya Rosalesa, ktorý mal úzke vzťahy s Hugom Chávezom. Neskôr z tejto podpory vykľučkoval s argumentom, že pod vplyvom nedávno zosnulého venezuelského prezidenta sa Zelaya príliš radikalizoval. V roku 2009 armáda úradujúceho zvrhla a nastolila pravicovú diktatúru. Medzinárodné spoločenstvo prevrat odsúdilo a dodnes požaduje návrat zvrhnutého prezidenta. Podľa niektorých mal v týchto chvíľach zaznieť hlas rešpektovaného kardinála. Ten svoje mlčanie odôvodnil tým, že chcel zabrániť ďalšiemu krviprelievaniu.

Vo vieroučných otázkach kardinál Rodríguez Maradiaga vždy obhajoval postoje cirkvi. Vyhlásil, že každý katolícky politik, ktorý podporuje interrupcie, je automaticky exkomunikovaný. Verejne sa zastal aj názoru Benedikta XVI., že distribuovanie kondómov nie je riešením problému AIDS. „Som presvedčený, že dielo očisty započatej Benediktom XVI. musí pokračovať. Cirkev musí ukázať svoju transparentnú, jasnú a pokojnú tvár,“ vyhlásil kardinál, ktorý sa zaslúžil o výrazný nárast kňazských povolaní vo svojej krajine. V roku 2010 prišlo na zápis do seminára 170 záujemcov – najviac v histórii.

Dôveru mu prejavili nielen honduraskí biskupi, ktorí ho v roku 1997 zvolili do svojho čela, ale aj ostatní latinskoamerickí biskupi, keďže v rokoch 1995 – 1999 bol na čele Rady biskupských konferencií Latinskej Ameriky. Kardinálsky purpur mu udelil Ján Pavol II. v roku 2001.

Monika Marušicová, Imrich Gazda 

Prečítajte si aj profily ďalších papabili: Péter Erdö, Odilo Pedro Scherer, Angelo Scola, Peter Appiah Turkson, Raymond Leo Burke, Timothy Dolan, Séan Patrick O´Malley  

Foto: wikipedia.org