Téma Slovenskej katolíckej charity sa rozprúdila po rozhovore denníka Postoj s generálnym sekretárom Slovenskej katolíckej charity (SKCH) Filipom Macákom, v ktorom sa vyjadril aj k hromadnému odchodu zamestnancov s tým, že za tým vidí hlavne finančné dôvody.
Následne sa s reakciou ozvali bývalí zamestnanci, podľa ktorých dôvodom ich odchodu boli vnútorné problémy, na ktoré za bývalého aj súčasného vedenia poukazovali prostredníctvom „štandardných procesov“.
„Charita a aj cirkev si musia nastaviť a prevádzkovať funkčné mechanizmy prevencie zneužívania moci a reakcie na ne. Žiaľ, záujem skutočne vyriešiť vzniknutú situáciu sme od vedenia nevideli, naopak, terčom sa stali ľudia, ktorí na porušovanie pravidiel a charitných princípov poukazovali,“ napísalo v reakcii 22 charitných pracovníkov.
Jedna z bývalých zamestnankýň SKCH na sociálnej sieti svoj príbeh opísala bližšie. Z charity odišla pred vyše rokom po „neriešenom šikanovaní od vedúcich pozícií a netransparentných interných procesoch“. Kolegovia, ktorí sa jej z iných oddelení zastali a interné problémy riešili, sa podľa jej slov stali „terčom ešte väčšieho šikanovania“, čo vyvrcholilo ich odchodom. Na margo platu dodala, že to bola doteraz jej najlepšie platená práca, akú kedy mala.

Prezident SKCH biskup Tomáš Galis v piatok večer podporil generálneho sekretára.
„Filip Macák dostal mandát z rozhodnutia plenárneho zasadnutia KBS, aby vykonával svoju službu v súlade s poslaním charity, s cieľom napomáhať a posilňovať diecézne charitatívne centrá a ich riaditeľov,“ napísal biskup Galis.
Práve biskupi podľa Galisa rozvíjajú úsilie o nastavenie „transparentných vnútorných procesov v koordinácii s Caritas Internationalis“.
Problémom sa však v minulosti nevyhla ani spomínaná Caritas Internationalis. Organizácia so sídlom v Ríme podlieha priamo Svätej stolici a plní úlohu konfederácie, ktorá zastrešuje národné charity, kam patrí aj Slovenská katolícka charita.
Práve v Caritas Internationalis robil poriadky osobne pápež František. Ten 21. novembra 2022 nečakane odvolal celé vedenie Caritas Internationalis vrátane prezidenta kardinála Luisa Antonia Tagleho, generálneho sekretára Aloysia Johna, rovnako aj viceprezidentov, pokladníka a cirkevného asistenta, výkonnú radu aj zastupiteľský zbor.
Dôvodom boli nedostatky v riadení a postupoch, ktoré vážne narušili tímového ducha a morálku zamestnancov. Pontifex následne vymenoval do čela Caritas Internationalis talianskeho konzultanta v oblasti manažmentu Piera Francesca Pinelliho.
V Caritas Internationalis viedlo vyšetrovanie Dikastérium pre integrálny ľudský rozvoj. To v organizácii nezistilo žiadne dôkazy o zlom hospodárení s peniazmi alebo o nevhodnom sexuálnom správaní. Zistené boli nedostatky v riadiacich postupoch, ktoré mali negatívny vplyv aj na tímového ducha a morálku zamestnancov.
Caritas Internationalis si následne v máji 2023 počas valného zhromaždenia zvolilo nové vedenie. Odvolaný generálny sekretár dovtedy mlčal, no valnému zhromaždeniu napísal osemstranový list, v ktorom tvrdil, že jeho odvolanie bolo urobené unáhlene s neuveriteľným násilím a veľmi zlou verejnou komunikáciou.
Prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj kardinál Michael Czerny sa valnému zhromaždeniu pokúsil vysvetliť, čo sa stalo. Uviedol však málo podrobností, no poukázal, že v Caritas Internationalis boli identifikované vážne problémy a požiadal delegátov, aby dôverovali Vatikánu.

Celé dianie v Caritas Internationalis má ešte ďalší kontext. V roku 2019 televízna stanica CNN zverejnila reportáž o prípade belgického saleziána Luka Delfa, ktorý bol v roku 2012 odsúdený za sexuálne zneužívanie a držbu detskej pornografie. Napriek tomu sa stal riaditeľom Caritas Stredoafrickej republiky. A to aj napriek tomu, že kardinál Tagle a ďalší vedúci predstavitelia charity o tom vedeli, tvrdila CNN.
Hoci sa hlavná zodpovednosť za dianie v Caritas Internationalis zosypala na generálneho sekretára Aloysia Johna, ktorého vedenie v rokoch 2019 až 2022 bolo označené za problematické a zamestnanci sa sťažovali na obťažovanie a šikanovanie, bez kritiky neostal ani kardinál Tagle.
Filipínsky prelát, ktorý bol médiami považovaný za jedného z favoritov posledného konkláve, sa nevyhol pochybnostiam o jeho manažérskych a administratívnych schopnostiach. Crux now píše, že Tagle vedel o dianí v Caritas Internationalis a nepodnikol proti tomu žiadne kroky.
V máji 2023 si teda Caritas Internationalis zvolila nové vedenie. Jej prezidentom sa stal arcibiskup Isao Kikuči z Tokia, generálnym tajomníkom Škót Alistair Dutton.
Za podpredsedníčku Caritas Internationalis zvolili delegáti Kirsty Robertsonovú, vedúcu austrálskej pobočky Caritas. Aj táto voľba sa však nevyhla kritike. Niektorí členovia Caritas Internationalis kritizovali, že charitu riadia ľudia z bohatého severu, ktorý väčšinou dávajú dary na podporu chudobného juhu, kam väčšina pomoci smeruje.
Súčasťou Caritas Internationalis je aj Slovenská katolícka charita. Caritas Internationalis sa ešte delí na sedem regionálnych organizácií. V Európe je to Caritas Europa so sídlom v Bruseli. Caritas Internationalis má zástupcov v Rade Európy v Štrasburgu, v OSN v Ženeve, vo Viedni aj v New Yorku a aj v UNESCO v Paríži.
Slovenská katolícka charita je zriadená Konferenciou biskupov Slovenska ako samostatná právnická osoba. „Sekretariát Slovenskej katolíckej charity koordinuje národné projekty a činnosť diecéznych charít v právnej, mediálnej a zahraničnej oblasti a organizuje humanitárnu i rozvojovú pomoc,“ píše sa na webe SKCH.
Diecézne charity sú však taktiež samostatné právnické osoby so svojím vedením, zamestnancami, s účtovníctvom, rozpočtom a projektmi a zastrešujú charitatívnu činnosť na území diecéz. Za ich činnosť zodpovedá diecézny biskup. Diecézne charity zasa zastrešujú činnosť farských charít.

Graficky znázornená štruktúra Caritas. Foto: Caritas Internationalis.
Všetky subjekty sú teda v rámci Caritas autonómne a majú vlastný mandát.
Vďaka združeniam ako Caritas Internationalis alebo Caritas Europa je charita schopná koordinovať svoju činnosť aj na globálnej či regionálnej úrovni.
Ako vysvetľuje web Caritas Internationalis, farská charita pracuje pod vedením farára alebo farskej rady, ktorá sa obracia na diecézneho biskupa. Slúži svojej miestnej komunite na základe potrieb identifikovaných na miestnej úrovni.
Diecézne charity, ktorých je na celom svete viac ako tritisíc, zodpovedajú svojmu diecéznemu biskupovi a riadia projekty a programy na podporu ľudí vo svojej komunite. Úloha biskupa pri organizácii charitatívnej služby je vysvetlená v motu proprio pápeža Benedikta XVI. Intima Ecclesiae natura.
Národná charita, kam patrí aj Slovenská katolícka charita, pracuje pod vedením miestnej biskupskej konferencie. Koordinuje projekty a aktivity diecéznych charít a má vlastné financovanie, stanovy, riadiace orgány a systémy riadenia.
Každá národná charita je pridružená ku Caritas Internationalis a patrí do jedného zo siedmich regiónov konfederácie.