Sú pôstne predpisy Pravoslávnej cirkvi ešte primerané dobe?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Sú pôstne predpisy Pravoslávnej cirkvi ešte primerané dobe?

Pokušenie Krista, mozaika z chrámu sv. Marka v Benátkach. Foto: wikimedia

Pôst, ktorý je v rozličných variáciách známy všetkým kultúram, zažíva v našich dňoch veľký rozmach.

Diétoví špecialisti a alchymisti sľubujú súčasníkom trpiacim nadváhou alebo samoľúbosťou, že im pôstnou kúrou dopomôžu dosiahnuť želanú siluetu. Povzbudení týmto módnym javom podaktorí v Cirkvi vidia šancu vštepiť význam kresťanského pôstu do povedomia ľudí, ktorí by pôstom urobili niečo dobré pre telo a dušu.

Zatiaľ čo západné cirkvi zredukovali pôst na minimum, v Pravoslávnej cirkvi platia tradičné pôstne predpisy, ktoré vychádzajú z antických stravovacích návykov krajín v oblasti Stredozemného mora. Pri všetkej úcte k múdrosti Otcov, ktorí svojím životom a kázaním formovali pôst, sa dá spýtať, či dodržiavanie pôstnych predpisov v dnešnom svete zodpovedá ich chápaniu pôstu. Pritom nejde len o prísnosť, ale aj o výber jedál. Lebo je to trocha zvláštne, že k pôstnym jedlám patria potraviny ako sépia obyčajná, ustrice a kaviár, ktoré sú dnes považované za drahé delikatesy. A tak dá sa konštatovať: v Nemecku sa dá dobre postiť – za predpokladu, že sa urobia určité škrty.  

Stupne pôstu

Pravoslávny pôstny kánon (pôstne pravidlo) stanovuje štyri hlavné druhy alebo stupne pôstu:

  • Zdržanie sa akéhokoľvek príjmu potravy do 9. hodinky (do 15:00). Potom je dovolený chlieb, ovocie a voda. Tento prísny pôst, xerophagia (gr.: suchá strava), ktorý platí predovšetkým pre Veľký pôst pred Veľkou nocou (porov. kánon 50 Laodicejskej synody), sa dnes dodržiava hlavne v kláštoroch a ojedinele ho dodržiavajú kresťania žijúci vo svete, zvyčajne na Veľký piatok.
  • Bežnejší je pôst pripúšťajúci prísne vegetariánsky pokrm, ktorý neobsahuje mäso, ryby, vajcia, mlieko, mliečne výrobky, olej a víno.
  • Oproti tomu sú olej, víno a mäkkýše, ako sépia obyčajná a mušle, dovolené pri miernejšej forme vegetariánskej stravy.
  • Pôst sa zmierňuje napokon dovolením ryby.

Každotýždenný pôst

K najstaršiemu pôstnemu cyklu patrí každotýždenný pôst, ktorý Cirkev prevzala zo synagógy a dala mu kresťanský obsah jeho preložením zo židovského pondelka a štvrtka na stredu – začiatok Kristovho utrpenia skrze Judášovu zradu – a na piatok – deň Kristovho utrpenia a ukrižovania.

Z tohto pôstu, počas ktorého sa požíva len prísne vegetariánska strava (b), je vyňatých Svätých dvanásť dní medzi Vianocami a Bohozjavením, ďalej Veľkonočný alebo Svetlý týždeň, ako aj stredy a piatky, na ktoré pripadnú sviatky Pána, Bohorodičky, apoštolov, anjelov a Narodenie Jána Krstiteľa.

Veľký pôst

Všetkým cirkvám bolo spoločné tradičné štyridsaťdňové pôstne obdobie (gr. Tessarakoste, lat. Quadragesima), napodobňujúce Kristov štyridsaťdňový pôst v púšti (Mt 4,1-11), ktoré sa v Pravoslávnej cirkvi dodržiava ako príprava na Veľkú noc.

Skutočnému pôstnemu obdobiu predchádzajú tri predpôstne týždne, ktoré sa začínajú vždy v pondelok a ich ťažisko dosvedčujú označenia štyroch nedieľ, ktoré ich rámujú: Nedeľa o mýtnikovi a farizejovi; Nedeľa o márnotratnom synovi; Mäsopôstna nedeľa, resp. Nedeľa o Pánovom druhom príchode; Syropôstna nedeľa (zrieknutie sa jedál z mlieka a vajec), resp. Nedeľa zmierenia.

K Tessarokoste sa nepočíta Veľký (Strastný) týždeň.

Iné pôstne obdobia

Ďalšie pôstne obdobia slúžia ako príprava na veľké sviatky:

  • Štyridsaťdňový adventný pôst, ktorý sa začína na sviatok apoštola Filipa 14. novembra: Filipovka.
  • Apoštolský pôst, ktorého trvanie je variabilné, pretože sa začína v pondelok po prvej nedeli po Päťdesiatnici, teda po Nedeli všetkých svätých, a trvá do začiatku sviatku apoštolov Petra a Pavla, ktorý sa slávi 29. júna.
  • August, ktorý je považovaný za mesiac Božej Matky, sa začína pôstom ako prípravou na sviatok Zosnutia Bohorodičky 15. augusta.
  • V osobitné dni sa postí 5. januára (v predvečer Bohozjavenia), 29. augusta (Sťatie Jána Krstiteľa) a 14. septembra (Povýšenie Kríža).
  • Pôst pri osobných záležitostiach, ako pokánie, sľub, príprava na prijatie Eucharistie, na prijatie krstu (pri dospelých), na vysviacku atď.

Vo všeobecnosti platí akribicky (1) prísne vegetariánsky pôst (b), ktorý sa zmierňuje v ďalšie dni, popri hore uvedených výnimkách pri každotýždenných pôstnych dňoch. A tak je dovolená miernejšia forma vegetariánskej stravy (c) počas Veľkého pôstu v soboty a nedele, počas Adventného a Apoštolského pôstu s výnimkou stredy a piatku, ako aj vo všetky pôstne dni, ktoré pripadnú na sviatok. Popri tom je dovolená ryba (d) v soboty a nedele v Adventnom a Apoštolskom pôste, ako aj vo všetky pôstne dni, keď pripadnú na sviatok.

Prispôsobenie predpisov o pôste

Tento vypracovaný systém mohol byť pestovaný len v kláštoroch a len tam mohol byť aj dodržiavaný. Kresťania žijúci vo svete sú nútení robiť škrty z presného pôstneho poriadku, ktoré vyvolávajú zlé svedomie. Preto Prvá všepravoslávna konferencia na Rodose (r. 1961) prijala „Prispôsobenie cirkevných predpisov o pôste požiadavkám dnešnej doby“ do zoznamu tém pre Svätý a Veľký koncil Pravoslávnej cirkvi.

Zodpovedajúc tomu Prvá medzipravoslávna prípravná komisia v Chambésy/Ženeve (r. 1971) navrhla realistickú a teologicky zdôvodnenú modifikáciu predpisov o pôste. Existujúci pôstny poriadok mal platiť pre mníchov, mníšky a klerikov, zatiaľ čo pre kresťanov žijúcich vo svete mala platiť sčasti skrátená miernejšia forma vegetariánskej stravy (c).

Avšak už pojem „prispôsobenie“ vyvolal odpor, pretože sa v ňom videlo nebezpečenstvo ústupku voči duchu moderného sveta. Nakoniec nadobudla prevahu chybne chápaná vernosť tradícii, resp. strach pred obvinením z modernizmu, takže tento odvážny krok stroskotal.

Definitívny návrh predlohy pre koncil, ktorý schválila Tretia predkoncilová všepravoslávna konferencia v Chambésy/Ženeve (r. 1986), nesie príznačný názov: „Význam pôstu a jeho dodržiavanie dnes“.

Eventuálne potrebné zmiernenie pôstnych predpisov sa prenecháva pastoračnej starostlivosti miestnych cirkví. Premárnila sa šanca upraviť pôst v zmysle tradície Otcov, ktorí ho chápali ako cvičenie v úsilí o svätosť, pričom toto cvičenie sa týka celého človeka a je uskutočniteľné.

 

Poznámka:

  1. = presné dodržanie predpisu. Oikonomia = úľava z dodržania predpisu, ktorú Cirkev udeľuje zo zhovievavosti k ľudskej slabosti.

Zdroj:

Anastasios Kallis, Das hätte ich gerne gewußt. 100 Fragen an einen orthodoxen Theologen, Theophano Verlag Münster 2003, s. 230-233.

Podnadpisy pridal prekladateľ. Z nemčiny preložil otec Ján Krupa.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo