Diétoví špecialisti a alchymisti sľubujú súčasníkom trpiacim nadváhou alebo samoľúbosťou, že im pôstnou kúrou dopomôžu dosiahnuť želanú siluetu. Povzbudení týmto módnym javom podaktorí v Cirkvi vidia šancu vštepiť význam kresťanského pôstu do povedomia ľudí, ktorí by pôstom urobili niečo dobré pre telo a dušu.
Zatiaľ čo západné cirkvi zredukovali pôst na minimum, v Pravoslávnej cirkvi platia tradičné pôstne predpisy, ktoré vychádzajú z antických stravovacích návykov krajín v oblasti Stredozemného mora. Pri všetkej úcte k múdrosti Otcov, ktorí svojím životom a kázaním formovali pôst, sa dá spýtať, či dodržiavanie pôstnych predpisov v dnešnom svete zodpovedá ich chápaniu pôstu. Pritom nejde len o prísnosť, ale aj o výber jedál. Lebo je to trocha zvláštne, že k pôstnym jedlám patria potraviny ako sépia obyčajná, ustrice a kaviár, ktoré sú dnes považované za drahé delikatesy. A tak dá sa konštatovať: v Nemecku sa dá dobre postiť – za predpokladu, že sa urobia určité škrty.
Pravoslávny pôstny kánon (pôstne pravidlo) stanovuje štyri hlavné druhy alebo stupne pôstu:
K najstaršiemu pôstnemu cyklu patrí každotýždenný pôst, ktorý Cirkev prevzala zo synagógy a dala mu kresťanský obsah jeho preložením zo židovského pondelka a štvrtka na stredu – začiatok Kristovho utrpenia skrze Judášovu zradu – a na piatok – deň Kristovho utrpenia a ukrižovania.
Z tohto pôstu, počas ktorého sa požíva len prísne vegetariánska strava (b), je vyňatých Svätých dvanásť dní medzi Vianocami a Bohozjavením, ďalej Veľkonočný alebo Svetlý týždeň, ako aj stredy a piatky, na ktoré pripadnú sviatky Pána, Bohorodičky, apoštolov, anjelov a Narodenie Jána Krstiteľa.
Všetkým cirkvám bolo spoločné tradičné štyridsaťdňové pôstne obdobie (gr. Tessarakoste, lat. Quadragesima), napodobňujúce Kristov štyridsaťdňový pôst v púšti (Mt 4,1-11), ktoré sa v Pravoslávnej cirkvi dodržiava ako príprava na Veľkú noc.
Skutočnému pôstnemu obdobiu predchádzajú tri predpôstne týždne, ktoré sa začínajú vždy v pondelok a ich ťažisko dosvedčujú označenia štyroch nedieľ, ktoré ich rámujú: Nedeľa o mýtnikovi a farizejovi; Nedeľa o márnotratnom synovi; Mäsopôstna nedeľa, resp. Nedeľa o Pánovom druhom príchode; Syropôstna nedeľa (zrieknutie sa jedál z mlieka a vajec), resp. Nedeľa zmierenia.
K Tessarokoste sa nepočíta Veľký (Strastný) týždeň.
Ďalšie pôstne obdobia slúžia ako príprava na veľké sviatky:
Vo všeobecnosti platí akribicky (1) prísne vegetariánsky pôst (b), ktorý sa zmierňuje v ďalšie dni, popri hore uvedených výnimkách pri každotýždenných pôstnych dňoch. A tak je dovolená miernejšia forma vegetariánskej stravy (c) počas Veľkého pôstu v soboty a nedele, počas Adventného a Apoštolského pôstu s výnimkou stredy a piatku, ako aj vo všetky pôstne dni, ktoré pripadnú na sviatok. Popri tom je dovolená ryba (d) v soboty a nedele v Adventnom a Apoštolskom pôste, ako aj vo všetky pôstne dni, keď pripadnú na sviatok.
Tento vypracovaný systém mohol byť pestovaný len v kláštoroch a len tam mohol byť aj dodržiavaný. Kresťania žijúci vo svete sú nútení robiť škrty z presného pôstneho poriadku, ktoré vyvolávajú zlé svedomie. Preto Prvá všepravoslávna konferencia na Rodose (r. 1961) prijala „Prispôsobenie cirkevných predpisov o pôste požiadavkám dnešnej doby“ do zoznamu tém pre Svätý a Veľký koncil Pravoslávnej cirkvi.
Zodpovedajúc tomu Prvá medzipravoslávna prípravná komisia v Chambésy/Ženeve (r. 1971) navrhla realistickú a teologicky zdôvodnenú modifikáciu predpisov o pôste. Existujúci pôstny poriadok mal platiť pre mníchov, mníšky a klerikov, zatiaľ čo pre kresťanov žijúcich vo svete mala platiť sčasti skrátená miernejšia forma vegetariánskej stravy (c).
Avšak už pojem „prispôsobenie“ vyvolal odpor, pretože sa v ňom videlo nebezpečenstvo ústupku voči duchu moderného sveta. Nakoniec nadobudla prevahu chybne chápaná vernosť tradícii, resp. strach pred obvinením z modernizmu, takže tento odvážny krok stroskotal.
Definitívny návrh predlohy pre koncil, ktorý schválila Tretia predkoncilová všepravoslávna konferencia v Chambésy/Ženeve (r. 1986), nesie príznačný názov: „Význam pôstu a jeho dodržiavanie dnes“.
Eventuálne potrebné zmiernenie pôstnych predpisov sa prenecháva pastoračnej starostlivosti miestnych cirkví. Premárnila sa šanca upraviť pôst v zmysle tradície Otcov, ktorí ho chápali ako cvičenie v úsilí o svätosť, pričom toto cvičenie sa týka celého človeka a je uskutočniteľné.
Poznámka:
Zdroj:
Anastasios Kallis, Das hätte ich gerne gewußt. 100 Fragen an einen orthodoxen Theologen, Theophano Verlag Münster 2003, s. 230-233.
Podnadpisy pridal prekladateľ. Z nemčiny preložil otec Ján Krupa.