Čo znamená posvätenie vody?

Čo znamená posvätenie vody?

Veľké posvätenie vody počas sviatku Bohozjavenia 6. januára. Foto: wikimedia

Agiasmos je zameraný nielen na posvätenie vody, ale prostredníctvom posvätenej vody na celé stvorenie.

Keď pravoslávne cirkevné obce 6. januára, na sviatok Teofánie (Bohozjavenia) alebo Kristovho krstu, slávia v morských prístavoch, na vnútrozemských jazerách a riekach bohoslužbu plnú symbolov, pri ktorej je stredobodom symboliky voda, v širokej verejnosti vzniká dojem, že pravoslávna cirkev oslavuje sviatok Kristovho krstu tým, že požehnáva jazerá, moria a rieky.

K tomuto nedorozumeniu prispieva aj mätúce označenie Posvätenie vody, ktoré sa síce vykonáva, avšak v kozmicko-symbolickom zmysle, ktorý zahrňuje do vodného prvku obnovu celého stvorenia. Na to poukazujú aj označenia sviatku Teofánie – Sviatok svetla a Deň osvietenia.

Agiasmos (posvätenie), ako sa nazýva táto bohoslužba, pričom sa rozlišuje Veľký agiasmosMalý agiasmos, je zameraný nielen na posvätenie vody, ale prostredníctvom posvätenej vody na celé stvorenie.

Veľký agiasmos

Voľba vody tkvie v jej dôležitosti ako život udržiavajúcej i život ničiacej sily, ktorej voda vďačí za svoju náboženskú symboliku, ktorou si posluhujú mnohé kultúry a náboženstvá.

Rozhodujúca pre kresťanskú symboliku je spätosť vody s dejinami spásy, ktorá sa začína stvorením. Liturgická podoba Veľkého agiasmu má svoje biblické základy, ako ukazujú aj čítania, prevažne v Starom zákone, ktorý sa vykladá alegoricky vo vzťahu k spásnodejinnému významu Kristovho krstu, ktorý prisľubuje obnovu stvorenia.

K tomu patria okrem iného míľniky spásnej skúsenosti Izraela: „Boží Duch sa vznášal nad vodami“ (Gn 1,2), z ktorých neskôr vyšli „živé tvory“ (Gn 1,20). Izraeliti dospeli k slobode prejdením cez Červené more, ktorého prúdy ako múr uvoľnili suchú zem, aby následne pokryli faraónovo vojsko (Ex 14,15-30).

Analogické je aj rozprávanie o potope (Gn 6,1-8,19), pri ktorej Boh potrestá zlobu ľudstva prúdmi vody, zatiaľ čo ušetrí spravodlivého Noema, s ktorým uzavrie novú zmluvu a otvorí sebe a svojim potomkom novú šancu na spásu (Gn 9,1-17).

K slobode izraelský ľud vedie Mojžiš, ktorého nájde faraónova dcéra v plávajúcom košíku v tŕstí Nílu (Ex 2,5-10). Počas cesty na Sinaj premení Mojžiš v púšti Šúr horkú vodu na sladkú (Ex 15,22-25).

Starozákonné čítania agiasmu, v ktorých sa objavujú ďalšie odkazy na úlohu vody v dejinách spásy, sa končia Izaiášom 12,3-6, t. j. Pánovým prísľubom: „S radosťou budete čerpať vodu z prameňov spásy...“

Čítanie z listu apoštola (1Kor 10,1-4) a evanjelium (Mk 1,9-11) stavajú most medzi starozákonnou symbolikou vody a Kristovým krstom v Jordáne, ktorý sa stáva symbolickým obrazom nového stvorenia: „... Kristus prišiel, aby obnovil celé stvorenie“ (tropár predsviatku Bohozjavenia).

Voľba vody tkvie v jej dôležitosti ako život udržiavajúcej i život ničiacej sily, ktorej voda vďačí za svoju náboženskú symboliku, ktorou si posluhujú mnohé kultúry a náboženstvá. Zdieľať

Preto cirkevná obec prosí o „požehnanie Jordána“, a to „k osvieteniu zostúpením Svätého Ducha..., k odpusteniu hriechov, k posväteniu duše i tela a ku každému úžitku..., k večnému životu..., k zdolaniu všetkých útokov viditeľných i neviditeľných nepriateľov..., k posväteniu domov..., duší a tiel všetkých, ktorí s vierou z nej čerpajú a majú na nej podiel, aby sme účasťou na tejto vode boli uznaní za hodných byť naplnení svätosťou z moci neviditeľného príchodu Svätého Ducha...“

Tieto prosby opakuje a zintenzívňuje kňaz v modlitbe posvätenia, ktorej epikléza sa začína chválospevom, ktorým sa začína aj posvätenie krstnej vody: „Veľký si, Pane, a zázračné sú tvoje diela, a niet slova, ktoré by dokázalo ospievať tvoje zázraky!“

Nedorozumenie

Tieto prosby, ktoré dosvedčujú vieru v uzdravujúcu a posväcujúcu silu posvätenej vody, umožňujú vyjasniť aj nedorozumenie, ktoré sa vkradlo do pravoslávnej zbožnosti: chápať posvätenú vodu Veľkého agiasmu ako náhradu za eucharistické dary.

Aj keď modlitba posvätenia a eucharistická modlitba vykazujú vo svojej štruktúre nápadné paralely, ktoré sa ukazujú v epikléze, zvolávaní Svätého Ducha, dokonca vo formulácii, predsa len Veľký agiasmos, ktorý možno rátať ku klasickým sviatostiam, nemožno stavať na roveň s eucharistickou hostinou, s úplným tajomstvom, skrze ktoré sa spoločenstvo stáva Kristovým telom a podielnikom na Kristovi.

Druhý Veľký agiasmos a Malý agiasmos

Do 11. storočia siahajúci druhý Veľký agiasmos, ktorý sa neslávi v prírode, ale v chráme, predstavuje protirečenie k predmetu sviatku, ktorým je udalosť zjavenia Božej Trojice pri Kristovom krste: „Pri tvojom krste v Jordáne zjavila sa, Pane, poklonyhodná Trojica...“ (tropár Bohozjavenia).

Viackrát počas roka sa slávi Malý agiasmos, ktorý je mladšieho dátumu než Veľký agiasmos a ako kresťanská alternatíva k pohanským obradom s vodou bol slávený najskôr len na začiatku každého mesiaca. Navyše sa dnes slávi pri rozličných príležitostiach v chráme, byte, obchodoch a iných zariadeniach ako požehnanie a posvätenie ľudí a ich diel.

Čítanie z evanjelia (Jn 5,1-4), v ktorom sa hovorí o vode ako znamení milostiplných posvätení, vykazuje inú súvislosť než Veľký agiasmos, hoci prosby vykazujú spoločný úmysel: agiasmos (posvätenie) stvorenia.

Anastasios Kallis, Das hätte ich gerne gewußt. 100 Fragen an einen orthodoxen Theologen, Theophano Verlag Münster 2003, s. 189-192. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa.                

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo