Mal Kristus súrodencov?

Mal Kristus súrodencov?

Mária, Ježiš, Jozef.

Údaje Nového zákona o Ježišových bratoch a sestrách nedovoľujú urobiť nepochybný záver o presnom stupni príbuzenstva.

Nicejsko-konštantínopolskom vyznaní viery cirkvi vyznávajú svoju vieru v „jednorodeného Syna Božieho“, ktorý „mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom“. Otcom obidvoch koncilov, ktoré hovoria o panenstve Božej Matky, zaiste mohlo byť známe, že v Novom zákone v rozličných súvislostiach (porov. napr. Mt 12,46; 13,55n; Mk 3,31-55; 6,3; Jn 2,12; 7,3-5; Sk 1,14; 1Kor 9,5) je s udivujúcou samozrejmosťou reč o Ježišových bratoch a sestrách. Matúš (13,55) a Marek (6,3) uvádzajú aj mená štyroch bratov: Jakub, Jozes (Jozef), Šimon, Júda. Toto patrí k realite tajomstva, že Boh sa stal človekom.

Údiv a pochybovanie Ježišových súčasníkov o jeho bohoľudskej osobe sa opakovalo v dejinách v rozličných variáciách a neprestane viesť k odlišným názorom, keď sú ľudia postavení pred otázku, ktorú Ježiš položil svojim učeníkom: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ (Mt 16,13). Ľudia sa podobne ako väčšina Ježišových súčasníkov povrchne, racionálne ľudsky pýtajú: „Vari to nie je Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca a matku poznáme?“ (Jn 6,42). Jeho nazaretskí spoluobyvatelia  svoju ohromenosť Ježišovými múdrymi slovami a pôsobením zdôvodňujú odkazom na jeho bratov a sestry: „Nie je to azda ten tesár, syn Márie a brat Jakuba, Jozesa, Júdu a Šimona? A nežijú jeho sestry medzi nami?“ (Mk 6,3). Úzkoprsosť ľudí, ktorí neprekročia svoj tieň, aby mohli cez prezerané dospieť k celku, Ježiš vysvetľuje predpojatosťou človeka, ktorá bráni objaviť niečo nové v tom, čo je známe a bežné: „Proroka si uctia všade, len nie vo svojej domovine, medzi svojimi príbuznými a vo vlastnom dome“ (Mk 6,4; porov. Mt 13,57; Lk 4,24; Jn 4,44). Aj biblické odkazy potvrdzujú toto príslovie: „Totiž ani jeho bratia neverili v neho“ (Jn 7,5). Bezprostredné Ježišovo okolie ho nechápe. Podľa správy evanjelistu Lukáša ich postoj sa zmení až po jeho zmŕtvychvstaní; lebo sa pripoja ku kruhu Ježišových učeníkov a čakajú s nimi v Jeruzaleme na prijatie Svätého Ducha (Sk 1,14).

Jakub, Pánov brat

Ježišovi príbuzní požívajú veľkú vážnosť v ranej Cirkvi a sú stavaní na roveň s apoštolmi. Na to poukazuje aj prijatie „všeobecných listov“ Jakuba a Júdu do kánonu Svätého písma. Osobitnú vážnosť požíval Jakub, ktorý sa stal hlavou Jeruzalemskej cirkvi (Sk 12,17). Podľa Pavla bol považovaný popri Petrovi a Jánovi za „stĺp“ Cirkvi (Gal 2,9). Počas svojej prvej návštevy Jeruzalemskej cirkvi Pavol popri Petrovi nevidel „iného z apoštolov..., iba Jakuba, Pánovho brata“ (Gal 1,19). Jakubova autorita bola určujúca pri rozhodnutí Apoštolského koncilu v Jeruzaleme (Sk 15,1-35), lebo Jakub, hoci žil prísne podľa Zákona, vystupoval proti tradičnému názoru židokresťanov, teda bol za principiálnu slobodu pohanokresťanov od Zákona, ktorú Pavol uplatňoval pri svojej misionárskej práci (Sk 15,19; Gal 2,1-10).

Tri názory o Ježišových súrodencoch

Tieto údaje Nového zákona o Ježišových bratoch a sestrách nedovoľujú urobiť nepochybný záver o presnom stupni príbuzenstva, lebo sa spomínajú len rodičia Ježiša, no nie rodičia jeho súrodencov. Preto sa zvyčajne zastupujú tri rozličné názory: a) Mária a Jozef žili po narodení Ježiša ako manželia a mali deti. b) Pojmy bratia a sestry treba chápať v širšom zmysle; myslia bratancov a sesternice. c) Ide o deti vdovca Jozefa z prvého manželstva.

a) Liberálna exegéza zdôvodňuje svoju tézu o neskoršie narodených deťoch Jozefa a Márie na jednej strane skrze Mt 1,25: „Nepoznal ju však, kým neporodila syna“ a na druhej strane označením Ježiša za „prvorodeného“ (Lk 2,7). No Matúš má na mysli očividne Izaiášovo proroctvo (7,14) o panenskom pôrode Mesiáša, ktoré sa naplnilo v Kristovom narodení. Matúša zaujíma panenský pôrod, a nie čas potom, pretože slovo „kým“, ako dosvedčujú viaceré citáty z Biblie, neznamená časové obmedzenie (porov. napr. Ž 122 [123], 2; 1Kor 15,25). Krkavec, ktorého vypustil Noach po potope z archy, zostal preč nielen „kým nevyschli vody na zemi“ (Gen 8,7 LXX), ale celkom. Prísľub Zmŕtvychvstalého jeho učeníkom, že bude s nimi, „kým sa svet neskončí“ (Mt 28,20), by bol ako časové ohraničenie nezmyselný. Označenie „prvorodený“ patrilo prvému synovu nezávisle od toho, či bol jediným dieťaťom alebo po ňom nasledovali súrodenci (porov. Ex 13,2; 34,19; Num 3,12; 18,15).

b) Semitské používanie pojmu brat nielen pre vlastných, ale aj pre nevlastných bratov v Septuaginte (Lev 10,4; 2Kr 10,13, 1Krn 23,22) hovorí v prospech názoru, ktorý prevláda v katolíckej teológii, o vzdialených príbuzných, a nie o Ježišových bratoch v úzkom zmysle slova, pretože ani ich vystupovanie, ani ich vzťah k Ježišovej matke ich nezjavuje ako jeho mladších súrodencov. Natíska sa domnienka, že Mária sa po pravdepodobne skorej Jozefovej smrti pripojila so svojím dieťaťom k rodine najbližších príbuzných. Deti, ktoré vyrástli s Ježišom, boli zodpovedajúc aramejskému jazykovému úzu nazývané bratmi a sestrami.

c) Pravoslávna teológia sa prikláňa k vysvetleniu východných a západných cirkevných otcov, ako napr. Klementa Alexandrijského († pred 221), Origena († 254), Epifána zo Salamisu († 403), Hilária z Poitiers († cca. 366), Ambróza Milánskeho († 397), ktorí hovoria o Ježišových nevlastných bratoch, o Jozefových deťoch z prvého manželstva. Pôvodným zdrojom sa tu zdá byť Jakubovo protoevanjelium (8,3; 9,2), ktoré však nie je v súlade s kánonickými spismi Nového zákona.

Raná Cirkev nepociťovala označenie Ježišovi bratia za protirečenie k trvalému panenstvu Božej Matky, ale za výraz vysokej úcty voči Pánovým vzdialeným príbuzným.  

Anastasios Kallis, Das hätte ich gerne gewußt. 100 Fragen an einen orthodoxen Theologen, Theophano Verlag Münster 2003, s. 155-159. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo