Srbská pravoslávna eparchia Raška-Prizren začiatkom marca 2018 ostro odmietla komuniké Islamského spoločenstva Kosova, v ktorom je Srbsko a srbské obyvateľstvo Kosova a Metochie označené za „okupanta“. Komuniké Islamského spoločenstva bolo reakciou na konštatovania belehradského muftiho Muhammeda Jusufspahiča, že Kosovo je „kolískou Srbska“.
Podľa eparchie toto komuniké neprispieva k „budovaniu dôvery medzi náboženskými a etnickými spoločenstvami Kosova a Metochie“. Tvrdenie Islamského spoločenstva, že Kosovo „nikdy nebolo súčasťou Srbska“ a „len krátkodobo bolo okupované Srbskom“, predstavuje „extrémne provokačný príklad manipulácie s dejinami a ťažkú urážku“.
Srbský štát existoval v Kosove už na začiatku neskorého stredoveku. Pravoslávne kresťanstvo so svojou bohatou tradíciou je v Kosove staršie než islam, ktorý sem prišiel až s Osmanmi. Početné historické pramene sú dôkazom toho, že srbský ľud žil nepretržite v dnešnom Kosove, či už ide o stredoveké dokumenty, o správy o osmanských sčítaniach ľudu („defteri“), alebo o mnohé svedectvá o cirkevnom živote. Tieto historické fakty nijako nespochybňujú existenciu albánskeho ľudu a jeho práva, no v nijakom prípade nedovoľujú „nehanebnými klamstvami“ popierať existenciu srbského ľudu a jeho tradícií ako „autochtónneho prvku v dejinách tohto regiónu“.
Komuniké Islamského spoločenstva vyzýva nepriamo k pokračovaniu násilia proti Srbom a ich posvätným miestam v Kosove, konštatuje sa vo vyhlásení pravoslávnej eparchie Raška-Prizren.
Cirkvi v Libanone oslávia v tomto roku sviatok Zvestovania Pána až 9. apríla, aj keď vo východných cirkvách nie je ničím výnimočným sláviť v rovnaký deň aj dva veľké sviatky. Potvrdil to 20. marca 2018 Maronitský patriarchát, ktorý je najväčšou východnou katolíckou cirkvou v cédrovej republike.
Maronitská a ostatné východné katolícke cirkvi v Libanone sa riadia podľa Gregoriánskeho kalendára. V tomto roku pripadla na 25. marca aj Kvetná nedeľa. Avšak v roku 2010 v Libanone vyhlásili slávnosť Zvestovania Pána za štátny sviatok. Urobili tak s deklarovaným zámerom ponúknuť v úcte k Márii, ktorú zdieľajú aj moslimovia, spojivo medzi rozličnými miestnymi náboženskými komunitami. V Libanone sa každoročne pri príležitosti tejto slávnosti organizujú podujatia zamerané na posilňovanie islamsko-kresťanského dialógu. Cieľom je aj takýmto spôsobom oslabovať sektárske napätia, ktoré neustále ohrozujú sociálne spolunažívanie v cédrovej republike.
Pripomeňme, že Mária, Ježišova matka, je jedinou po mene spomínanou ženou v Koráne. Posvätná kniha islamu trvá na panenskom počatí a narodení Ježiša.
Z iniciatívy hnutia Focolare otvorila začiatkom marca 2018 svoju činnosť na Univerzitnom inštitúte Sofia v Loppiane pri Florencii „ekumenická katedra“. Pomenovaná je po ekumenickom patriarchovi Atenagorovi a zakladateľke hnutia Focolare Chiare Lubichovej.
Prvý kurz sa bude venovať „Ekleziológii pravoslávnej cirkvi“. Viesť ho budú selymbrijský metropolita Maximos Ugenopoulos z dnešného Turecka a taliansky teológ Piero Coda, ktorý vedie Univerzitný inštitút Sofia.
Ako pripomenul Coda, práve pred 50 rokmi sa uskutočnilo prvé stretnutie ekumenického patriarchu Atenagora a Chiary Lubichovej. Cieľom „ekumenickej katedry“ je „výmena duchovných, teologických a kultúrnych bohatstiev kresťanského Východu a kresťanského Západu“.
V Moskve otvorili začiatkom marca 2018 múzeum „na pamiatku ruských novomučeníkov“ 20. storočia. Nachádza sa v hlavnej budove pravoslávnej Univerzity svätého Tichona. V nej sa v rokoch 1917/1918 odohrali mnohé udalosti, ktoré vyústili do krížovej cesty miestnej pravoslávnej cirkvi počas komunistického režimu.
Konal sa tu Ruský miestny koncil, na ktorom bolo schválené obnovenie úradu moskovského patriarchu po takmer dvesto rokoch synodálneho vedenia tejto autokefálnej cirkvi. Z tejto budovy novozvolený moskovský patriarcha Tichon vyzval ruský ľud, aby upustil od bratovražedného boja a ničenia chrámov a kláštorov. Tu patriarcha celebroval prvú panychídu za cára Mikuláša a jeho rodinných príslušníkov, ktorých zavraždili na príkaz komunistických mocipánov.
Väčšina z takmer 500 účastníkov Ruského miestneho koncilu v rokoch 1917/1918 bola po prevzatí vlády boľševikmi vystavená ťažkým represáliám. Nemálo z nich zavraždili. Ruská pravoslávna cirkev svätorečila medzičasom päťdesiat zavraždených koncilových účastníkov.
V Moskve v tomto roku dokončia 21 pravoslávnych chrámov v okrajových mestských častiach, v ktorých doposiaľ neboli. V rámci „Programu 200 chrámov“ od roku 2011 v Moskve postavili 62 nových chrámov. Náklady programu znášajú veriaci a organizácie. Zbieraním darov bola poverená nadácia, ktorej predsedajú moskovský patriarcha Cyril a moskovský primátor Sergej Sobjanin.
Podľa slov patriarchu Cyrila sa v súčasnosti v Moskve slávia bohoslužby v 507 chrámoch. V pastorácii je 1 711 duchovných (26 hierarchov, 1 289 kňazov a 396 diakonov).
V Poľsku práve vyšla kniha rozhovorov s najvyšším predstaviteľom Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi. V tejto publikácii 48-ročný väčší arcibiskup Svjatoslav Ševčuk opisuje svoju cestu viery od mladosti na sovietskej Ukrajine až po katedru väčšieho arcibiskupa v Kyjeve. Predslov ku knihe napísal emeritný krakovský kardinál Stanislav Dziwisz. Keď bol Svjatoslav Ševčuk pomocným biskupom pre Ukrajincov žijúcich v Argentíne, dobre sa spoznal s kardinálom Jorgem Bergogliom, ktorý bol v tom čase arcibiskupom v Buenos Aires.
Knihu rozhovorov s názvom „Dialóg lieči rany. O Bohu, Cirkvi a svete“ pripravil poľský novinár Krzysztof Tomasik, ktorý pracuje pre miestnu katolícku spravodajskú agentúru KAI.
Ševčuk netají svoje znepokojenie nad nacionalizmom. Vyjadruje sa k ťažkým vzťahom Ukrajiny s Poľskom a Ruskom a k spolunažívaniu rímskokatolíkov, gréckokatolíkov a pravoslávnych. Väčší arcibiskup neopomína pomoc Jána Pavla II. pri znovuzrodení Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi a pri poľsko-ukrajinskom zmierovaní. Z iniciatívy poľského pápeža sa uskutočnilo stretnutie ukrajinských a poľských biskupov v októbri 1987 v Ríme, na ktorom podpísali spoločné vyhlásenie o zmierení.
Prezentácia knihy rozhovorov sa uskutočnila v rámci Ševčukovej oficiálnej návštevy Varšavy a Krakova. S miestnymi latinskými arcibiskupmi sa najvyšší predstaviteľ Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi venoval téme pastorácie mnohých ukrajinských pracovných migrantov v Poľsku a ďalším iniciatívam zameraným na zmierenie medzi Poľskom a Ukrajinou.
Vláda pravoslávnej mníšskej republiky na Athose v severnom Grécku zakázala predaj ikon, ktoré nie sú napísané ručne, pútnikom a zahraničným cirkevných zariadeniam.
Imitácie ručne písaných ikon boli v poslednom čase zhotovované v takej dokonalej kvalite, že ich od originálov dokázali odlíšiť len odborníci. Návštevníci Svätej Hory sa sťažovali na to, že zaplatili naozaj vysoké sumy za tieto sväté obrazy v domnienke, že kupujú ručne písanú ikonu, no potom vyšlo najavo, že kúpili len na dreve nalepené tlačené ikony.
Mnísi na Athose písali ikony pôvodne len na objednávku. Čakacia lehota je niekoľko mesiacov. S oživením putovania na Svätú Horu z východnej Európy po páde komunizmu znovu nastal dopyt po hotových ikonách, ktoré by si pútnici mohli ihneď zobrať so sebou. Na túto požiadavku pravoslávna mníšska republika zareagovala tlačenými ikonami. No už dávno sú preč časy, keď athoskí mnísi boli v dobe cárov schopní zaplaviť Rusko len monochromatickými kópiami ručne písaných ikon.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.