Možno s tým máme problém viacerí, neviem. 

Mám na mysli chvíle, keď odpisujete na maily, vtom vám začne zvoniť telefón a v rovnakom okamihu sa na vás obráti kolega s nejakou prosbou. 

K tomu sociálne siete, čet, minúta po minúte, aktualizácie. A keď sa vrátite zvonka, kde ste si vyšli zhltnúť obedové menučko, začne sa to celé odznovu. Večer si potom vládzete pozrieť akurát tak nejakú marvelovku alebo sadnúť na Plzeň so spolubývajúcimi. 

Pretlak. Často sa pýtam, komu se tím prospěje? Či je ľudský organizmus stavaný do takýchto podmienok, a ak aj áno, čo na to jeho duša. 

Ponúkajú sa mnohé riešenia, vidíme to okolo seba. Niektorí odídu zo sociálnych sietí alebo odmietnu smartfón, iní si dajú sabatický rok, ďalší začnú cvičiť krav magu, vysadia isté potraviny a tak podobne...

Popravde, sú chvíle, keď by som sa k týmto šťastným jedincom rád pridal. S jasným cieľom – odľahčiť si dušu a dostať sa do neba. 

Lenže potom si človek prečíta knižku českého kňaza Štěpána Smolena Buď, kde jsi s podtitulom: Fantaskní, lehce humorný příběh o hledání stálosti v nestálé době. Poviem si, to bude jasné ako facka – vypnem facebook, pomodlím sa ruženec a dosiahnem stálosť srdca a duše. Ha! 

Vtipné, fiktívne a mrazivo pravdivé

Skúsme venovať pár riadkov knižke samotnej, než sa vrátime k otázke, či a ako opustiť svet, aby sme našli stálosť.

Mladý kňaz Smolen sa rozhodol, že predstaví myšlienky púštnych otcov originálnym spôsobom. V útlej knižke sám seba štylizoval do polohy bohoslovca, ktorý má pochybnosti o svojom povolaní a hlavou sa mu premáva všeličo. Zrazu ale začne cestovať v čase a napriek seminárnemu poriadku sa ocitá na delte Nílu, v nehostinných púšťach či starovekej Alexandrii. 

„Oveľa dôležitejšie, ako si správne vybrať,  je vytrvať.“ abba Nesteros Zdieľať

Na týchto miestach ho sprevádza svätý Ján Kasián (365 – 435), cirkevný otec, ktorý výrazne ovplyvnil podobu západného mníšstva. Nášho hrdinu vodí k podivným postavám, zväčša k pustovníkom, ktorých voláme púštni otcovia. 

V knihe tak dochádza k zaujímavému procesu – človek 21. storočia so svojimi otázkami stojí pred najmúdrejšími a najcnostnejšími postavami raného kresťanstva. Výsledkom je neskutočne hlboká rozprava, prešpikovaná jemne sarkastickým humorom. 

Hlavný prínos tohto počinu však je, že nám predkladá bohatstvo púštnych otcov v prehľadnej a hlavne logicky i teologicky presnej štruktúre. Vďaka nej obsahuje nielen diagnózu našich problémov a recepty na ne, ale tiež varuje pred nesprávnou liečbou. Poďme však postupne. 

Nešpekuluj, zostaň, vydrž!

Hneď v úvode otec Štěpán konštatuje, že viac ako doba informácií či internetu je naša doba vekom nestálosti – myšlienok, miest, vzťahov a životných dráh.

Iste, informačné a komunikačné technológie značne vplývajú na rozptýlenosť mysle, ale prečo treba hovoriť o nejakej stabilite životnej dráhy či miesta? 

Kasián to vysvetlil hneď na začiatku: 

„Cieľom je nebo, cesta do neba láska, cesta k láske čistota srdca, cestou k čistote srdca je zotrvanie vo vnútornom zápase a cestou k vnútornému zápasu je vonkajšie pripútanie k miestu a životnému stavu.“

Preto medzi prvé záchytné body patrí stálosť povolania a stálosť miesta

Zostať v povolaní.

Doba určite nepraje ľahkému uskutočneniu tejto požiadavky. Veď navôkol je toľko ďalších možností. Dnešná možnosť výberu – od nakupovania až po vzťahy – nás často vedie k nespokojnosti s tým, čo máme. 

Kasián si v knihe pomáha príkladom výstupu do hôr. Ľudia 21. storočia podľa neho začnú romantický vzťah, sú v prekrásnom údolí, kde je veľa zelene, vody, kvetov. Pomaly stúpajú vyššie, kde sú ihličnaté stromy, neskôr menšie porasty, napokon len skaly a silný vietor, zima či sneh – a vtedy to vzdajú, rozídu sa, zídu dolu a opäť si niekoho nájdu, aby znovu absolvovali celý výstup. 

Púštny otec abba Nesteros však vraví: „Oveľa dôležitejšie, ako si správne vybrať, je vytrvať – každá cesta, ktorá nie je z podstaty hriešna, vedie k cieľu, pokiaľ na nej zostaneš.“

Ďalší problém je, že nežijeme prítomnosť. Niekedy sa utápame v predstavách o budúcnosti, ale súčasný moment nám uniká pomedzi prsty. Rovnaký nešvár sa ale vyskytoval aj u mladých mníchov v 4. storočí. O tých, čo utiekli z púšte späť do miest, starec zo Sahary povedal: „Toto pokolenie nehľadá dnešok, ale zajtrajšok. Hľadajú poklad za obzorom, a pritom by ho našli tam, kde stoja, keby vydržali kopať…“

Zostať na mieste. 

Táto požiadavka púštnych otcov znie dnes skutočne mimo reality. Mobilita nikdy nebola bližšie človeku ako v súčasnosti. Samozrejme, treba správne chápať, o akú stálosť ide. Rozlišujeme vonkajšiu stálosť (napríklad cela, pustovňa, kláštor, office, izba) a vnútornú stálosť. 

Ako totiž hovorí ďalší otec púšte abba Germanius, zostať neznamená ustrnúť, ale presunúť zápas dovnútra. Zostať – z vonkajšieho pohľadu – na jednom mieste má viesť k tomu, aby človek získal stálosť vo svojom vnútri. 

„Vonkajšia stálosť je dobrým predpokladom na nájdenie tej vnútornej,“ dodáva abba Abrahám. A kto nájde vnútornú stálosť, nie je už tou vonkajšou viazaný. 

Preto napríklad apoštol Pavol mohol byť stále na cestách, a pritom mal stálosť v srdci. Málo sa totiž spomína, že po obrátení utiekol z Damašku a odišiel na tri roky do púšte, aby sa pripravil na apoštolský úrad.

Ľudia našich časov majú tendenciu vyskúšať toho v živote čo najviac. Berie sa to ako devíza – kto viac zakúsi, viac vlastní. Abba Abrahám z jaskyne v egyptskom Skétis má iný názor: „Budete piť z mnohých mlák namiesto toho, aby ste vykopali studňu.“

Stálosť myšlienok

Uf. 

Stovky podnetov denne akurát nepomôžu nájsť človeku pokoj jednoduchým spôsobom.  

Správne poznamenáva autor, že v dnešnej dobe už nestíhame riešiť, čo je dobré, krásne a pravdivé – iba sa nechávame informovať a baviť.  „V našej dobe ľudia všetky voľné priestory, ktoré im zostali po práci, chcú vyplniť zábavou,“ píše Smolen. Kde však vytvoriť priestor pre Boha? 

Keď sa totiž človek odhodlá vytrvať vo svojom povolaní a zároveň sa prestane túlať, nastávajú ideálne podmienky na zápas o stálosť svojho vnútra. Bavíme sa predovšetkým o myšlienkach a ich ustálení. 

„Nemyslieť na nič nedokážeš,“ konštatuje abba Serenus a uvádza príklad.

„Naša myseľ sa podobá vodnému mlynu, voda mlynským kolesom stále otáča a kameň melie. Nemôžeme mlyn zastaviť, ale záleží na nás, čo ním nechávame mlieť. Či sú to svetské reči, zbytočné starosti, rozptýlenia alebo slová Pána. (…) Naša myseľ nemôže byť prázdna, stály tok myšlienok a predstáv, ktoré sa ňou valia, však možno usmerniť.“

A čo teda máme nechávať mlynu mlieť? Púštni otcovia ponúkajú desať liekov na nestálosť srdca. Dovoľte aspoň stručne:



1 triezvosť (Ľudia sa radi zamestnávajú tým, čo sa hovorí a čo sa deje. „Opíjajú sa“ podružnosťami, zbytočnosťami, čo na chvíľku otupia ich zmysly, ale nenaplnia vnútro.) 

2 pôst (Ide o mieru, nie výnimočnú askézu – jesť akurát, obžerstvo privoláva zmyselné myšlienky, málo jedla zase únavu a stratu sily modliť sa.)

3 zacielenosť

4 práca (Aj keby nebola jej výsledkom priamo zmysluplná vec, pre púštnych otcov je cestou k ustálenosti srdca a myšlienok)

5 rutina

6 vstávanie (Má sa na mysli ochota po hriechu opäť vstať; vlažnosť je podľa púštnych otcov horšia ako zlyhanie. „Niektorí síce opatrne prešľapujú na mieste, nikdy
sa neodrú, ale Božej náruči sa nepriblížia.“) 

7 rozlišovanie

8 čítanie

9 modlitba

10 bdenie (Tu starci nemyslia na vysedávanie do noci, ale predovšetkým včas vstávať a odovzdávať Bohu ticho, ktoré panuje pred tým, než sa rozbehne ruch sveta.)

Foto: kraj púštnych otcov, wikimedia.org/NASA




Výjavy zo života púštnych otcov na území starovekého Egypta, ako ich videl Fra Angelico v roku 1420. (Foto: wikimedia.org)

Stálosť lásky 

V ďalšej kapitole urobí Kasián niečo nečakané, keď vezme nášho seminaristu za ľuďmi, ktorí navonok vôbec nepôsobia ako celebrity stálosti a uzobrania. Je to napríklad žena v Alexandrii, ktorá sa v hektike dňa obetavo stará o namrzenú a nevďačnú osobu. 

„Čo je cieľ zápasu? Tým nie je naveky sa zaviazať alebo zostať na mieste, to všetko sú iba prostriedky. Naším cieľom je milovať a necuknúť, aj keď prídu skúšky,“ vysvetľuje Kasián. 

Ustálené srdce s upratanými myšlienkami na nebo jednoducho nestačí. Ak človek nedokáže milovať druhých, aj najtvrdšia pustovňa by bola márna snaha. 

Pozrite si:
Prednáška Štěpána Smolena na Bratislavských Hanusových dňoch Zdieľať

Stabilita ozajstných svätých preto spočíva nie v prvom rade v nemennosti myšlienok, činností či miest, ale nemennosti ochoty sa uponížiť, stratiť sa pre Boha a pre človeka. Kto dospeje k takémuto stavu, tomu potom všetko pomáha k dobrému: rovnako samota aj hlučný dav, úspech aj pohŕdanie, sťahovanie aj zotrvávanie na mieste. 

Takejto lásky však človek bez Boha nie je schopný, preto sú predpokladmi stálosť povolania, miesta a srdca. „Boh sa chce dávať a hneď obsadí každý kúsok územia, kam ho pustíš – každý kút, odkiaľ boli vyhnané neresti, zbytočné starosti a rozptýlenia,“ dodáva Kasián. 

Zároveň upozorňuje na falošné cnosti, keď by si mohol človek namýšľať, že už dosiahol najvyššiu stálosť. „Satan je Božia opica. Dokáže napodobniť všetko mníšske snaženie okrem pravej pokory a lásky,“ vraví. 

Tak čo s tým facebookom?

Nastal čas vrátiť sa k našej otázke z úvodu – do akej miery opustiť tento svet, aby človek našiel stálosť? Vymeniť prácu? Rozísť sa? Odísť zo sociálnych sietí?

Štěpán Smolen a jeho knižka dávajú možno až šokujúcu odpoveď: Nech ti to ani nenapadne! Buď, kde si. Zostaň s tými, s ktorými si. Rob to, čo máš. 

Mám známeho, ktorý má vo svojom mobile všetky tie notifikácie – maily, siete, všetko. Keď sa stretneme, každých päť minút mu niečo pípa. Často si v duchu hovorím, či môže mať stálosť srdca. 

Lenže následne vidím, ako tento človek ochotne vždy zareaguje na prosbu o pomoc, stále pripravený podať pomocnú ruku. Mám dokonca pocit, že sa v tomto rozdávaní nevie zastaviť. 

Vtedy zostanem zahanbený. Áno, stálosť myšlienok a miesta sú iba prostriedkom k stálosti lásky, ktorá neuhýba v nijakých podmienkach. 

Avšak bez momentov púšte, ticha a samoty to v dnešnej dobe nikto nedokáže. Veď ako hovorí na záver svätý Ján Kasián:

„Nebudeš sa svetu dávať, ale budeš sa ním sýtiť, pokiaľ tvoj pobyt medzi ľuďmi nebude sprevádzaný chvíľami – a to dlhými chvíľami – ústupu do skrytosti a zápasu o načúvanie.“

Takže? Najprv púšť a potom facebook. Ale do mobilu si to nedám…


Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo